Bratislava 16. októbra (TASR) – Bratislavský rodák Juraj Šebo začínal s fejtónmi v školskom časopise a básničkami pekným spolužiačkam. Potom nastala dlhá odmlka, debutoval až v zrelom veku knihou Zlaté 60. roky. Ako sám hovorí, bol to neskutočný pocit mať v ruke prvú vlastnú knihu, pocit, ktorý sa nedá vyvážiť honorárom. Prvotina mala nečakaný úspech a to ho naštartovalo k ďalšiemu písaniu.

„Slovenský čitateľ má záujem o domácich autorov a ich tvorbu, pretože sa už nasýtil prekladov, ale najmä chce čítať viac o sebe a problémoch okolo seba. Kedysi písali len mnísi. Dnes môže písať ktokoľvek, ba aj vydávať. V poslednom čase sa na pulte kníhkupectiev objavilo množstvo nových, slovenských autorov. Myslím si, že časom dôjde ku kryštalizácii a na trhu ostanú tí, ktorí čitateľov zaujali najviac a budú ich čítať ďalej,“ uviedol pre TASR.

Na zaplnené pulty knižných obchodov reaguje: „Beletristická produkcia rastie závratným tempom. To kvitujem, aj keď kvantita nie vždy znamená kvalitu. Ak za súčasnú literatúru považujeme tú, ktorá vznikla po roku 1990, tak ju vnímam s miernymi rozpakmi. Spoločenský vývoj sa rapídne zrýchlil, takže to spisovatelia nestačili zachytiť. Nenastal efekt 60. rokov. Chýba kvalitná próza s politickými témami zo súčasnosti, ako keby zmiznutím ideového protivníka nebolo voči komu sa vymedzovať a za čím ísť. Neprezradím nič nové, ak za pojmom súčasná slovenská literatúra treba vidieť komercionalizáciu, na základe ktorej sa pre mnohých literátov čitateľský ohlas stal základným diktátom pri ich tvorbe. Dopyt po populárnej literatúre značne prevyšuje záujem o náročnejšie tituly. Dôkazom je napríklad to, že knihy ocenené v rámci Anasoft litera vôbec nejdú na odbyt. Brojiť v dnešnom ekonomickom systéme proti populárnym titulom je rovnako naivné, ako si myslieť, že zavedením povinných kvót slovenskej hudby sa niečo zmení.“

Pre porovnanie zástoja domácej voči zahraničnej literatúre má viacero skúseností. Jednou z nich je jeho nedávna cesta do Číny. „Mal som možnosť v auguste zúčastniť sa knižného veľtrhu v Číne. Je to tretí najväčší knižný veľtrh na svete po Frankfurte a Londýne. Dokonca som mal možnosť zúčastniť sa workshopu na tému Trendy svetovej literatúry. Nastáva obrat k príbehu a zbližovanie s fabulovanou prózou, je tu nástup mladšej generácie autorov, ktorí už na príbeh kladú dôraz. Vzrast obľuby beletrie ľahšieho typu a jej dominancia v médiách, splývanie jej významu s pojmom literatúra či snaha hodnotnej literatúry odlíšiť sa výraznými témami. Čo z tohto platí aj pre Slovensko, nechávam každému na posúdenie.“

Aj k otázke povinného čítania na školách má vyhranený názor. „Neviem, ako je na tom dnešná mládež, ale keď som si pozrel zoznam kníh, ktoré patria k povinnému čítaniu, nie sú na tom o nič lepšie. Najlepšie by bolo nechať výber kníh na žiaka, t.j. musíš si prečítať dve-tri knihy, sám si vyber, aké a potom o tom referuj ostatným.“

Juraj Šebo (1943, Bratislava) je absolventom Vysokej školy dopravnej v Žiline. Počas vysokoškolského štúdia bol členom niekoľkých bigbítových kapiel. Po ukončení štúdia so zameraním na spoje nastúpil do služieb Pošty, ktorej ostal verný celú profesijnú éru. Rok strávil v Kosove zakladaním poštových služieb, po návrate na Slovensko sa mu podľa jeho slov začalo na Slovensku páčiť všetko. Vo svojej literárnej tvorbe autenticky a zároveň pútavo zachytáva udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v jednotlivých dekádach uplynulého storočia. Úspech si získal knihami Budovateľské 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky, Turbo milénium 00, či Také bolo PKO.