Bratislava 24. novembra (TASR) – Piatok 24. novembra 1989 bol prelomovým dňom Nežnej revolúcie z dvoch dôvodov. Odstúpil komunistický líder Miloš Jakeš a spolu s ním celé Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Vo večerných hodinách Slovenská televízia odvysielala Štúdio dialóg, v ktorom prvý raz verejne vystúpili aj predstavitelia študentov a Verejnosti proti násiliu vrátane Jána Budaja a Milana Kňažka.

Mimoriadne zasadnutie ÚV KSČ sa konalo v Prahe už od rána. Večer po 19. hodine generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš oznámil, že on aj ďalší členovia predsedníctva a sekretariátu dávajú k dispozícii svoje funkcie. Neprešiel návrh, aby na jeho post nastúpil niekdajší premiér Lubomír Štrougal. Napokon bol aj na intervenciu prezidenta Gustáva Husáka zvolený dovtedy neznámy Karel Urbánek.

Predstavitelia armády sa nevzdávali myšlienky zasiahnuť silou. Minister obrany Milan Václavík sa vyslovil proti personálnym zmenám vo vedení strany a tvrdil, že situáciu v krajine je možné zvládnuť "politickými prostriedkami, ale aj inak". "Nevolám tu po žiadnom krviprelievaní, ale ja navrhujem, aby boli prijaté opatrenia k oznamovacím prostriedkom, akékoľvek, ak nie po dobrom, tak po zlom, ale tieto oznamovacie prostriedky im vziať z rúk," povedal na adresu politických oponentov. Jeho návrhy však neboli zahrnuté v uznesení ÚV KSČ.

Počas dňa sa vo vyčlenených jednotkách armády skončili previerky pripravenosti na akciu Zásah. Sily a prostriedky, ktoré na ňu boli vyčlenené, ostávali v pohotovosti. Náčelník generálneho štábu armády Miroslav Vacek zvolal k tejto otázke poradu, na ktorej sa zúčastnili aj poprední predstavitelia ministerstva vnútra Alojz Lorenc a Karel Vykypěl. Podľa aktuálnych informácií vojaci základnej služby boli v tomto čase držaní v úplnej izolácii, nesmeli sa dívať na televíziu ani telefonovať.

Popoludní 24. novembra sa v Prahe, Bratislave aj v ďalších mestách konali pravidelné mítingy. Na demonštrácii v Prahe na Václavskom námestí vystúpil za búrlivých ovácií pred 300-tisícovým davom Alexander Dubček, ktorý povedal, že "rozchod s normalizačnou politikou je bezpodmienečný a neznesie odklad".
V médiách nastal prvý zlom. Československá televízia odvysielala o 20.25 prvý raz zábery zo zásahu 17. novembra 1989.

Vo večerných hodinách odvysielala Slovenská televízia naživo Štúdio Dialóg, kde vystúpili predstavitelia Verejnosti proti násiliu (VPN) Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál a Vladimír Ondruš, zástupcovia študentov Sveťo Bombík a Miloš Lauko, a tiež Peter Weiss ako predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska (konkrétne vedecký tajomník Ústavu marxizmu-leninizmu), Milan Kurucz z Vysokej školy ekonomickej, Štefan Chudoba ako riaditeľ Bratislavských automobilových závodov, riaditeľ Slovnaftu Teodor Šajmír a napokon Milan Ondáš, riaditeľ Východoslovenských železiarní.

"Padol komunistický monopol na informácie. V bratislavskom televíznom štúdiu odznel prvý slobodný dialóg revolucionárov a režimistov v Československu," spomínal na tieto okamihy predstaviteľ VPN a neskôr podpredseda vlády Vladimír Ondruš vo svojej knihe Atentát na nežnú revolúciu. "Keď odznel výrok Milana Kňažka, že vedúca úloha strany sa musí konečne zrušiť, mal som dojem, že naši protivníci priam strnuli," uviedol Ondruš.

Zásadnou témou diskusie bol generálny štrajk pripravovaný na pondelok 27. novembra. Zástupcovia podnikov a KSČ sa vyslovili proti, naopak, študenti a predstavitelia VPN vyzvali obyvateľov, aby sa na štrajku zúčastnili.