V sobotu 12. novembra sa slovenský diplomat dožíva životného jubilea 70 rokov.
Autor TASR
Bratislava 11. novembra (TASR) - Kariérny diplomat Ján Kubiš pôsobí v zahraničnej politike desaťročia. Zaujímal významné posty v Organizácii Spojených národov (OSN), Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Európskej únii (EÚ) a v iných medzinárodných organizáciách. V sobotu 12. novembra sa slovenský diplomat dožíva životného jubilea 70 rokov.
Pri tejto príležitosti poskytol bývalý generálny tajomník OBSE (1999 – 2005) a bývalý šéf slovenskej diplomacie (2006 – 2009) rozhovor Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
-Aj vďaka vašej činnosti si profesionálna slovenská diplomacia vydobyla v zahraničí veľmi dobré renomé. Čo považuje doyen slovenskej diplomacie za jej najväčší úspech?-
No, neviem, či môžem hovoriť o tom, že som doyen, pretože pre mňa doyenom slovenskej diplomacie vždy bol a bude minister Eduard Kukan. Ten nasadil latku veľmi vysoko. Ukázal všetkým, aj mne, ako sa má pracovať, či už na poste ministra, alebo na poste zastupujúcom Slovenskú republiku a jej občanov v zahraničí. Mnohým nám pootváral dvere a ukázal, ako sa má diplomacia robiť. Na druhej strane, áno, som veľmi rád, že diplomacia Slovenskej republiky si vydobyla veľmi dobré renomé vo svete a máme celý rad vynikajúcich diplomatov na zaujímavých postoch. Musím povedať, že nám mnohé krajiny závidia a nevedia pochopiť, ako je možné, že sme sa ako taká malá krajina dokázali tak presadiť na pomerne zaujímavých kľúčových postoch v rôznych medzinárodných organizáciách a inštitúciách. Toto hovorí o tom, že máme dobre pripravených a kvalitných ľudí, veľa špičkových diplomatov, ktorých nám svet závidí.
-Predsa len, čo považujete za najväčší úspech slovenskej diplomacie?-
Nechcem povedať, že je to úspech len slovenskej diplomacie, ale Slovenska. A síce, že napriek určitému váhavému postupu sa nám podarilo včas a zodpovedne nielen začleniť sa do transatlantickej spolupráce a európskej integrácie ako člen NATO a Európskej únie, ale že sa nám v nich darí pomerne slušne fungovať, prispievať k vypracovávaniu postojov, postupov a pomáhať ich presadzovať do praxe. Členstvo v týchto dvoch organizáciách považujem za kľúčové. Dnes v nich fungujeme ako veľmi zodpovedný partner v tej miere, ako chceme a dokážeme definovať a presadzovať záujmy Slovenska, jeho občanov, vrátane podnikateľskej sféry.
-Dlhé roky ste pôsobili, ak to tak môžem povedať, ako diplomatický krízový manažér – ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN v Tadžikistane, Afganistane, Iraku, Libanone alebo naposledy v Líbyi. Diplomacia je umením hľadania možného aj pri veciach, ktorých riešenie sa zdá spočiatku nemožné. Čo podľa vás chýba v súčasnosti predovšetkým diplomacii, aby sa dalo predchádzať krvavým konfliktom, akým je teraz vojna na Ukrajine?-
V tejto oblasti nejde o popieranie, ale o zosúlaďovanie záujmov rôznych hráčov. To nie sú len štátne záujmy, ale aj záujmy ľudí, rôznych zoskupení, ekonomické i bezpečnostné záujmy a ľudské práva. Táto vôľa hľadať východiská na základe zosúlaďovania postojov a často veľmi protichodných záujmov mi v dnešnom svete do značnej miery chýba. Bohužiaľ, panuje extrémny prístup: 'buď ja, alebo nič'. A to, domnievam sa, je do značnej miery charakteristická črta súčasnej medzinárodnej, ale často aj vnútropolitickej situácie, a to aj na Slovensku.
Ďalej je to popieranie princípov medzinárodného práva, princípov vzťahov medzi štátmi. Agresia Ruskej federácie, ktorú rozpútal prezident Putin proti Ukrajine, má ďalekosiahlejšie dôsledky než vlastný kriminálny čin, kde hynú desiatky tisíc nevinných obetí. Jednoducho, dnes je rozkolísaný celý systém medzinárodných vzťahov vo všetkých oblastiach – či už ide o bezpečnosť, hospodárske vzťahy alebo o spoluprácu.
