Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Beblavého jediné riešenie, ktoré ponúka Lubyová, je zvýšenie kvóty prijatých detí do prvých ročníkov osemročných gymnázií z päť percent na desať.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. januára (TASR) – Europoslankyňa Jana Žitňanská a poslanec NR SR Miroslav Beblavý (nezaradený) žiadajú od ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR Martiny Lubyovej (nominantka SNS), aby situáciu s kvótami do prvých ročníkov osemročných gymnázií odložila o rok. Uviedli to v stredu počas tlačovej konferencie v Bratislave.
Podľa Beblavého jediné riešenie, ktoré ponúka Lubyová, je zvýšenie kvóty prijatých detí do prvých ročníkov osemročných gymnázií z päť percent na desať. Tým sa však podľa neho situácia nevyrieši. "Desať percent bude stále menej ako to, čo povolil uplynulý týždeň okresný úrad. Už do týchto chvíľ povolil okolo 11-12 percent populačného ročníka," povedal Beblavý s tým, že takýto prístup môže vyvolať obrovský chaos v živote detí, rodičov a škôl. Podľa neho aj keď okresný úrad udelí niektorým školám výnimky, v tejto veci môže zasiahnuť aj prokuratúra.
Beblavý navrhol, aby sa celá situácia odložila o rok. "Okrem toho, čo sa deje dnes, že v tom vládne chaos a nevieme, aké percento detí bude môcť chodiť na osemročné gymnázium, zažívame aj to, že deti s vysokofunkčným autizmom alebo mimoriadne nadané deti sú odsúvané na vedľajšiu koľaj. Práve školy, kde sa môžu vzdelávať, sú ako keby likvidované," poznamenala Žitňanská. Pripomenula, že okrem odkladu chcú vypracovať aj analýzu, v ktorej sa určí, pre koho by mali byť gymnáziá zriadené, ale i to, čo od nich žiadajú. Podľa Žitňanskej sa nedá posudzovať osemročné gymnázium so športovým zameraním s inými gymnáziami, pretože takéto deti nebudú dosahovať také výsledky vo vedomostiach, ako ich dosahujú žiaci na klasických gymnáziách.
Rezort školstva s odkladom situácie ohľadom kvót na gymnáziách nesúhlasí. "Nakoľko zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2017, odklad nie je možný. Tento stav bolo nutné riešiť pred 1. septembrom 2017. Uvedené riešenie je dočasné, ministerstvo školstva pripravuje nový školský zákon, ktorý by mal vstúpiť do platnosti 1. septembra 2019 a bude upravovať aj problematiku osemročných gymnázií," uviedol pre TASR odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. Zároveň uviedli, že ministerka školstva sa uplynulý týždeň (19.1.) stretla vo veci osemročných gymnázií s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom. Výsledkom stretnutia bolo vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej členmi sú zástupcovia kraja a ministerstva. "Na stretnutí bolo dohodnuté, že gymnáziá na Ostredkovej, Teplickej a Grösslingovej ulici otvoria svoje triedy pre žiakov aj v školskom roku 2018/2019," doplnil rezort s tým, že neplánujú zrušenie cirkevných a iných gymnázií. Minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že situáciu so súkromnými a cirkevnými gymnáziami sa snažili vyriešiť. "V prípade päťpercentného limitu, ktorý dnes v zákone platí, by súkromné ani cirkevné gymnáziá nemali ani jednu triedu. Rovnako by boli ohrozené špecifické gymnáziá. Preto sme hľadali riešenia. Postupovali sme najmä z pohľadu záujmu detí o dané školy," povedal Kaliňák.
Rezort vnútra v spolupráci s ministerstvom školstva pripravili verziu, v ktorej školy s potrebou talentu alebo osobitých schopností nie sú súčasťou päťpercentného limitu. "Z toho vyplýva, že sa nám podarilo, aby boli zachované aj tieto školy. Všetci máme záujem o to, aby vzdelávanie na týchto školách fungovalo a zároveň, aby školy neboli prázdne," uviedol Kaliňák. Podľa neho by mal v Bratislave platiť odlišný limit na kvóty, nakoľko v hlavnom meste študujú aj deti, ktoré z mesta nepochádzajú.
V Bratislavskom kraji navštevuje v súčasnosti gymnáziá zhruba 19 percent študentov. "Do procesu sa môžeme zapojiť až ako odvolací orgán v rámci správneho konania druhého stupňa," vysvetlila uplynulý týždeň Lubyová. V súčasnosti ministerstvo školstva nemá kompetencie na to, aby prideľovalo počty tried pre osemročné gymnáziá. "Tie majú školské odbory okresných úradov, ktoré sú zaradené pod Ministerstvom vnútra SR," vysvetlila Lubyová. V ostaných krajoch s kvótami problém mať nebudú. V súčasnosti ju napĺňajú na päť, maximálne sedem percent. S kvótami nesúhlasí Kaliňák. "Nemal by sa znižovať počet, ale som rád, že oproti pôvodne plánovaným piatim percentám je to desať percent," poznamenal.
