Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kiššová oponovala, že ak by v SR bolo dobré podnikateľské prostredie, tak zahraniční podnikatelia by Slovensko priam vyhľadávali.
Autor TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) - Na Slovensku je vynikajúce podnikateľské prostredie. Uviedol to v relácii V politike televízie TA3 šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD), v diskusii s opozičnou poslankyňou Národnej rady SR Janou Kiššovou (SaS).
Kvalitu podnikateľského prostredia podľa Richtera dokumentujú okrem iného aj vyjadrenia rôznych zahraničných obchodných komôr, ako aj to, že sa na pracovnom trhu podarilo umiestniť v posledných rokoch asi 100.000 dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Kiššová oponovala, že ak by v SR bolo dobré podnikateľské prostredie, tak zahraniční podnikatelia by Slovensko priam vyhľadávali. Zatiaľ sem podľa nej prichádzajú zahraniční investori najmä kvôli sľubovanej štátnej pomoci.
Legislatíva týkajúca sa zamestnávania ľudí z tretích krajín sa podľa Richtera musela prijať, lebo Slovensko má zatiaľ veľké regionálne rozdiely v dostatku, respektíve nedostatku pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily je podľa neho najmä na západe SR a v prípade trvajúceho nedostatku pracovnej sily by mohli etablovaní investori zo Slovenska odísť.
Podľa Kiššovej vláda novou legislatívou zamestnávania cudzincov buduje v dlhodobom horizonte chudobu, pretože zamestnávateľom umožní vytvárať, respektíve udržiavať pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou.
Zamestnávatelia v SR budú môcť cudzích zamestnancov podľa Richtera zamestnávať len vo vybraných profesiách a za limitovaných podmienok. "Každý jeden cudzinec prichádza za prísne regulovaných podmienok," zdôraznil.
Pracovníci z tretích krajín podľa Kiššovej budú okrem mzdy a ubytovania potrebovať aj zdravotnú starostlivosť, prípadne školstvo, čo bude mať negatívny vplyv aj na štátny rozpočet. "Legislatíva sa pripravuje v zrýchlenom konaní a bez analýz dosahov," podčiarkla.
Pri tzv. obedoch zadarmo podľa Richtera komunikovala vláda s komunálnou sférou a rozhodla sa posunúť účinnosť ich poskytovania v základných školách na september 2019, aby sa mestá a obce mohli aj s pomocou štátu lepšie pripraviť na poskytovanie tejto služby. "Štát bude vychádzať v maximálnej miere v ústrety zriaďovateľom škôl. Má na to pripravené aj finančné prostriedky," dodal.
Podľa Kiššovej je uvedené opatrenie poskytovania obedov nepripravené, dôsledkom čoho sa termíny a podmienky služby posúvajú. Zároveň jej na obedoch zadarmo prekáža, že sa poskytujú aj tým rodinám, ktoré ich nepotrebujú. "Problémom slovenského školstva určite nie sú obedy zadarmo. Je to neefektívny a drahý nápad," doplnila Kiššová.
Kvalitu podnikateľského prostredia podľa Richtera dokumentujú okrem iného aj vyjadrenia rôznych zahraničných obchodných komôr, ako aj to, že sa na pracovnom trhu podarilo umiestniť v posledných rokoch asi 100.000 dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Kiššová oponovala, že ak by v SR bolo dobré podnikateľské prostredie, tak zahraniční podnikatelia by Slovensko priam vyhľadávali. Zatiaľ sem podľa nej prichádzajú zahraniční investori najmä kvôli sľubovanej štátnej pomoci.
Legislatíva týkajúca sa zamestnávania ľudí z tretích krajín sa podľa Richtera musela prijať, lebo Slovensko má zatiaľ veľké regionálne rozdiely v dostatku, respektíve nedostatku pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily je podľa neho najmä na západe SR a v prípade trvajúceho nedostatku pracovnej sily by mohli etablovaní investori zo Slovenska odísť.
Podľa Kiššovej vláda novou legislatívou zamestnávania cudzincov buduje v dlhodobom horizonte chudobu, pretože zamestnávateľom umožní vytvárať, respektíve udržiavať pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou.
Zamestnávatelia v SR budú môcť cudzích zamestnancov podľa Richtera zamestnávať len vo vybraných profesiách a za limitovaných podmienok. "Každý jeden cudzinec prichádza za prísne regulovaných podmienok," zdôraznil.
Pracovníci z tretích krajín podľa Kiššovej budú okrem mzdy a ubytovania potrebovať aj zdravotnú starostlivosť, prípadne školstvo, čo bude mať negatívny vplyv aj na štátny rozpočet. "Legislatíva sa pripravuje v zrýchlenom konaní a bez analýz dosahov," podčiarkla.
Pri tzv. obedoch zadarmo podľa Richtera komunikovala vláda s komunálnou sférou a rozhodla sa posunúť účinnosť ich poskytovania v základných školách na september 2019, aby sa mestá a obce mohli aj s pomocou štátu lepšie pripraviť na poskytovanie tejto služby. "Štát bude vychádzať v maximálnej miere v ústrety zriaďovateľom škôl. Má na to pripravené aj finančné prostriedky," dodal.
Podľa Kiššovej je uvedené opatrenie poskytovania obedov nepripravené, dôsledkom čoho sa termíny a podmienky služby posúvajú. Zároveň jej na obedoch zadarmo prekáža, že sa poskytujú aj tým rodinám, ktoré ich nepotrebujú. "Problémom slovenského školstva určite nie sú obedy zadarmo. Je to neefektívny a drahý nápad," doplnila Kiššová.