Vlastne, do značnej miery sa deštruovala architektúra, ktorá sa tu desaťročia spoločne budovala. Možno tiež na základe mnohých protichodných záujmov, ale predsa len sa ju darilo budovať spoločne. Je rozkolísaný univerzálny prístup, ktorý nám dávala platforma OSN. Mnohé organizácie – jedna z nich je OBSE, v ktorej som pôsobil veľmi dlho – ako keby sa dnes dostali úplne na slepú koľaj. A vzniká otázka: ako budú fungovať ďalej? Je to mimoriadne zložitá situácia, ktorej čelíme v našom regióne alebo aj vo svete. Len dodáva prvky neistoty a vytvára určitú nepredvídateľnosť. Vedie k uzavretiu sa do seba, nehľadaniu východísk na základe spolupráce, ale presadzovaniu maximalistických požiadaviek jednotlivých aktérov. Chýba snaha, politická vôľa zavčasu, pred tým než to dôjde do konfliktnej situácie, hľadať riešenia. Žiaľ, toto charakterizuje medzinárodnú situáciu, ale aj vývoj v mnohých štátoch.
-Napriek zložitosti situácie, aké sú podľa vás východiská z ukrajinskej krízy?-
Východisko eventuálne bude, keď sa všetky strany, ktoré sa dostali do tohto konfliktu vzhľadom na agresiu Ruskej federácie, zhodnú na tom, že neexistuje vojenské riešenie, a bude treba hľadať politické východisko prostredníctvom rokovaní. Obávam sa však, že dnešná situácia taká nie je. Je úplne zrejmé, že východiskové pozície nedávajú v danej dobe šancu na žiaden zmysluplný dialóg a rokovania. V súčasnosti všetky strany, z rôznych dôvodov, preferujú pokračovanie vo vojenskom úsilí. Čiže, zatiaľ napriek tomu, že niekedy sa hovorí o hľadaní diplomatických riešení, nevidím ani podmienky, ani politickú vôľu na realistické hľadanie politických riešení.
-Ako som spomínal, dlhé roky ste strávili v zahraničí. Očakáva vás ešte nejaká zahraničná misia, alebo po rokoch odlúčenia budete "splácať" dlh svojej rodine?-
Pri skončení svojho pôsobenia v Líbyi som dostal od rôznych zahraničných partnerov určité signály, či by som nebol pripravený pôsobiť ako poradca a radiť v situácii týkajúcej sa tých regiónov, v ktorých som pôsobil. Hovoril som aj s niektorými analytickými vedeckými inštitúciami. Samozrejme, že sa vždy otvára nejaký priestor na zapojenie sa prostredníctvom rôznych organizácií do rôznych misií vo forme nejakého poslania či mandátu. Toto je stále živé a netvrdím, že táto etapa je za mnou. Ale pravdou je aj to, že po viac ako desiatich rokoch pôsobenia v zahraničí bez rodiny je pre mňa život s rodinou na Slovensku, so Slovenskom a s jeho problémami niečím, čo ma veľmi láka. Budem musieť zvažovať, či už chcem naozaj fungovať len v rámci mojej bezprostrednej rodiny, alebo či sa budem chcieť angažovať v dianí na Slovensku.
Pri tejto príležitosti poskytol bývalý generálny tajomník OBSE (1999 – 2005) a bývalý šéf slovenskej diplomacie (2006 – 2009) rozhovor Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
-Aj vďaka vašej činnosti si profesionálna slovenská diplomacia vydobyla v zahraničí veľmi dobré renomé. Čo považuje doyen slovenskej diplomacie za jej najväčší úspech?-
No, neviem, či môžem hovoriť o tom, že som doyen, pretože pre mňa doyenom slovenskej diplomacie vždy bol a bude minister Eduard Kukan. Ten nasadil latku veľmi vysoko. Ukázal všetkým, aj mne, ako sa má pracovať, či už na poste ministra, alebo na poste zastupujúcom Slovenskú republiku a jej občanov v zahraničí. Mnohým nám pootváral dvere a ukázal, ako sa má diplomacia robiť. Na druhej strane, áno, som veľmi rád, že diplomacia Slovenskej republiky si vydobyla veľmi dobré renomé vo svete a máme celý rad vynikajúcich diplomatov na zaujímavých postoch. Musím povedať, že nám mnohé krajiny závidia a nevedia pochopiť, ako je možné, že sme sa ako taká malá krajina dokázali tak presadiť na pomerne zaujímavých kľúčových postoch v rôznych medzinárodných organizáciách a inštitúciách. Toto hovorí o tom, že máme dobre pripravených a kvalitných ľudí, veľa špičkových diplomatov, ktorých nám svet závidí.
-Predsa len, čo považujete za najväčší úspech slovenskej diplomacie?-
Nechcem povedať, že je to úspech len slovenskej diplomacie, ale Slovenska. A síce, že napriek určitému váhavému postupu sa nám podarilo včas a zodpovedne nielen začleniť sa do transatlantickej spolupráce a európskej integrácie ako člen NATO a Európskej únie, ale že sa nám v nich darí pomerne slušne fungovať, prispievať k vypracovávaniu postojov, postupov a pomáhať ich presadzovať do praxe. Členstvo v týchto dvoch organizáciách považujem za kľúčové. Dnes v nich fungujeme ako veľmi zodpovedný partner v tej miere, ako chceme a dokážeme definovať a presadzovať záujmy Slovenska, jeho občanov, vrátane podnikateľskej sféry.
