Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viskupič nepovažuje za zodpovedné preniesť celú ťarchu dofinancovania verejných služieb na peňaženky obyvateľov prostredníctvom zvyšovania cien cestovných lístkov alebo ubytovania v internátoch.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - Vláda má podľa predsedu združenia samosprávnych krajov SK8 a predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča všetky možnosti na to, aby našla zdroje na financovanie svojich priorít inde ako v rozpočtoch samospráv. Pre TASR tak reagoval na parlamentom schválený protiinflačný balík.
"V návrhu zákona je vyčíslený vplyv zvýšenia daňového bonusu na deti na samosprávy v tomto roku 76,1 milióna eur (z toho na obce 53,3 a 22,8 milióna eur na kraje). Na budúci rok sa počíta s výpadkom 429,2 milióna eur (z toho 128,7 milióna eur na kraje)," spresnil Viskupič s tým, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však odhadla väčší výpadok pre samosprávy – 230 miliónov eur tento rok a 600 miliónov eur na budúci rok.
Nižšie príjmy samosprávnych krajov treba podľa neho vnímať aj v kontexte dvojcifernej inflácie a dramaticky sa zvyšujúcich cien tovarov, služieb a energií. "Ohrozený je tak rozsah i kvalita verejných služieb poskytovaných župami v oblasti sociálnej starostlivosti, regionálnej kultúry, stredného školstva, prímestskej autobusovej dopravy či správy ciest II. a III. triedy," upozornil šéf SK8.
Nepovažuje za zodpovedné preniesť celú ťarchu dofinancovania verejných služieb na peňaženky obyvateľov prostredníctvom zvyšovania cien cestovných lístkov alebo ubytovania v internátoch. "Pokračovanie v praxi nepredvídateľných jednostranných zásahov do rozpočtov samosprávnych krajov, bez konzultácie a kompenzácie, považujeme za neudržateľné," vyhlásil Viskupič s tým, že viac nemôžu tolerovať porušovanie dohody zakotvenej v zákone, ktorá jasne stanovuje, že samosprávam patrí celý výber dane z príjmu fyzických osôb.
Upozornil, že tieto zdroje sú určené na plnenie úloh a povinností samosprávnych krajov, ktoré spočívajú v poskytovaní verejných služieb. "Na rozdiel od obcí a miest samosprávne kraje nemajú možnosť ovplyvniť výšku svojich daňových príjmov, ktoré tvorí výlučne 30-percentný podiel na výbere dane z príjmov fyzických osôb," podotkol s tým, že vyššie územné celky nedisponujú vlastnými daňami a poplatkami, ktorými by mohli kompenzovať časť výpadku príjmov z dane z príjmu fyzických osôb.
O tejto téme i prípadných ďalších krokoch budú predsedovia samosprávnych krajov diskutovať 2. júna na rokovaní v Kremnici.
Ministerstvo financií sa v uplynulých dňoch ohradilo voči tvrdeniam samospráv. Rezort argumentuje dátami k výnosom z podielových daní, pripravenými kompenzačnými opatreniami a poukazuje tiež na prebytok bežných rozpočtov miestnych i krajských samospráv za rok 2021. Tvrdí taktiež, že zástupcom samospráv predstavil a ponúkol kompenzačné mechanizmy.
"V návrhu zákona je vyčíslený vplyv zvýšenia daňového bonusu na deti na samosprávy v tomto roku 76,1 milióna eur (z toho na obce 53,3 a 22,8 milióna eur na kraje). Na budúci rok sa počíta s výpadkom 429,2 milióna eur (z toho 128,7 milióna eur na kraje)," spresnil Viskupič s tým, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však odhadla väčší výpadok pre samosprávy – 230 miliónov eur tento rok a 600 miliónov eur na budúci rok.
Nižšie príjmy samosprávnych krajov treba podľa neho vnímať aj v kontexte dvojcifernej inflácie a dramaticky sa zvyšujúcich cien tovarov, služieb a energií. "Ohrozený je tak rozsah i kvalita verejných služieb poskytovaných župami v oblasti sociálnej starostlivosti, regionálnej kultúry, stredného školstva, prímestskej autobusovej dopravy či správy ciest II. a III. triedy," upozornil šéf SK8.
Nepovažuje za zodpovedné preniesť celú ťarchu dofinancovania verejných služieb na peňaženky obyvateľov prostredníctvom zvyšovania cien cestovných lístkov alebo ubytovania v internátoch. "Pokračovanie v praxi nepredvídateľných jednostranných zásahov do rozpočtov samosprávnych krajov, bez konzultácie a kompenzácie, považujeme za neudržateľné," vyhlásil Viskupič s tým, že viac nemôžu tolerovať porušovanie dohody zakotvenej v zákone, ktorá jasne stanovuje, že samosprávam patrí celý výber dane z príjmu fyzických osôb.
Upozornil, že tieto zdroje sú určené na plnenie úloh a povinností samosprávnych krajov, ktoré spočívajú v poskytovaní verejných služieb. "Na rozdiel od obcí a miest samosprávne kraje nemajú možnosť ovplyvniť výšku svojich daňových príjmov, ktoré tvorí výlučne 30-percentný podiel na výbere dane z príjmov fyzických osôb," podotkol s tým, že vyššie územné celky nedisponujú vlastnými daňami a poplatkami, ktorými by mohli kompenzovať časť výpadku príjmov z dane z príjmu fyzických osôb.
O tejto téme i prípadných ďalších krokoch budú predsedovia samosprávnych krajov diskutovať 2. júna na rokovaní v Kremnici.
Ministerstvo financií sa v uplynulých dňoch ohradilo voči tvrdeniam samospráv. Rezort argumentuje dátami k výnosom z podielových daní, pripravenými kompenzačnými opatreniami a poukazuje tiež na prebytok bežných rozpočtov miestnych i krajských samospráv za rok 2021. Tvrdí taktiež, že zástupcom samospráv predstavil a ponúkol kompenzačné mechanizmy.
