Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Riziká novej súdnej mapy vidí v jej uvádzaní do života.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) - Navrhovanou reformou súdnej mapy príde ku kompaktnejšiemu prerozdeleniu súdov. Priniesť by mala ich väčšiu koncentráciu a z toho plynúcu lepšiu špecializáciu. TASR to uviedol predseda Krajského súdu (KS) v Trnave Anton Jaček. Riziká reformy vidí v jej implementácii do praxe.
Nová súdna mapa by mala okrem iného zredukovať osem krajských súdov na tri. Ich sídlami by mala byť Trnava, Banská Bystrica a Prešov. „Zmena krajských sídiel v prípade Trnavy a Prešova je výsledkom podrobných skúmaní dostupnosti týchto súdov pre občanov bývalého regiónu západoslovenského a východoslovenského kraja. Umiestnením aj dostupnosťou pre občanov z hľadiska dopravy Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR odborne vyargumentovalo dôvod tejto zmeny,“ poznamenal predseda v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa KS v Trnave Jana Kondákorová.
Počas rokov 2016 a 2017 Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ) vypracovala materiál, ktorý je súhrnom odporúčaní na zvýšenie efektívnosti a úspornosti justičného systému v SR. „Zníženie počtu odvolacích všeobecných súdov na tri je v súlade so zisteniami CEPEJ, ako aj s praktickými skúsenosťami, keď na takzvaných menších súdoch bol problém špecializovať sa pre sudcov a tieto krajské súdy neboli schopné vytvoriť ani dva kompletné senáty z odborníkov na obchodné alebo správne právo,“ povedal.
Navrhovanou súdnou mapou príde podľa Jačeka ku kompaktnejšiemu prerozdeleniu súdov. „Pričom v najväčších mestách Slovenska, napríklad v Bratislave, zostane Najvyšší súd SR, Najvyšší správny súd SR a Mestský súd v Bratislave, ktorý bude prvostupňový a v Košiciach zostane sídlo Ústavného súdu SR, prvostupňového správneho súdu pre celý východoslovenský kraj a prvostupňový Mestský súd Košice,“ doplnil s tým, že koncentráciou súdov by mali byť vytvorené aj lepšie podmienky pre zjednocovanie súdnej praxe. Za pozitívum považuje aj vytvorenie samostatného správneho súdnictva.
Riziká novej súdnej mapy vidí v jej uvádzaní do života. „V konečnom dôsledku musí byť schválená politicky, očakávajú sa strety záujmov súdnej mapy s regiónmi, regionálnymi štruktúrami a podobne,“ poznamenal. Aj v prípade politickej akceptácie bude podľa Jačeka implementácia súdnej mapy do praxe veľmi náročný a komplikovaný proces. „Počnúc technickým zabezpečením a končiac dostatočným prísunom finančných a personálnych zdrojov,“ dodal.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by podľa ministerky spravodlivosti a autorky navrhovanej reformy Márie Kolíkovej (Za ľudí) mali viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
Nová súdna mapa by mala okrem iného zredukovať osem krajských súdov na tri. Ich sídlami by mala byť Trnava, Banská Bystrica a Prešov. „Zmena krajských sídiel v prípade Trnavy a Prešova je výsledkom podrobných skúmaní dostupnosti týchto súdov pre občanov bývalého regiónu západoslovenského a východoslovenského kraja. Umiestnením aj dostupnosťou pre občanov z hľadiska dopravy Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR odborne vyargumentovalo dôvod tejto zmeny,“ poznamenal predseda v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa KS v Trnave Jana Kondákorová.
Počas rokov 2016 a 2017 Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ) vypracovala materiál, ktorý je súhrnom odporúčaní na zvýšenie efektívnosti a úspornosti justičného systému v SR. „Zníženie počtu odvolacích všeobecných súdov na tri je v súlade so zisteniami CEPEJ, ako aj s praktickými skúsenosťami, keď na takzvaných menších súdoch bol problém špecializovať sa pre sudcov a tieto krajské súdy neboli schopné vytvoriť ani dva kompletné senáty z odborníkov na obchodné alebo správne právo,“ povedal.
Navrhovanou súdnou mapou príde podľa Jačeka ku kompaktnejšiemu prerozdeleniu súdov. „Pričom v najväčších mestách Slovenska, napríklad v Bratislave, zostane Najvyšší súd SR, Najvyšší správny súd SR a Mestský súd v Bratislave, ktorý bude prvostupňový a v Košiciach zostane sídlo Ústavného súdu SR, prvostupňového správneho súdu pre celý východoslovenský kraj a prvostupňový Mestský súd Košice,“ doplnil s tým, že koncentráciou súdov by mali byť vytvorené aj lepšie podmienky pre zjednocovanie súdnej praxe. Za pozitívum považuje aj vytvorenie samostatného správneho súdnictva.
Riziká novej súdnej mapy vidí v jej uvádzaní do života. „V konečnom dôsledku musí byť schválená politicky, očakávajú sa strety záujmov súdnej mapy s regiónmi, regionálnymi štruktúrami a podobne,“ poznamenal. Aj v prípade politickej akceptácie bude podľa Jačeka implementácia súdnej mapy do praxe veľmi náročný a komplikovaný proces. „Počnúc technickým zabezpečením a končiac dostatočným prísunom finančných a personálnych zdrojov,“ dodal.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by podľa ministerky spravodlivosti a autorky navrhovanej reformy Márie Kolíkovej (Za ľudí) mali viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