-Dlhé roky ste pôsobili, ak to tak môžem povedať, ako diplomatický krízový manažér – ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN v Tadžikistane, Afganistane, Iraku, Libanone alebo naposledy v Líbyi. Diplomacia je umením hľadania možného aj pri veciach, ktorých riešenie sa zdá spočiatku nemožné. Čo podľa vás chýba v súčasnosti predovšetkým diplomacii, aby sa dalo predchádzať krvavým konfliktom, akým je teraz vojna na Ukrajine?-
V tejto oblasti nejde o popieranie, ale o zosúlaďovanie záujmov rôznych hráčov. To nie sú len štátne záujmy, ale aj záujmy ľudí, rôznych zoskupení, ekonomické i bezpečnostné záujmy a ľudské práva. Táto vôľa hľadať východiská na základe zosúlaďovania postojov a často veľmi protichodných záujmov mi v dnešnom svete do značnej miery chýba. Bohužiaľ, panuje extrémny prístup: 'buď ja, alebo nič'. A to, domnievam sa, je do značnej miery charakteristická črta súčasnej medzinárodnej, ale často aj vnútropolitickej situácie, a to aj na Slovensku.
Ďalej je to popieranie princípov medzinárodného práva, princípov vzťahov medzi štátmi. Agresia Ruskej federácie, ktorú rozpútal prezident Putin proti Ukrajine, má ďalekosiahlejšie dôsledky než vlastný kriminálny čin, kde hynú desiatky tisíc nevinných obetí. Jednoducho, dnes je rozkolísaný celý systém medzinárodných vzťahov vo všetkých oblastiach – či už ide o bezpečnosť, hospodárske vzťahy alebo o spoluprácu.
Vlastne, do značnej miery sa deštruovala architektúra, ktorá sa tu desaťročia spoločne budovala. Možno tiež na základe mnohých protichodných záujmov, ale predsa len sa ju darilo budovať spoločne. Je rozkolísaný univerzálny prístup, ktorý nám dávala platforma OSN. Mnohé organizácie – jedna z nich je OBSE, v ktorej som pôsobil veľmi dlho – ako keby sa dnes dostali úplne na slepú koľaj. A vzniká otázka: ako budú fungovať ďalej? Je to mimoriadne zložitá situácia, ktorej čelíme v našom regióne alebo aj vo svete. Len dodáva prvky neistoty a vytvára určitú nepredvídateľnosť. Vedie k uzavretiu sa do seba, nehľadaniu východísk na základe spolupráce, ale presadzovaniu maximalistických požiadaviek jednotlivých aktérov. Chýba snaha, politická vôľa zavčasu, pred tým než to dôjde do konfliktnej situácie, hľadať riešenia. Žiaľ, toto charakterizuje medzinárodnú situáciu, ale aj vývoj v mnohých štátoch.
-Napriek zložitosti situácie, aké sú podľa vás východiská z ukrajinskej krízy?-
Východisko eventuálne bude, keď sa všetky strany, ktoré sa dostali do tohto konfliktu vzhľadom na agresiu Ruskej federácie, zhodnú na tom, že neexistuje vojenské riešenie, a bude treba hľadať politické východisko prostredníctvom rokovaní. Obávam sa však, že dnešná situácia taká nie je. Je úplne zrejmé, že východiskové pozície nedávajú v danej dobe šancu na žiaden zmysluplný dialóg a rokovania. V súčasnosti všetky strany, z rôznych dôvodov, preferujú pokračovanie vo vojenskom úsilí. Čiže, zatiaľ napriek tomu, že niekedy sa hovorí o hľadaní diplomatických riešení, nevidím ani podmienky, ani politickú vôľu na realistické hľadanie politických riešení.
-Ako som spomínal, dlhé roky ste strávili v zahraničí. Očakáva vás ešte nejaká zahraničná misia, alebo po rokoch odlúčenia budete "splácať" dlh svojej rodine?-
Pri skončení svojho pôsobenia v Líbyi som dostal od rôznych zahraničných partnerov určité signály, či by som nebol pripravený pôsobiť ako poradca a radiť v situácii týkajúcej sa tých regiónov, v ktorých som pôsobil. Hovoril som aj s niektorými analytickými vedeckými inštitúciami. Samozrejme, že sa vždy otvára nejaký priestor na zapojenie sa prostredníctvom rôznych organizácií do rôznych misií vo forme nejakého poslania či mandátu. Toto je stále živé a netvrdím, že táto etapa je za mnou. Ale pravdou je aj to, že po viac ako desiatich rokoch pôsobenia v zahraničí bez rodiny je pre mňa život s rodinou na Slovensku, so Slovenskom a s jeho problémami niečím, čo ma veľmi láka. Budem musieť zvažovať, či už chcem naozaj fungovať len v rámci mojej bezprostrednej rodiny, alebo či sa budem chcieť angažovať v dianí na Slovensku.