Podľa Beblavého jediné riešenie, ktoré ponúka Lubyová, je zvýšenie kvóty prijatých detí do prvých ročníkov osemročných gymnázií z päť percent na desať. Tým sa však podľa neho situácia nevyrieši. "Desať percent bude stále menej ako to, čo povolil uplynulý týždeň okresný úrad. Už do týchto chvíľ povolil okolo 11-12 percent populačného ročníka," povedal Beblavý s tým, že takýto prístup môže vyvolať obrovský chaos v živote detí, rodičov a škôl. Podľa neho aj keď okresný úrad udelí niektorým školám výnimky, v tejto veci môže zasiahnuť aj prokuratúra.
Beblavý navrhol, aby sa celá situácia odložila o rok. "Okrem toho, čo sa deje dnes, že v tom vládne chaos a nevieme, aké percento detí bude môcť chodiť na osemročné gymnázium, zažívame aj to, že deti s vysokofunkčným autizmom alebo mimoriadne nadané deti sú odsúvané na vedľajšiu koľaj. Práve školy, kde sa môžu vzdelávať, sú ako keby likvidované," poznamenala Žitňanská. Pripomenula, že okrem odkladu chcú vypracovať aj analýzu, v ktorej sa určí, pre koho by mali byť gymnáziá zriadené, ale i to, čo od nich žiadajú. Podľa Žitňanskej sa nedá posudzovať osemročné gymnázium so športovým zameraním s inými gymnáziami, pretože takéto deti nebudú dosahovať také výsledky vo vedomostiach, ako ich dosahujú žiaci na klasických gymnáziách.
Rezort školstva s odkladom situácie ohľadom kvót na gymnáziách nesúhlasí. "Nakoľko zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2017, odklad nie je možný. Tento stav bolo nutné riešiť pred 1. septembrom 2017. Uvedené riešenie je dočasné, ministerstvo školstva pripravuje nový školský zákon, ktorý by mal vstúpiť do platnosti 1. septembra 2019 a bude upravovať aj problematiku osemročných gymnázií," uviedol pre TASR odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. Zároveň uviedli, že ministerka školstva sa uplynulý týždeň (19.1.) stretla vo veci osemročných gymnázií s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom. Výsledkom stretnutia bolo vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej členmi sú zástupcovia kraja a ministerstva. "Na stretnutí bolo dohodnuté, že gymnáziá na Ostredkovej, Teplickej a Grösslingovej ulici otvoria svoje triedy pre žiakov aj v školskom roku 2018/2019," doplnil rezort s tým, že neplánujú zrušenie cirkevných a iných gymnázií. Minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že situáciu so súkromnými a cirkevnými gymnáziami sa snažili vyriešiť. "V prípade päťpercentného limitu, ktorý dnes v zákone platí, by súkromné ani cirkevné gymnáziá nemali ani jednu triedu. Rovnako by boli ohrozené špecifické gymnáziá. Preto sme hľadali riešenia. Postupovali sme najmä z pohľadu záujmu detí o dané školy," povedal Kaliňák.
Rezort vnútra v spolupráci s ministerstvom školstva pripravili verziu, v ktorej školy s potrebou talentu alebo osobitých schopností nie sú súčasťou päťpercentného limitu. "Z toho vyplýva, že sa nám podarilo, aby boli zachované aj tieto školy. Všetci máme záujem o to, aby vzdelávanie na týchto školách fungovalo a zároveň, aby školy neboli prázdne," uviedol Kaliňák. Podľa neho by mal v Bratislave platiť odlišný limit na kvóty, nakoľko v hlavnom meste študujú aj deti, ktoré z mesta nepochádzajú.
V Bratislavskom kraji navštevuje v súčasnosti gymnáziá zhruba 19 percent študentov. "Do procesu sa môžeme zapojiť až ako odvolací orgán v rámci správneho konania druhého stupňa," vysvetlila uplynulý týždeň Lubyová. V súčasnosti ministerstvo školstva nemá kompetencie na to, aby prideľovalo počty tried pre osemročné gymnáziá. "Tie majú školské odbory okresných úradov, ktoré sú zaradené pod Ministerstvom vnútra SR," vysvetlila Lubyová. V ostaných krajoch s kvótami problém mať nebudú. V súčasnosti ju napĺňajú na päť, maximálne sedem percent. S kvótami nesúhlasí Kaliňák. "Nemal by sa znižovať počet, ale som rád, že oproti pôvodne plánovaným piatim percentám je to desať percent," poznamenal.
