Bratislava 19. novembra (Teraz.sk) – V priebehu takmer 23 rokov doterajšieho vývoja Slovenskej republiky je ťažké nájsť volebné obdobie, v ktorom by nedochádzalo k rušeniu kultúrnych inštitúcií a, naopak, dochádzalo k ich postupnému rozvoju. Pre uplynulé štyri roky to však podľa predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka (Smer-SD) platí.

„Dovolím si tvrdiť, že tieto štyri roky určite patria medzi najdôležitejšie a hlavne najúspešnejšie počas celej histórie Slovenskej republiky, teda od roku 1993,“ povedal v diskusnej relácii POLITIKA Tu a teraz na TABLET.TV Jarjabek.

Dôvodom sú podľa neho normy prijaté v parlamente, ale najmä prístup ministerstva kultúry pod vedením Mareka Maďariča (Smer-SD). „Toto volebné obdobie bolo iné v tom, že nastal posun v pohľade na rezort ministerstva kultúry z hľadiska jeho významu a autority. Dnes už nikto nerozmýšľa o tom, že by sa tento rezort mal spojiť s ministerstvom školstva a už vôbec nikto nerozmýšľa o tom, že by sa mal zrušiť,“ poznamenal Jarjabek.

Na námietku, že tento efekt mohol byť spôsobený aj vysokým straníckym postavením aktuálneho šéfa rezortu, keďže Maďarič je podpredsedom vládnej strany, Jarjabek reagoval, že vláda ako taká bola podľa neho pozitívne naklonená k podpore kultúry. Ako príklad uviedol postoje ministra financií Petra Kažimíra.

Pripomenul, že niekoľko rokov dozadu sa veľmi vážne uvažovalo napríklad o predaji novej budovy Slovenského národného divadla. „Tam boli tvrdo súkromnícke záujmy, od štúdií istej súkromnej televízie, po parkoviská na tej strane, kde je činohra, až po obchodné priestory. Verím, že sa takáto situácia nikdy nezopakuje,“ zdôraznil Jarjabek. Dodal, že dnes už aj poslanci, ktorí vtedy predaj budovy podporovali, svoje postoje ľutujú a dokonca sa mu za ne niektorí prišli ospravedlniť.



„Počas tohto volebného obdobia nebola zrušená žiadna kultúrna inštitúcia. Ekonomická kríza, ktorou tento štát prešiel a prechádza, akoby kultúru nezasiahla. Neboli zasiahnuté také erbové inštitúcie ako Slovenské národné divadlo, Národná galéria, Národné múzeum a ďalšie, ktoré spadajú priamo pod ministerstvo kultúry,“ povedal Jarjabek.

„Tieto inštitúcie všetky žijú. To sa nedá povedať o všetkých volebných obdobiach. Zrušili sa rôzne inštitúcie, do dnešného dňa neexistuje spevohra Novej scény, neexistuje komorná opera a viaceré telesá, čo predtým patrili pod Slovenskú filharmóniu,“ pripomenul.

Z hľadiska rozhodnutí prijatých v rezorte považuje za mimoriadne dôležitú Stratégiu rozvoja kultúry do roku 2020. „Stratégia sa týka každého odboru kultúry a umenia a na jej základe sa potom uvoľňujú aj peniaze z rozpočtu. Stále platí, že za kultúru sa platí a na nekultúru sa dopláca. Keby mi niekto v roku 1989 povedal, že kultúra bude mať na svoj rozvoj šesť miliárd slovenských korún ročne, asi by som sa čudoval. Dnes je to realita,“ konštatoval Jarjabek.

Vrátil sa aj k voľbe riaditeľa RTVS, kedy Miloslavu Zemkovú nahradil Václav Mika. „Pamätáte sa, za akých dramatických okolností bola generálna riaditeľka RTVS vymenená za riaditeľa. V parlamente odznelo, že je to protiústavné a všetci na to doplatíme... nič takého sa nestalo. Dnes to vedia všetci zainteresovaní, aj tí strašiaci v parlamente,“ vyhlásil Jarjabek.

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska z dielne exministra Daniela Krajcera (aktuálne sa angažuje v strane SKOK), ktorý v čase jeho vzniku kritizoval, stále nepovažuje za dobre pripravený. Na otázku, prečo ho teda vláda Smeru-SD nezmenila, ak k nemu mali výhrady, Jarjabek odpovedal, že by to rozhlas aj televíziu vystavilo v krátkom čase ďalšej radikálnej zmene. „Ako dlho by týmto inštitúciám trvalo, rok, rok a pol, kým by sa nadýchli a začali znovu pracovať?,“ opýtal sa. „Zvolila sa iná cesta. Teda, pokračujme v modeli jednej verejnoprávnej inštitúcie a za tieto štyri roky vyhodnoťme, ako pracovala, čo treba legislatívne zmeniť, ako sa treba postaviť k tomuto spojeniu, či je výhodné alebo nie,“ dodal.

Osobne by v nadchádzajúcom volebnom období privítal novelu zákona o RTVS. Napríklad právo voliť riaditeľa by podľa Jarjabka mala mať znovu Rada RTVS a nie priamo parlament, ako je to dnes. „Riaditeľ by mal byť volený v rade a tá by zaň mala po každej stránke niesť zodpovednosť. Takto akoby za voľbu riaditeľa niesol zodpovednosť parlament, čo sa mi nepáči,“ poznamenal.

Za významné projekty tohto volebného obdobia považuje digitalizáciu kultúrneho dedičstva, ktorú pôvodne naštartoval Marek Maďarič, pokračoval v nej nasledujúci minister Daniel Krajcer a posledné štyri roky bola opäť v Maďaričovej gescii.

Pozitívom bol podľa Jarjabka autorský zákon, ktorý bol pôvodne prijímaný najmä kvôli zosúladeniu našej a bruselskej legislatívy, výsledok, vďaka kvalitnej verejnej diskusii a pripomienkovaniu, však podľa neho výrazne sprehľadnil a skvalitnil pravidlá pre zainteresované subjekty.

Za prínos tohto volebného obdobia považuje aj podujatia, ktoré prebehli počas dvoch rokov venovaných významným osobnostiam našich dejín, Konštantínovi a Metodovi a Ľudovítovi Štúrovi. „Cyril a Metod, aj Štúr sú osobnosti, ktoré presahujú rámec Slovenska. Na to, aby sme sa pozerali do budúcnosti, musíme poznať svoju minulosť,“ vyhlásil Jarjabek s tým, že počas týchto rokov sa o týchto dejinných osobnostiach oveľa viac dozvedela aj mladá generácia.

Výbor, ktorý vedie, aktuálne tiež završuje volebné obdobie. V tom ďalšom v ňom bude chýbať poslankyňa Magda Vášáryová, ktorá už avizovala, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandidovať nebude. „Pri poslednom výbore, na ktorom sa zúčastní, sa jej určite poďakujem za to, že som s ňou celý čas nemohol súhlasiť. Keďže som s ňou nemohol súhlasiť, mohol som odkrývať svoje názory a o to boli tie debaty polemickejšie a zaujímavejšie. A možno by tie názory neboli padli, keby nám pani Vášáryová neprotirečila,“ uzavrel Jarjabek.