Brusel 27. decembra (TASR) – Najcennejším úspechom dosiahnutým počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sú dohody týkajúce sa obchodnej politiky Únie. Vyhlásil to stály predstaviteľ SR pri EÚ Peter Javorčík, ktorý počas tohto polroka predsedal Výboru stálych zástupcov (COREPER) jednotlivých členských štátov EÚ v Bruseli. Priblížil, čo Úniu čaká v budúcom roku.

Jednou z kľúčových politických tém tejto jesene bola dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou známa pod skratkou CETA. "Niekedy je ťažko robiť rebríček, ale oblasť obchodu - nakoniec z toho vznikla veľmi zaujímavá, ale aj silne politická, dôležitá oblasť kvôli CETA. To bol zaujímavý príbeh a nakoniec, chvalabohu, aj s celkom úspešným koncom," uviedol Javorčík.

Druhým dôvodom, prečo si cení úspechy v únijnej obchodnej politike, je modernizácia obchodných nástrojov. Členské štáty v tejto téme nedokázali nájsť spoločnú reč niekoľko rokov, čo sa počas slovenského predsedníctva zmenilo. Obchodné nástroje by mali umožniť lepšie reagovať na nekalé obchodné praktiky a chrániť výrobcov v EÚ pred ujmou spôsobenou nekalou súťažou, čím zabezpečujú voľný a spravodlivý obchod.

Naopak, Javorčíka mrzí, že pre odmietavé stanovisko Talianska sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ, ktorý predurčuje objem a priority v rozpočtovom plánovaní Únie do roku 2020.

V oblasti migrácie Slovensko počas predsedníctva v Rade EÚ predstavilo koncept efektívnej solidarity, ale jeho budúcnosť je otázna. "Úprimne povedané, bolo by veľmi optimistické si myslieť, že my tú debatu nejako dokončíme, ale podarilo sa nám aspoň naštartovať debatu vo veľmi citlivej a rozdeľujúcej otázke," vysvetlil Javorčík.

Pripomenul, že efektívna solidarita je dôkazom, že stredoeurópske štáty dokážu okrem povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov predložiť aj konštruktívny návrh. Teší ho, že dôraz Vyšehradskej skupiny na ochranu vonkajších hraníc EÚ si osvojili aj ostatné členské štáty. "To je to kľúčové, na čom sa vieme aj všetci zhodnúť," zhrnul slovenský diplomat.

Slovenské predsedníctvo podľa neho vytvorilo dobrý základ na to, aby Malta, ktorá Bratislavu na predsedníckej stoličke vystrieda, dosiahla prijatie konkrétneho riešenia. "Nejaká relokácia asi bude súčasťou riešenia, ale teraz ide o to, či to bude na základe nejakej automatickosti, alebo či to bude skôr na základe dobrovoľnosti," dodal Javorčík.

V budúcom roku bude podľa neho v európskych témach dominovať odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, keďže sa to týka mnohých ďalších, aj finančných tém. Londýn zabezpečuje 16 percent finančných príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ. V súčasnej situácii sa Javorčík odmieta púšťať do špekulácii a čaká na to, kedy a akým spôsobom sa Londýn rozhodne oficiálne opustiť spoločenstvo.

Britská premiérka Theresa Mayová avizovala, že o tzv. brexit prostredníctvom uplatnenia článku 50 Lisabonskej zmluvy požiada do konca marca budúceho roka. Javorčík vysvetlil, že niekoľko týždňov po tomto rozhodnutí sa stretnú hlavy vlád a štátov EÚ, ktoré prijmú hlavne princípy rokovaní s Londýnom a schvália mandát Európskej komisie na začatie týchto rokovaní.

Javorčík v budúcom roku očakáva pokračovanie debaty o reforme európskeho azylového systému, zvládaní prílevu migrantov a vzťahoch s Tureckom vrátane otázky liberalizácie vízovej povinnosti. Schválenie bezvízového styku s Gruzínskom očakáva na prelome marca a apríla. Ukrajina by sa podľa neho mala dočkať zrušenia víz do júna 2017.

Slovenský diplomat poukázal na viacero dôležitých volieb, ktoré sa v budúcom roku odohrajú v členských štátoch EÚ. Vo Francúzsku a Nemecku budú prezidentské voľby aj parlamentné voľby. Zákonodarcov si budú voliť aj v Taliansku, Holandsku a Česku.