Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predsedu Rady prokurátorov nie je odôvodnené pochybovať o odbornej spôsobilosti prokurátorov krajských prokuratúr, ale zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky na ich činnosť.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. decembra (TASR) - Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za takmer 20 rokov svojej činnosti ukázal svoje opodstatnenie a to najmä pri stíhaní mimoriadne závažnej trestnej činnosti. Zrušenie špeciálnej prokuratúry by malo závažné dôsledky aj na činnosť krajských prokuratúr. Pre TASR to uviedol predseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčík.
"Zatiaľ som nezaznamenal serióznu odbornú diskusiu, ktorá by odôvodňovala zrušenie úradu v odbornej rovine. Prezentované dôvody na zrušenie úradu sú politického charakteru a aj konečné rozhodnutie, či úrad zachovať alebo nie, bude politické," podotkol.
Nie je podľa jeho slov odôvodnené pochybovať o odbornej spôsobilosti prokurátorov krajských prokuratúr, ale zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky na ich činnosť. "Nateraz nemajú vytvorené podmienky na prebratie enormného množstva mimoriadne závažných trestných vecí z kapacitného hľadiska, keďže tie sa už teraz zaoberajú závažnou kriminalitou, ktorá nespadá do rámca pôsobnosti ÚŠP," dodal pre TASR s tým, že nezaznamenal ani serióznu diskusiu o vplyve zrušenia úradu na činnosť krajských prokuratúr.
"Zrušenie ÚŠP bez reorganizácie Špecializovaného trestného súdu a vytvorení regionálnych pobočiek súdu by malo za následok, že prokurátori krajských prokuratúr by museli z dôvodu účasti na úkonoch súdneho konania cestovať aj stovky kilometrov (napríklad vzdialenosť z Košíc do Pezinka predstavuje 487 kilometrov)," upozornil s tým, že by išlo aj o úkony v rámci prípravného konania.
"Napríklad pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby, ponechaní vo väzbe a podobne, kde sa, navyše, pohybujú v striktných zákonných lehotách, v rámci ktorých sa musia nielen rozhodnúť, ale príslušný návrh v lehote doručiť aj Špecializovanému trestnému súdu," doplnil Jakubčík. Rada prokurátorov sa však podľa jeho slov nevyhýba diskusii o rámci pôsobnosti ÚŠP, ktorá sa viedla už v minulosti.
Rada prokurátorov SR neskôr vo svojom vyhlásení uviedla, že zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť ÚŠP a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Vyjadrila presvedčenie, že zrušenie ÚŠP by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Závažný dosah na systém fungovania trestnej spravodlivosti bude mať podľa Rady prokurátorov SR aj legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú nebolo možné pripomienkovať.
Vládny kabinet na stredajšom rokovaní odobril zrušenie ÚŠP. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Kabinet odsúhlasil, aby sa navrhovaná legislatíva prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
"Zatiaľ som nezaznamenal serióznu odbornú diskusiu, ktorá by odôvodňovala zrušenie úradu v odbornej rovine. Prezentované dôvody na zrušenie úradu sú politického charakteru a aj konečné rozhodnutie, či úrad zachovať alebo nie, bude politické," podotkol.
Nie je podľa jeho slov odôvodnené pochybovať o odbornej spôsobilosti prokurátorov krajských prokuratúr, ale zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky na ich činnosť. "Nateraz nemajú vytvorené podmienky na prebratie enormného množstva mimoriadne závažných trestných vecí z kapacitného hľadiska, keďže tie sa už teraz zaoberajú závažnou kriminalitou, ktorá nespadá do rámca pôsobnosti ÚŠP," dodal pre TASR s tým, že nezaznamenal ani serióznu diskusiu o vplyve zrušenia úradu na činnosť krajských prokuratúr.
"Zrušenie ÚŠP bez reorganizácie Špecializovaného trestného súdu a vytvorení regionálnych pobočiek súdu by malo za následok, že prokurátori krajských prokuratúr by museli z dôvodu účasti na úkonoch súdneho konania cestovať aj stovky kilometrov (napríklad vzdialenosť z Košíc do Pezinka predstavuje 487 kilometrov)," upozornil s tým, že by išlo aj o úkony v rámci prípravného konania.
"Napríklad pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby, ponechaní vo väzbe a podobne, kde sa, navyše, pohybujú v striktných zákonných lehotách, v rámci ktorých sa musia nielen rozhodnúť, ale príslušný návrh v lehote doručiť aj Špecializovanému trestnému súdu," doplnil Jakubčík. Rada prokurátorov sa však podľa jeho slov nevyhýba diskusii o rámci pôsobnosti ÚŠP, ktorá sa viedla už v minulosti.
Rada prokurátorov SR neskôr vo svojom vyhlásení uviedla, že zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť ÚŠP a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Vyjadrila presvedčenie, že zrušenie ÚŠP by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Závažný dosah na systém fungovania trestnej spravodlivosti bude mať podľa Rady prokurátorov SR aj legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú nebolo možné pripomienkovať.
Vládny kabinet na stredajšom rokovaní odobril zrušenie ÚŠP. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Kabinet odsúhlasil, aby sa navrhovaná legislatíva prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
