Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aliancia podľa Javorčíka získala ďalšiu krajinu v regióne, ktorá sa stále nachádza v oblasti nestability a je pevne zakotvená v západnom civilizačnom okruhu.
Autor TASR
Brusel 6. februára (TASR) - Za významný deň pre Severoatlantickú alianciu označil veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík stredajší podpis prístupového protokolu s Macedónskom. K podpisu došlo v Bruseli v prítomnosti macedónskeho ministra zahraničných vecí Nikolu Dimitrova a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Aliancia podľa Javorčíka získala ďalšiu krajinu v regióne, ktorá sa stále nachádza v oblasti nestability a "je pevne zakotvená v západnom civilizačnom okruhu". Dodal, že krajina, ktorá sa bude na základe dohody s Gréckom nazývať Severné Macedónsko, získala 29 veľmi serióznych spojencov.
"My sme získali jedného (spojenca), oni získali 29. A je to dobrá správa pre celú Európu, nielen pre západný Balkán," uviedol Javorčík.
Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s Dimitrovom naznačil, že teraz je na spojencoch, aby dokončili ratifikačný proces.
"Prístupový protokol, ktorý sme teraz podpísali, pôjde do národných parlamentov a podľa toho, aké sú domáce procedúry, tak dlho bude trvať. Dúfame a predpokladáme, že zhruba za rok by všetky národné parlamenty mohli prístupový protokol ratifikovať a vlády následne uložiť ratifikačné inštrumenty u vlády Spojených štátov, ktorá je depozitárom Washingtonskej zmluvy," vysvetlil Javorčík.
To podľa jeho slov platí aj pre Slovensko, lebo pre vstup Macedónska bol jasný politický konsenzus, že to je dobrý signál pre celú Európu a severoatlantický priestor.
"Predpokladám, že tento proces bude hladký, tak ako tomu bolo aj v minulosti. Pevne verím, že krajina ako Slovensko, ktorá má svoje záujmy na Balkáne, tento ratifikačný proces zvládne veľmi rýchlo a dúfam, že budeme medzi prvými, ktorí to urobia," povedal Javorčík.
Stredajší podpis v bruselskej centrále NATO je vyvrcholením dlhoročného úsilia dosiahnuť dohodu o novom názve krajiny medzi Aténami a Skopje, ktoré sa konali aj pod taktovkou OSN a jej veľvyslanca Matthewa Nimetza. Skutočnosť, že k takejto dohode nakoniec došlo, je podľa Javorčíka ukážkou sily dvoch premiérov — Alexisa Tsiprasa z Grécka a Zorana Zaeva z Macedónska, ktorí ju dokázali nielen podpísať, ale aj presadiť v národných parlamentoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Aliancia podľa Javorčíka získala ďalšiu krajinu v regióne, ktorá sa stále nachádza v oblasti nestability a "je pevne zakotvená v západnom civilizačnom okruhu". Dodal, že krajina, ktorá sa bude na základe dohody s Gréckom nazývať Severné Macedónsko, získala 29 veľmi serióznych spojencov.
"My sme získali jedného (spojenca), oni získali 29. A je to dobrá správa pre celú Európu, nielen pre západný Balkán," uviedol Javorčík.
Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s Dimitrovom naznačil, že teraz je na spojencoch, aby dokončili ratifikačný proces.
"Prístupový protokol, ktorý sme teraz podpísali, pôjde do národných parlamentov a podľa toho, aké sú domáce procedúry, tak dlho bude trvať. Dúfame a predpokladáme, že zhruba za rok by všetky národné parlamenty mohli prístupový protokol ratifikovať a vlády následne uložiť ratifikačné inštrumenty u vlády Spojených štátov, ktorá je depozitárom Washingtonskej zmluvy," vysvetlil Javorčík.
To podľa jeho slov platí aj pre Slovensko, lebo pre vstup Macedónska bol jasný politický konsenzus, že to je dobrý signál pre celú Európu a severoatlantický priestor.
"Predpokladám, že tento proces bude hladký, tak ako tomu bolo aj v minulosti. Pevne verím, že krajina ako Slovensko, ktorá má svoje záujmy na Balkáne, tento ratifikačný proces zvládne veľmi rýchlo a dúfam, že budeme medzi prvými, ktorí to urobia," povedal Javorčík.
Stredajší podpis v bruselskej centrále NATO je vyvrcholením dlhoročného úsilia dosiahnuť dohodu o novom názve krajiny medzi Aténami a Skopje, ktoré sa konali aj pod taktovkou OSN a jej veľvyslanca Matthewa Nimetza. Skutočnosť, že k takejto dohode nakoniec došlo, je podľa Javorčíka ukážkou sily dvoch premiérov — Alexisa Tsiprasa z Grécka a Zorana Zaeva z Macedónska, ktorí ju dokázali nielen podpísať, ale aj presadiť v národných parlamentoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
