Svetové médiá uvádzajú medzi menami vážnych uchádzačov o post nového generálneho tajomníka OSN dvoch slovenských diplomatov – okrem Kubiša aj súčasného šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) – Bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš momentálne považuje svoju kandidatúru za generálneho tajomníka OSN za hypotetickú záležitosť. "Zatiaľ je to predčasné, potrebujem ukončiť svoju misiu v Afganistane. Uvidím, aké budú moje ďalšie kroky a podľa toho si zvážim, skôr ako začnem komunikovať s vládou SR a pánom prezidentom," uviedol v rozhovore pre TASR.
Kubiš je v súčasnosti osobitným predstaviteľom OSN pre Afganistan a vedúcim pomocnej misie Spojených národov v Afganistane.
Svetové médiá uvádzajú medzi menami vážnych uchádzačov o post nového generálneho tajomníka OSN dvoch slovenských diplomatov – okrem Kubiša aj súčasného šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka.
"Jednou z výrazných charakteristík rôznych vládnych garnitúr na Slovensku bolo, že neblokovali možnosti pre tých, ktorí mali šancu sa aspoň zúčastniť súťaže o rôzne pozície, preto sme mali a máme celý rad významných predstaviteľov v rôznych medzinárodných organizáciách. Vychádzam z toho, že vláda, ktorá bude nominovať kandidátov, to zoberie do úvahy, pretože nikde nie je napísané, že jedna krajina môže navrhnúť iba jedného kandidáta. Takže by sme mali využiť túto príležitosť," konštatoval Kubiš.
Myslí si, že dvaja dobrí kandidáti dvojnásobne zvyšujú šance Slovenska na úspech a zároveň to zvyšuje kredit krajiny. "Je to vynikajúca vizitka," dodal s tým, že za ostatných 20 rokov sa mnoho občanov SR dostalo do významných a viditeľných funkcií. "Toto nám 'závidia' mnohé ďaleko väčšie a silnejšie štáty," poznamenal.
Na to, aby Slovensko mohlo získať tento post, sa musia podľa bývalého trojnásobného ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana stať dve veci. Najskôr musí právo nominácie pripadnúť východoeurópskej regionálnej skupine, kam Slovensko patrí. "Mala by ho získať, lebo v histórii OSN naša skupina ešte nemala generálneho tajomníka, takže by to malo byť logické. Pokiaľ sa rozhodne, že to pripadne východoeurópskej skupine, tak slovenskí kandidáti budú považovaní za veľmi vážnych kandidátov na tento post," priblížil.
Dodal, že veľmi dôležitú úlohu následne zohrá stanovisko stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN danej regionálnej skupiny, čo je v tomto prípade Rusko. "Jeho pozícia bude určite veľmi vplyvná pri výbere tejto osobnosti," podčiarkol Kukan.
Premiér Robert Fico v júni avizoval, že ak sa Lajčák rozhodne kandidovať v súvislosti s niektorou z významných medzinárodných kandidatúr, ktoré budú k dispozícii, tak bude mať silnú a jednoznačnú podporu vlády SR. Hovoriť o nominácii či voľbe šéfa Spojených národov ale označil za predčasné. Súčasnému generálnemu tajomníkovi Pan Ki-munovi totiž vyprší mandát koncom roku 2016.
Generálneho tajomníka vymenúva na päť rokov Valné zhromaždenie OSN. Deje sa tak po predchádzajúcom odporúčaní Bezpečnostnej rady OSN, takže päť stálych členov rady má v tejto otázke prakticky právo veta. V súlade s nepísanými pravidlami generálny tajomník nepochádza zo žiadnej z týchto piatich mocností (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko). Dodržiava sa tiež tradícia rotácie postu medzi jednotlivými kontinentmi.
Poslední štyria generálni tajomníci pochádzali z Peru, Egypta, Ghany a Južnej Kórey. Pozorovatelia predpokladajú, že tentoraz by ho mohol obsadiť uchádzač z Európy, a to zástupca niektorej z postkomunistických krajín.
Kubiš je v súčasnosti osobitným predstaviteľom OSN pre Afganistan a vedúcim pomocnej misie Spojených národov v Afganistane.
Svetové médiá uvádzajú medzi menami vážnych uchádzačov o post nového generálneho tajomníka OSN dvoch slovenských diplomatov – okrem Kubiša aj súčasného šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka.
"Jednou z výrazných charakteristík rôznych vládnych garnitúr na Slovensku bolo, že neblokovali možnosti pre tých, ktorí mali šancu sa aspoň zúčastniť súťaže o rôzne pozície, preto sme mali a máme celý rad významných predstaviteľov v rôznych medzinárodných organizáciách. Vychádzam z toho, že vláda, ktorá bude nominovať kandidátov, to zoberie do úvahy, pretože nikde nie je napísané, že jedna krajina môže navrhnúť iba jedného kandidáta. Takže by sme mali využiť túto príležitosť," konštatoval Kubiš.
Myslí si, že dvaja dobrí kandidáti dvojnásobne zvyšujú šance Slovenska na úspech a zároveň to zvyšuje kredit krajiny. "Je to vynikajúca vizitka," dodal s tým, že za ostatných 20 rokov sa mnoho občanov SR dostalo do významných a viditeľných funkcií. "Toto nám 'závidia' mnohé ďaleko väčšie a silnejšie štáty," poznamenal.
Na to, aby Slovensko mohlo získať tento post, sa musia podľa bývalého trojnásobného ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana stať dve veci. Najskôr musí právo nominácie pripadnúť východoeurópskej regionálnej skupine, kam Slovensko patrí. "Mala by ho získať, lebo v histórii OSN naša skupina ešte nemala generálneho tajomníka, takže by to malo byť logické. Pokiaľ sa rozhodne, že to pripadne východoeurópskej skupine, tak slovenskí kandidáti budú považovaní za veľmi vážnych kandidátov na tento post," priblížil.
Dodal, že veľmi dôležitú úlohu následne zohrá stanovisko stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN danej regionálnej skupiny, čo je v tomto prípade Rusko. "Jeho pozícia bude určite veľmi vplyvná pri výbere tejto osobnosti," podčiarkol Kukan.
Premiér Robert Fico v júni avizoval, že ak sa Lajčák rozhodne kandidovať v súvislosti s niektorou z významných medzinárodných kandidatúr, ktoré budú k dispozícii, tak bude mať silnú a jednoznačnú podporu vlády SR. Hovoriť o nominácii či voľbe šéfa Spojených národov ale označil za predčasné. Súčasnému generálnemu tajomníkovi Pan Ki-munovi totiž vyprší mandát koncom roku 2016.
Generálneho tajomníka vymenúva na päť rokov Valné zhromaždenie OSN. Deje sa tak po predchádzajúcom odporúčaní Bezpečnostnej rady OSN, takže päť stálych členov rady má v tejto otázke prakticky právo veta. V súlade s nepísanými pravidlami generálny tajomník nepochádza zo žiadnej z týchto piatich mocností (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko). Dodržiava sa tiež tradícia rotácie postu medzi jednotlivými kontinentmi.
Poslední štyria generálni tajomníci pochádzali z Peru, Egypta, Ghany a Južnej Kórey. Pozorovatelia predpokladajú, že tentoraz by ho mohol obsadiť uchádzač z Európy, a to zástupca niektorej z postkomunistických krajín.