Vo svojom dnešnom vydaní o tom informuje denník Sme.
Autor TASR
Bratislava 6. augusta (TASR) - Lídrovi kresťanských demokratov a podpredsedovi parlamentu Jánovi Figeľovi v roku 2007 pri udeľovaní titulu PhD. pomohlo, že bol eurokomisárom. Vo svojom dnešnom vydaní o tom informuje denník Sme.
Rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a Figeľov oponent Vladimír Krčméry i šéfka skúšobnej komisie Alžbeta Mrázová pre denník priznali, že titul dostal aj napriek nedostatkom dizertačnej práce. Rolu zohrala jeho funkcia. „Proste sa prihliadlo aj na to,“ povedala pre Sme bývalá rektorka školy Mrázová s tým, že Figeľ „urobil Slovensku dobré meno“.
Sme informuje, že šéf KDH pred piatimi rokmi obhájil titul vo vedeckom odbore sociálna práca, ktorému sa profesijne nevenoval. Sociálnu prácu nerozoberal ani v dizertačnej práci. Titul získal za knihu o integrácii Slovenska do Európskej únie.
Podľa zistení denníka má uvedená vysoká škola v spise o Figeľovom doktorandskom štúdiu dve práce označené ako dizertačné. Do 74–stranovej práce iba prepísal 85 percent publikácie Slovensko na ceste do EÚ, ktorú napísal s diplomatom Miroslavom Adamišom. Opísali v nej prístupové rokovania, za ktoré Figeľ zodpovedal ako hlavný vyjednávač Slovenska. Knihu vydali v roku 2003 v rámci predreferendovej kampane o vstupe do únie. Prispel na ňu aj Úrad vlády SR. Sociálna problematika ako zamestnanosť, vzdelávanie a veda sú na štyroch stranách. Zvyšok je venovaný napríklad daňovej a menovej politike, doprave, životnému prostrediu, rozoberá aj poplatky za výbery z bankomatov či európsky zbrojný preukaz. V druhej práci, ktorá má 160 strán, len prefotil druhé vydanie knihy z roku 2004.
V tejto verzii dizertačnej práce podľa Sme vôbec nespomenul, že knihu písal s Adamišom, ako to vyžadovala vyhláška ministerstva školstva. Figeľ aj napriek tomu tvrdí, že Adamišovo spoluautorstvo „bolo v celom procese priznávané“. Na otázku, kde to možno nájsť, odvetil: „Na obhajobe.“ V oboch prácach ignoroval, že mal vyznačiť časti, ktoré písal on a ktoré Adamiš. Chýba aj úvod, v ktorom by vysvetlil výber témy a ciele dizertácie. Namiesto toho odkopíroval úvod z knižky o histórii integrácie.
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer-SD) podľa Sme odmietlo poskytnúť odborné stanovisko, či mohol Figeľ dostať titul zo sociálnej práce za dizertačku o integrácii. Ministrov hovorca Michal Kaliňák zaslal k prípadu iba vyjadrenie, že „pravda oslobodzuje“.
Krčméry, ktorý bol oponentom práce a s Figeľom sa roky pozná, najprv odmietol jej obsah hodnotiť, lebo je lekár. Neskôr pre Sme priznal, že práca by skôr patrila na iný odbor. „Táto práca by sa viac hodila do sociológie.“ To, že Figeľ s prácou uspel, nepovažuje Krčméry za protizákonné.
Rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a Figeľov oponent Vladimír Krčméry i šéfka skúšobnej komisie Alžbeta Mrázová pre denník priznali, že titul dostal aj napriek nedostatkom dizertačnej práce. Rolu zohrala jeho funkcia. „Proste sa prihliadlo aj na to,“ povedala pre Sme bývalá rektorka školy Mrázová s tým, že Figeľ „urobil Slovensku dobré meno“.
Sme informuje, že šéf KDH pred piatimi rokmi obhájil titul vo vedeckom odbore sociálna práca, ktorému sa profesijne nevenoval. Sociálnu prácu nerozoberal ani v dizertačnej práci. Titul získal za knihu o integrácii Slovenska do Európskej únie.
Podľa zistení denníka má uvedená vysoká škola v spise o Figeľovom doktorandskom štúdiu dve práce označené ako dizertačné. Do 74–stranovej práce iba prepísal 85 percent publikácie Slovensko na ceste do EÚ, ktorú napísal s diplomatom Miroslavom Adamišom. Opísali v nej prístupové rokovania, za ktoré Figeľ zodpovedal ako hlavný vyjednávač Slovenska. Knihu vydali v roku 2003 v rámci predreferendovej kampane o vstupe do únie. Prispel na ňu aj Úrad vlády SR. Sociálna problematika ako zamestnanosť, vzdelávanie a veda sú na štyroch stranách. Zvyšok je venovaný napríklad daňovej a menovej politike, doprave, životnému prostrediu, rozoberá aj poplatky za výbery z bankomatov či európsky zbrojný preukaz. V druhej práci, ktorá má 160 strán, len prefotil druhé vydanie knihy z roku 2004.
V tejto verzii dizertačnej práce podľa Sme vôbec nespomenul, že knihu písal s Adamišom, ako to vyžadovala vyhláška ministerstva školstva. Figeľ aj napriek tomu tvrdí, že Adamišovo spoluautorstvo „bolo v celom procese priznávané“. Na otázku, kde to možno nájsť, odvetil: „Na obhajobe.“ V oboch prácach ignoroval, že mal vyznačiť časti, ktoré písal on a ktoré Adamiš. Chýba aj úvod, v ktorom by vysvetlil výber témy a ciele dizertácie. Namiesto toho odkopíroval úvod z knižky o histórii integrácie.
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer-SD) podľa Sme odmietlo poskytnúť odborné stanovisko, či mohol Figeľ dostať titul zo sociálnej práce za dizertačku o integrácii. Ministrov hovorca Michal Kaliňák zaslal k prípadu iba vyjadrenie, že „pravda oslobodzuje“.
Krčméry, ktorý bol oponentom práce a s Figeľom sa roky pozná, najprv odmietol jej obsah hodnotiť, lebo je lekár. Neskôr pre Sme priznal, že práca by skôr patrila na iný odbor. „Táto práca by sa viac hodila do sociológie.“ To, že Figeľ s prácou uspel, nepovažuje Krčméry za protizákonné.