Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukazuje na to, že kráľ v Dánsku podpisuje zákony a hoci mu ústava nezabraňuje nepodpísať zákonodarný akt, v praxi sa tak nestalo od roku 1865.
Autor TASR
Bratislava/Kodaň 10. mája (TASR) - Slovenská hlava štátu má silnejšie postavenie ako dánska. Obe krajiny sú parlamentnými demokraciami, no Dánsko má na rozdiel od Slovenska dedičnú hlavu štátu. Pre TASR to v súvislosti s návštevou prezidentky SR Zuzany Čaputovej v Dánsku uviedol Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied.
V Dánsku je hlavou štátu kráľ, v súčasnosti je to kráľovná Margaréta II. Postavenie kráľovskej rodiny upravuje dánska ústava. "Kráľ je nedotknuteľný, za svoju činnosť sa nezodpovedá, ale pred nástupom na trón sa musí pred Radou štátu (kráľovský poradný orgán, zložený z kráľa, ministrov a v prípade plnoletosti aj následníka trónu) písomne zaviazať k dodržiavaniu ústavy," približuje Marušiak.
Panovník má nominálne právo menovať a odvolávať premiéra aj ministrov. "Deje sa tak však v prípade premiéra na základe nominácie strán zastúpených vo Folketingu (dánsky parlament, poznámka TASR), v prípade ostatných ministrov na návrh premiéra," poznamenal Marušiak.
Poukazuje na to, že kráľ v Dánsku podpisuje zákony a hoci mu ústava nezabraňuje nepodpísať zákonodarný akt, v praxi sa tak nestalo od roku 1865. "V súčasnosti sa ústava interpretuje tak, že na podobný krok panovník ani nemá právo," hovorí Marušiak. Skonštatoval, že kráľ tak v skutočnosti v Dánsku plní iba reprezentatívnu funkciu, v zahraničnej a domácej politike ceremoniálnu. Panovník symbolizuje štát a legitimizuje jeho inštitúcie. "Aj webová stránka kráľovnej explicitne hovorí, že sa nezúčastňuje na politickom živote a nevyjadruje žiadne politické názory," poznamenal Marušiak.
Na Slovensku má hlava štátu, prezidentka, podľa Marušiaka podstatne silnejšie postavenie. Pri zastupovaní SR navonok má právomoc dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy. Marušiak vysvetľuje, že toto právo vo väčšine prenášajú prezidenti na vládu SR, respektíve na jej jednotlivých členov, čo im ústava umožňuje. Prezidentka môže podávať na Ústavný SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas parlamentu, s ústavou alebo s ústavným zákonom. Do Národnej rady SR môže tiež vrátiť schválené zákony s pripomienkami a za určitých okolností má moc rozpustiť parlament. "Prezident SR môže zohrať dôležitú úlohu napríklad pri menovaní novej vlády, keďže môže odmietnuť vymenovať niektorých jej členov. Túto možnosť má na Slovensku hlava štátu prakticky len pri menovaní novej vlády, keď môže jej vymenovanie takýmto spôsobom zablokovať," uviedol Marušiak.
Postavenie hlavy štátu v oboch krajinách je podľa Marušiaka neporovnateľné. Na Slovensku má prezident právomoc aktívne zasahovať do politického života a ústava to od neho aj očakáva, dodáva.
V Dánsku je hlavou štátu kráľ, v súčasnosti je to kráľovná Margaréta II. Postavenie kráľovskej rodiny upravuje dánska ústava. "Kráľ je nedotknuteľný, za svoju činnosť sa nezodpovedá, ale pred nástupom na trón sa musí pred Radou štátu (kráľovský poradný orgán, zložený z kráľa, ministrov a v prípade plnoletosti aj následníka trónu) písomne zaviazať k dodržiavaniu ústavy," približuje Marušiak.
Panovník má nominálne právo menovať a odvolávať premiéra aj ministrov. "Deje sa tak však v prípade premiéra na základe nominácie strán zastúpených vo Folketingu (dánsky parlament, poznámka TASR), v prípade ostatných ministrov na návrh premiéra," poznamenal Marušiak.
Poukazuje na to, že kráľ v Dánsku podpisuje zákony a hoci mu ústava nezabraňuje nepodpísať zákonodarný akt, v praxi sa tak nestalo od roku 1865. "V súčasnosti sa ústava interpretuje tak, že na podobný krok panovník ani nemá právo," hovorí Marušiak. Skonštatoval, že kráľ tak v skutočnosti v Dánsku plní iba reprezentatívnu funkciu, v zahraničnej a domácej politike ceremoniálnu. Panovník symbolizuje štát a legitimizuje jeho inštitúcie. "Aj webová stránka kráľovnej explicitne hovorí, že sa nezúčastňuje na politickom živote a nevyjadruje žiadne politické názory," poznamenal Marušiak.
Na Slovensku má hlava štátu, prezidentka, podľa Marušiaka podstatne silnejšie postavenie. Pri zastupovaní SR navonok má právomoc dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy. Marušiak vysvetľuje, že toto právo vo väčšine prenášajú prezidenti na vládu SR, respektíve na jej jednotlivých členov, čo im ústava umožňuje. Prezidentka môže podávať na Ústavný SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas parlamentu, s ústavou alebo s ústavným zákonom. Do Národnej rady SR môže tiež vrátiť schválené zákony s pripomienkami a za určitých okolností má moc rozpustiť parlament. "Prezident SR môže zohrať dôležitú úlohu napríklad pri menovaní novej vlády, keďže môže odmietnuť vymenovať niektorých jej členov. Túto možnosť má na Slovensku hlava štátu prakticky len pri menovaní novej vlády, keď môže jej vymenovanie takýmto spôsobom zablokovať," uviedol Marušiak.
Postavenie hlavy štátu v oboch krajinách je podľa Marušiaka neporovnateľné. Na Slovensku má prezident právomoc aktívne zasahovať do politického života a ústava to od neho aj očakáva, dodáva.
