Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zastúpenie SR pri EÚ podujatie pripravilo spolu s think-tankom Carnegie Europe a okrem P. Javorčíka vystúpili na ňom riaditeľ Carnegie Europe T. Valášek a veľvyslanec Francúzska pri EÚ.
Autor TASR
Brusel 2. mája (TASR) - Pre Slovensko aj po 15 rokoch platí, že vstup do Európskej únie možno považovať za úspešný príbeh. Uviedol to pre TASR vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík po skončení panelovej diskusie venovanej 15. výročiu rozšírenia EÚ o desať nových krajín.
Zastúpenie SR pri EÚ podujatie pripravilo spolu s think-tankom Carnegie Europe a okrem Javorčíka vystúpili na ňom riaditeľ Carnegie Europe Tomáš Valášek a veľvyslanec Francúzska pri EÚ Philippe Léglise-Costa.
"Som presvedčený, že 15 rokov Slovenska v EÚ je úspešný príbeh, stačí sa pozrieť na to, ako Slovensko vyzeralo v roku 2004 a ako vyzerá dnes," upozornil veľvyslanec. To podľa neho neplatí len z hľadiska ekonomického rozvoja a budovania infraštruktúry, ale aj celkového nastavenia spoločnosti.
Zdôraznil zároveň, že nič nie je "jednosmerné" a sú aj problémy spojené s členstvom v EÚ, "ak si však dáme dokopy všetky plusy a mínusy, vrátane členstva v Schengene a vstupu do eurozóny, Slovensko je naozaj inou krajinou" ako pred 15 rokmi.
"To, čo sa až tak nepodarilo za tých 15 rokov, je, že sme nevyvolali v ľuďoch pocit a presvedčenie, že aj Slovensko je EÚ, že Bratislava je naše hlavné mesto, ale prenesene je aj Brusel naše hlavné mesto, že to, čo sa rozhoduje v Bruseli, je dôležité aj pre našich občanov. Aj preto je dôležité ísť voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu," opísal situáciu Javorčík.
Určitý stav vzdialenosti či odcudzenia ľudí od inštitúcií EÚ možno podľa jeho slov vnímať aj ako generačnú otázku, stále však platí, že občanom treba viac vysvetľovať, aké sú výhody členstva v EÚ. Že tie výhody nie sú len v prísune peňazí a vo financovaní niektorých projektov, ale že my sami sme súčasťou rozhodovacieho procesu v EÚ, že vieme ovplyvňovať to, čo sa deje na európskej scéne. Dodal, že Slovensko nie je veľká členská krajina, ale má svoje pevné zastúpenie v Bruseli - cez eurokomisára, europoslancov - a má aj svoj hlas v Európskej rade na úrovni premiérov a ministrov. "A aj naše predsedníctvo v Rade EÚ ukázalo, že sme sa nestratili a vieme si povedať svoje," zdôraznil Javorčík.
Podľa jeho slov úspešný príbeh SR v EÚ je dobrým príkladom aj pre kandidátske krajiny západného Balkánu, ktoré klopú na dvere EÚ. Dodal, že Slovensko ešte nezabudlo na skúsenosti s prístupovým procesom a s prípravami na členstvo. Dodal, že je veľa projektov, ktoré SR robí na národnej aj na európskej úrovni, lebo "považujeme za dôležité", aby sa Únia aj naďalej rozširovala a aby sme po brexite nezostali spoločenstvom 27 krajín. "Aj západobalkánske krajiny majú miesto za európskym stolom. Z nášho slovenského pohľadu ide o krajiny, ktoré sú relatívne blízko, a je to nielen v ich, ale aj v našom záujme, aby boli súčasťou Únie," skonštatoval Javorčík.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Zastúpenie SR pri EÚ podujatie pripravilo spolu s think-tankom Carnegie Europe a okrem Javorčíka vystúpili na ňom riaditeľ Carnegie Europe Tomáš Valášek a veľvyslanec Francúzska pri EÚ Philippe Léglise-Costa.
"Som presvedčený, že 15 rokov Slovenska v EÚ je úspešný príbeh, stačí sa pozrieť na to, ako Slovensko vyzeralo v roku 2004 a ako vyzerá dnes," upozornil veľvyslanec. To podľa neho neplatí len z hľadiska ekonomického rozvoja a budovania infraštruktúry, ale aj celkového nastavenia spoločnosti.
Zdôraznil zároveň, že nič nie je "jednosmerné" a sú aj problémy spojené s členstvom v EÚ, "ak si však dáme dokopy všetky plusy a mínusy, vrátane členstva v Schengene a vstupu do eurozóny, Slovensko je naozaj inou krajinou" ako pred 15 rokmi.
"To, čo sa až tak nepodarilo za tých 15 rokov, je, že sme nevyvolali v ľuďoch pocit a presvedčenie, že aj Slovensko je EÚ, že Bratislava je naše hlavné mesto, ale prenesene je aj Brusel naše hlavné mesto, že to, čo sa rozhoduje v Bruseli, je dôležité aj pre našich občanov. Aj preto je dôležité ísť voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu," opísal situáciu Javorčík.
Určitý stav vzdialenosti či odcudzenia ľudí od inštitúcií EÚ možno podľa jeho slov vnímať aj ako generačnú otázku, stále však platí, že občanom treba viac vysvetľovať, aké sú výhody členstva v EÚ. Že tie výhody nie sú len v prísune peňazí a vo financovaní niektorých projektov, ale že my sami sme súčasťou rozhodovacieho procesu v EÚ, že vieme ovplyvňovať to, čo sa deje na európskej scéne. Dodal, že Slovensko nie je veľká členská krajina, ale má svoje pevné zastúpenie v Bruseli - cez eurokomisára, europoslancov - a má aj svoj hlas v Európskej rade na úrovni premiérov a ministrov. "A aj naše predsedníctvo v Rade EÚ ukázalo, že sme sa nestratili a vieme si povedať svoje," zdôraznil Javorčík.
Podľa jeho slov úspešný príbeh SR v EÚ je dobrým príkladom aj pre kandidátske krajiny západného Balkánu, ktoré klopú na dvere EÚ. Dodal, že Slovensko ešte nezabudlo na skúsenosti s prístupovým procesom a s prípravami na členstvo. Dodal, že je veľa projektov, ktoré SR robí na národnej aj na európskej úrovni, lebo "považujeme za dôležité", aby sa Únia aj naďalej rozširovala a aby sme po brexite nezostali spoločenstvom 27 krajín. "Aj západobalkánske krajiny majú miesto za európskym stolom. Z nášho slovenského pohľadu ide o krajiny, ktoré sú relatívne blízko, a je to nielen v ich, ale aj v našom záujme, aby boli súčasťou Únie," skonštatoval Javorčík.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
