Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za najväčšiu výzvu v tomto roku považuje nastolenie spravodlivého mieru na Ukrajine.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 10. januára (TASR) - Vláda podkopáva dôveru voči Slovensku na medzinárodnej scéne. Myslí si to poslanec Národnej rady SR Juraj Krúpa (SaS). Znepokojuje ho, že vládni predstavitelia sa orientujú len na jednu svetovú stranu, tú východnú. Podotkol, že smerovanie slovenskej zahraničnej politiky sledujú so znepokojením aj spojenci v Európskej únii a NATO.
Premiér Robert Fico aj šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (obaja Smer-SD) sa podľa Krúpu nebezpečne zahrávajú s doterajšou hodnotovou, bezpečnostnou či ekonomickou ukotvenosťou Slovenska v EÚ a NATO. "Z kukly onej suverénnej zahraničnej politiky Slovenska na všetky štyri svetové strany sa začína liahnuť čoraz viditeľnejšia a demaskovateľnejšia otvorená kolaborácia s nedemokratickým Ruskom. S Ruskom, ktoré vedie zničujúcu vojnovú agresiu voči susednej Ukrajine a voči nášmu civilizačnému priestoru," poznamenal.
Zahraničná politika vlády podľa slov poslanca prináša zväčša nelichotivé výsledky. "Rozpadol sa nám totiž doterajší zahraničnopolitický konsenzus s najbližšími partnermi, predovšetkým s Českom. Zamrzli dokonca i spoločné rokovania vládnych kabinetov. S ďalším zakladajúcim partnerom V4, s Poliakmi, s Tuskom, sa tiež stretávame nanajvýš v pohraničí ako s Ukrajincami. Ďalej do hlavných miest a na oficiálne štátne návštevy sa už ani nedostaneme. Nevedieme suverénnu politiku, akurát sme si veľmi suverénne prestali rozumieť s partnermi v regióne aj v EÚ," ozrejmil. Pýta sa tiež, kedy naposledy na Slovensko zavítala nejaká návšteva z významnejších krajín EÚ a NATO.
SR sa podľa Krúpu dostala do izolácie. "Ukrajine už ako štát neposkytujeme všestrannú podporu, vrátane tej vojenskej. Naopak, otvorene deklarujeme pred vlastnými spojencami ochotu zachovávať s ruským agresorom aj v budúcnosti komunikačné kanály. Ide o zradu vlastných bezpečnostných záujmov," skonštatoval poslanec. Dodal, že vláda ignoruje aj zasahovanie Ruska v Moldavsku, Bielorusku či Gruzínsku. "Namiesto vyjadrenia podpory sa snaží vláda normalizovať vzťahy s Ruskom, s agresorom," podotkol.
Za najväčšiu výzvu v tomto roku považuje nastolenie spravodlivého mieru na Ukrajine. "Ocitli sme sa bez dôvery našich spojencov a partnerov, čo bude mať aj negatívny efekt na investície a rozvoj obchodných vzťahov s Ukrajinou do budúcnosti," doplnil. Ďalšou výzvou podľa neho bude administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Okrem iného očakáva zvyšujúce sa napätie medzi USA a Čínou. "Jediné krajiny, ktoré majú podpísanú strategickú spoluprácu s Čínou, sú Slovensko a Maďarsko. Predstavy, že tieto krajiny zohrajú akýchsi dezintegrátorov v EÚ a tým si vyslúžia podporu Trumpa, sú hlúpe a naivné. V kontexte Číny sa môžeme dostať do nepriazne Trumpovej administratívy a zároveň administratívy EÚ, čo nás môže posunúť na úplný okraj vplyvu a pôsobenia v EÚ a NATO," vysvetlil Krúpa.
Podotkol tiež, že SR je vystavená rapídne sa meniacemu bezpečnostnému prostrediu a narastajúcemu napätiu, ktorému v tomto nastavení, bez jasných priorít a hodnôt, nebude vedieť efektívne vzdorovať.
Premiér Robert Fico aj šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (obaja Smer-SD) sa podľa Krúpu nebezpečne zahrávajú s doterajšou hodnotovou, bezpečnostnou či ekonomickou ukotvenosťou Slovenska v EÚ a NATO. "Z kukly onej suverénnej zahraničnej politiky Slovenska na všetky štyri svetové strany sa začína liahnuť čoraz viditeľnejšia a demaskovateľnejšia otvorená kolaborácia s nedemokratickým Ruskom. S Ruskom, ktoré vedie zničujúcu vojnovú agresiu voči susednej Ukrajine a voči nášmu civilizačnému priestoru," poznamenal.
Zahraničná politika vlády podľa slov poslanca prináša zväčša nelichotivé výsledky. "Rozpadol sa nám totiž doterajší zahraničnopolitický konsenzus s najbližšími partnermi, predovšetkým s Českom. Zamrzli dokonca i spoločné rokovania vládnych kabinetov. S ďalším zakladajúcim partnerom V4, s Poliakmi, s Tuskom, sa tiež stretávame nanajvýš v pohraničí ako s Ukrajincami. Ďalej do hlavných miest a na oficiálne štátne návštevy sa už ani nedostaneme. Nevedieme suverénnu politiku, akurát sme si veľmi suverénne prestali rozumieť s partnermi v regióne aj v EÚ," ozrejmil. Pýta sa tiež, kedy naposledy na Slovensko zavítala nejaká návšteva z významnejších krajín EÚ a NATO.
SR sa podľa Krúpu dostala do izolácie. "Ukrajine už ako štát neposkytujeme všestrannú podporu, vrátane tej vojenskej. Naopak, otvorene deklarujeme pred vlastnými spojencami ochotu zachovávať s ruským agresorom aj v budúcnosti komunikačné kanály. Ide o zradu vlastných bezpečnostných záujmov," skonštatoval poslanec. Dodal, že vláda ignoruje aj zasahovanie Ruska v Moldavsku, Bielorusku či Gruzínsku. "Namiesto vyjadrenia podpory sa snaží vláda normalizovať vzťahy s Ruskom, s agresorom," podotkol.
Za najväčšiu výzvu v tomto roku považuje nastolenie spravodlivého mieru na Ukrajine. "Ocitli sme sa bez dôvery našich spojencov a partnerov, čo bude mať aj negatívny efekt na investície a rozvoj obchodných vzťahov s Ukrajinou do budúcnosti," doplnil. Ďalšou výzvou podľa neho bude administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Okrem iného očakáva zvyšujúce sa napätie medzi USA a Čínou. "Jediné krajiny, ktoré majú podpísanú strategickú spoluprácu s Čínou, sú Slovensko a Maďarsko. Predstavy, že tieto krajiny zohrajú akýchsi dezintegrátorov v EÚ a tým si vyslúžia podporu Trumpa, sú hlúpe a naivné. V kontexte Číny sa môžeme dostať do nepriazne Trumpovej administratívy a zároveň administratívy EÚ, čo nás môže posunúť na úplný okraj vplyvu a pôsobenia v EÚ a NATO," vysvetlil Krúpa.
Podotkol tiež, že SR je vystavená rapídne sa meniacemu bezpečnostnému prostrediu a narastajúcemu napätiu, ktorému v tomto nastavení, bez jasných priorít a hodnôt, nebude vedieť efektívne vzdorovať.
