Toto zaostávanie za Európou stojí každú slovenskú rodinu až trojnásobok toho, čo za bývanie platia napríklad v Portugalsku, uviedol minister Budaj.
Autor TASR
Amiens 20. januára (TASR) - Európsky plán pre zelenú transformáciu, konkrétne boj proti odlesňovaniu, ochrana pred pesticídmi a chemikáliami a tiež projekt Fit for fifty five, boli najdôležitejšími témami neformálneho zasadnutia Rady ministrov životného prostredia EÚ, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok vo francúzskom Amiens. Slovenskú delegáciu na stretnutí viedol minister životného prostredia Ján Budaj, uviedol pre TASR odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky.
Podľa ministra Budaja si Európa uvedomuje a reaguje na hrozbu chemizácie, poškodzovania pôdy pesticídmi aj globálnu hrozbu odlesňovania, ktorá zohráva dôležitú úlohu, obzvlášť v čase klimatickej krízy – aj v podmienkach Slovenska. "Lesy sú najúčinnejším spôsobom zadržiavania zrážkovej vody a súčasne sú (popri oceánoch) najväčším úložiskom uhlíka. Vďaka svojim lesom sa môže každý štát chrániť pred suchom aj pred klimatickou krízou. Iba tak dáme šancu prežiť normálny život nie iba sebe, ale aj našim potomkom," zdôraznil Budaj.
Zmierniť vplyvy klimatickej krízy pomôžu Slovensku aj reformy v národných parkoch – podľa novely schválenej poslancami Národnej rady SR v decembri minulého roka. "Z predaja našich lesov v chránených územiach bohatla iba malá skupina, ale premena národných parkov na organizácie schopné účinnej a trvalej ochrany lesov prinesie prospech celej spoločnosti," podčiarkol minister.
Šéf slovenského envirorezortu hovoril na stretnutí európskych ministrov aj o zmierňovaní dôsledkov klimatickej zmeny. Na MŽP SR sa finišuje s prípravou programu na obnovu rodinných domov s cieľom znížiť energetickú náročnosť bývania na Slovensku. Minister v tejto súvislosti poukázal na nedávne výsledky Eurostatu, podľa ktorých vydávajú občania SR v rámci EÚ najviac peňazí na náklady za bývanie (a tiež stravu). Preto podľa Budaja mala začať masívna podpora štátu, nasmerovaná do obnovy rodinných domov, už dávno. Projekt z financií Plánu obnovy a odolnosti SR by mal podľa ministra pokračovať aj po vyčerpaní európskej podpory, pričom žiadateľov bude iste viac, než pokrýva plán obnovy, takže v tom treba pokračovať. Rovnako už nemožno odkladať energetickú obnovu verejných budov, ako sú školy, úrady, nemocnice. "Toto zaostávanie za Európou stojí každú slovenskú rodinu až trojnásobok toho, čo za bývanie platia napríklad v Portugalsku," dodal minister Budaj.
Ministri životného prostredia rokovali v Amiens aj o pripravovanej spoločnej poľnohospodárskej politike, najmä z hľadiska užívania pesticídov a iných chemických prostriedkov. Rokovania potvrdili, že ministri životného prostredia podporujú ochranu zdravia ľudí a prírodného prostredia pred nadmernou chemizáciou pôdy, ktorá ničí ekologickú stabilitu krajiny. "Každý rozumný človek si praje ukončenie éry chemického pôdohospodárstva. Ak sa zvýši podiel organických foriem pestovania plodín, ubudne konečne chorých na alergie, ale aj na rakovinu," uzavrel minister Budaj.
Podľa ministra Budaja si Európa uvedomuje a reaguje na hrozbu chemizácie, poškodzovania pôdy pesticídmi aj globálnu hrozbu odlesňovania, ktorá zohráva dôležitú úlohu, obzvlášť v čase klimatickej krízy – aj v podmienkach Slovenska. "Lesy sú najúčinnejším spôsobom zadržiavania zrážkovej vody a súčasne sú (popri oceánoch) najväčším úložiskom uhlíka. Vďaka svojim lesom sa môže každý štát chrániť pred suchom aj pred klimatickou krízou. Iba tak dáme šancu prežiť normálny život nie iba sebe, ale aj našim potomkom," zdôraznil Budaj.
Zmierniť vplyvy klimatickej krízy pomôžu Slovensku aj reformy v národných parkoch – podľa novely schválenej poslancami Národnej rady SR v decembri minulého roka. "Z predaja našich lesov v chránených územiach bohatla iba malá skupina, ale premena národných parkov na organizácie schopné účinnej a trvalej ochrany lesov prinesie prospech celej spoločnosti," podčiarkol minister.
Šéf slovenského envirorezortu hovoril na stretnutí európskych ministrov aj o zmierňovaní dôsledkov klimatickej zmeny. Na MŽP SR sa finišuje s prípravou programu na obnovu rodinných domov s cieľom znížiť energetickú náročnosť bývania na Slovensku. Minister v tejto súvislosti poukázal na nedávne výsledky Eurostatu, podľa ktorých vydávajú občania SR v rámci EÚ najviac peňazí na náklady za bývanie (a tiež stravu). Preto podľa Budaja mala začať masívna podpora štátu, nasmerovaná do obnovy rodinných domov, už dávno. Projekt z financií Plánu obnovy a odolnosti SR by mal podľa ministra pokračovať aj po vyčerpaní európskej podpory, pričom žiadateľov bude iste viac, než pokrýva plán obnovy, takže v tom treba pokračovať. Rovnako už nemožno odkladať energetickú obnovu verejných budov, ako sú školy, úrady, nemocnice. "Toto zaostávanie za Európou stojí každú slovenskú rodinu až trojnásobok toho, čo za bývanie platia napríklad v Portugalsku," dodal minister Budaj.
Ministri životného prostredia rokovali v Amiens aj o pripravovanej spoločnej poľnohospodárskej politike, najmä z hľadiska užívania pesticídov a iných chemických prostriedkov. Rokovania potvrdili, že ministri životného prostredia podporujú ochranu zdravia ľudí a prírodného prostredia pred nadmernou chemizáciou pôdy, ktorá ničí ekologickú stabilitu krajiny. "Každý rozumný človek si praje ukončenie éry chemického pôdohospodárstva. Ak sa zvýši podiel organických foriem pestovania plodín, ubudne konečne chorých na alergie, ale aj na rakovinu," uzavrel minister Budaj.