Dubaj 16. októbra (TASR) – O tom, že využitie vodíka v doprave má svoju budúcnosť najmä v ťažších dopravných prostriedkoch, nemá už veľká časť odborníkov pochybnosti. Vodíkové technológie – či už palivové články, vodíkové nádrže, alebo aj elektrolyzéry – sú v súčasnosti v štádiu vývoja a treba im dať čas na to, aby ukázali svoj potenciál, povedal pri slávnostnej prezentácii slovenského pavilónu na svetovej výstave EXPO Dubaj profesor Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) a koordinátor vodíkových technológií na Slovensku Juraj Sinay.

"Ja osobne si myslím, že to má budúcnosť, ale treba tomu nechať čas. Aj to, čo sa tu vystavuje, je len prvý krok, aby sa vytvoril základ – nazvem to nediplomaticky – na možnú konfrontáciu," zdôraznil Sinay pred prototypom hlavného ťaháka slovenskej expozície v Dubaji, prototypom auta MH2 na vodíkový pohon.

Práve o možnostiach využití vodíka u osobných automobilov sa podľa koordinátora vodíkových technológií vedú ešte diskusie, i keď niektoré automobilky majú rozbehnuté výskumy aj v tejto oblasti. Spaľovacie motory sú však z dlhodobého hľadiska neudržateľné a aj elektromobilita má svoje nevýhody. Všetky objektívne okolnosti podľa Sinaya naznačujú, že vodík by mohol preraziť aj v osobných automobiloch.

Problémom sú v súčasnosti vysoké ceny palivových článkov, čo by mohol zmeniť ďalší výskum. Drahé sú aj samotné autá na vodík, lebo ide z veľkej časti o prototypy, a v konečnom dôsledku je drahý aj vodík vyrábaný zo zelenej energie.

Čiastočné riešenie na jeden z týchto problémov má minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ten na výrobu vodíka už dlhší čas presadzuje využitie krátkodobých prebytkov elektrickej energie v sieti mimo odberových špičiek. Časovo obmedzené prebytky elektriny sa ešte zvýšia najmä po spustení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Prototyp MH2 vystavený v Dubaji je výnimočný nízkotlakovými metalhydridovými zásobníkmi vodíka z dielne TUKE, ktorá ich vyvíja v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV). Podľa Sinaya sú inovatívne zásobníky na vodík zatiaľ vo vývoji a súčasné sú tiež iba prototypom. "Budú tam úplne iné kovy, pretože tie, ktoré sú v stávajúcich zásobníkoch, sú veľmi ťažké," povedal Sinay.

Vedci preto hľadajú optimálnu náhradu. V tejto etape sa skúma, ktorý z kovov alebo ktorá zo zmesi kovov bude mať najnižšiu hmotnosť, ale zároveň aj bude schopný či schopná uskladniť najviac vodíka pri nízkom tlaku. Svoju váhu pri hľadaní najlepších materiálov má aj ich cena. "Hľadajú sa kovy, ktoré nie sú také drahé, ktoré sú dostupné na trhu – a nedá sa presne povedať, ako to bude vyzerať v záverečnej fáze," dodal Sinay.





(osobitný spravodajca TASR Vlastimil Rezek)