Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problematikou sa má vo štvrtok (6. 8.) zaoberať aj pracovná skupina, ktorú v tejto súvislosti zriadila ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO).
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) - Koncesionársky poplatok sa všeobecne považuje za najdemokratickejšie nastavený systém financovania verejnoprávnych médií, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európskej vysielacej únii (EBU). Generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Jaroslav Rezník to uviedol v súvislosti s prípravou novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS. Úprava má riešiť model financovania verejnoprávneho média. Šéf telerozhlasu si taktiež myslí, že poplatky by mali byť súčasťou hybridného systému financovania.
"Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku je každý jeho platiteľ do istej miery mikroskopickým majiteľom daného média, a preto sa každý manažment takého média snaží o to, aby vychádzal v ústrety a uspokojoval prirodzené potreby všetkých platiteľov úhrady," zdôraznil Rezník.
Upozornil zároveň na niekoľko faktov, ktoré v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami v SR preukázala analýza mediálnej spravodajskej služby EBU. Materiál z júla 2020 poukazuje na to, že súčasná výška úhrady sa od roku 2003 nemenila, predstavuje menej ako polovicu priemernej výšky tohto poplatku v krajinách EÚ, pričom nižší je len v Portugalsku a Grécku. Navyše príjmy z koncesionárskeho poplatku, ktorého výška sa nemení, v skutočnosti vplyvom inflácie klesajú. Autori analýzy uvádzajú, že za obdobie rokov 2014 - 2018 to bolo o tri percentá. "Preferujem preto nielen ponechanie koncesionárskych poplatkov, ale aj ich zvýšenie do potrebnej výšky," uviedol Rezník.
Poukázal tiež na to, že väčšina verejnoprávnych médií v krajinách EBU sa v tejto chvíli financuje prostredníctvom tzv. hybridného systému, tvoreného koncesionárskymi poplatkami a sumou, ktorou sa výpadok z príjmu z koncesionárskych poplatkov vznikajúci úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby prepláca verejnoprávnemu médiu prostredníctvom zmluvy so štátom. Analýza EBU v tejto súvislosti upozornila, že SR je jednou z troch krajín EBU s najvyšším podielom domácností, ktoré neplatia koncesionársky poplatok v plnej výške. "Preto i ja som za hybridný systém. Zároveň nepreferujem možnosť vysielať viac reklamy v RTVS, lebo to považujem za úlohu komerčných médií," povedal šéf RTVS.
Problematikou sa má vo štvrtok (6. 8.) zaoberať aj pracovná skupina, ktorú v tejto súvislosti zriadila ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO).
Na potrebu zmeny financovania telerozhlasu upozorňuje aj Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR v zverejnenej revízii výdavkov na kultúru. Vyčísľuje pritom objektívnu stratu v príjmoch z koncesionárskych poplatkov, ktorú generuje a do budúcnosti bude zvyšovať rozšírenie skupín obyvateľov oslobodených od úhrady. Navrhuje preto štyri možnosti kompenzácie týchto strát – zvyšovaním výšky úhrady, dofinancovaním výpadku prostredníctvom štátneho transferu, zvýšením podielu reklamy vo vysielaní, prípadne kompenzáciou vo forme fixnej sumy.
"Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku je každý jeho platiteľ do istej miery mikroskopickým majiteľom daného média, a preto sa každý manažment takého média snaží o to, aby vychádzal v ústrety a uspokojoval prirodzené potreby všetkých platiteľov úhrady," zdôraznil Rezník.
Upozornil zároveň na niekoľko faktov, ktoré v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami v SR preukázala analýza mediálnej spravodajskej služby EBU. Materiál z júla 2020 poukazuje na to, že súčasná výška úhrady sa od roku 2003 nemenila, predstavuje menej ako polovicu priemernej výšky tohto poplatku v krajinách EÚ, pričom nižší je len v Portugalsku a Grécku. Navyše príjmy z koncesionárskeho poplatku, ktorého výška sa nemení, v skutočnosti vplyvom inflácie klesajú. Autori analýzy uvádzajú, že za obdobie rokov 2014 - 2018 to bolo o tri percentá. "Preferujem preto nielen ponechanie koncesionárskych poplatkov, ale aj ich zvýšenie do potrebnej výšky," uviedol Rezník.
Poukázal tiež na to, že väčšina verejnoprávnych médií v krajinách EBU sa v tejto chvíli financuje prostredníctvom tzv. hybridného systému, tvoreného koncesionárskymi poplatkami a sumou, ktorou sa výpadok z príjmu z koncesionárskych poplatkov vznikajúci úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby prepláca verejnoprávnemu médiu prostredníctvom zmluvy so štátom. Analýza EBU v tejto súvislosti upozornila, že SR je jednou z troch krajín EBU s najvyšším podielom domácností, ktoré neplatia koncesionársky poplatok v plnej výške. "Preto i ja som za hybridný systém. Zároveň nepreferujem možnosť vysielať viac reklamy v RTVS, lebo to považujem za úlohu komerčných médií," povedal šéf RTVS.
Problematikou sa má vo štvrtok (6. 8.) zaoberať aj pracovná skupina, ktorú v tejto súvislosti zriadila ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO).
Na potrebu zmeny financovania telerozhlasu upozorňuje aj Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR v zverejnenej revízii výdavkov na kultúru. Vyčísľuje pritom objektívnu stratu v príjmoch z koncesionárskych poplatkov, ktorú generuje a do budúcnosti bude zvyšovať rozšírenie skupín obyvateľov oslobodených od úhrady. Navrhuje preto štyri možnosti kompenzácie týchto strát – zvyšovaním výšky úhrady, dofinancovaním výpadku prostredníctvom štátneho transferu, zvýšením podielu reklamy vo vysielaní, prípadne kompenzáciou vo forme fixnej sumy.
