Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) dva dni pred bruselským summitom uviedol, že Slovensko podporuje, aby si EÚ stanovila za cieľ uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Autor TASR
Brusel 20. júna (TASR) - Jednou zo silných tém dvojdňového summitu Európskej únie, ktorý začína vo štvrtok popoludní v Bruseli, bude klimatická politika a príprava Európy na prechod na dekarbonizáciu, čiže bezuhlíkovú ekonomiku, pričom ambiciózny cieľ je dospieť do roku 2050 do stavu uhlíkovej neutrality.
Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík v rozhovore pre TASR však upozornil, že debaty premiérov a prezidentov na summite na túto tému sú len ďalším kamienkom do mozaiky oveľa širšej debaty, ktorá ešte ani zďaleka nekončí.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) dva dni pred bruselským summitom uviedol, že Slovensko podporuje, aby si EÚ stanovila za cieľ uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Tento postoj však nemajú všetky členské krajiny EÚ, čo by malo zarezonovať aj počas summitu.
Javorčík pripomenul, že kľúčový prvok týchto debát má byť dohoda o tom, či Únia chce dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo znamená, že emisie oxidu uhličitého (CO2) v tom roku by mali byť nulové alebo vyvážené opatreniami, ktoré ich účinok vyrovnajú.
Slovensko podľa jeho slov súhlasí s tým, že treba byť ambiciózny a je tu širšia požiadavka ohľadom ochrany životného prostredia a aj "tlak ulice", keď najmä mladí ľudia bojujú za tieto ambiciózne ciele. "Ale zároveň hovoríme, že to nie je len o tom, stanoviť si jeden cieľ, jeden dátum, ale stanoviť si aj to, akým spôsobom sa k tomu cieľu dopracujeme, aké to bude mať dopady na ekonomiku, na priemysel, aké budú sociálne dopady týchto opatrení. Čiže je tu veľa otázok, ktoré budú tvoriť určitý balík pri stanovovaní dátumu," opísal situáciu Javorčík.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ zároveň pripomenul, že je potrebné si uvedomiť, že čo sa týka uhlíkovej neutrality, ide o globálnu tému. Spresnil, že EÚ chce byť lídrom v tomto procese, ale ak ostatné časti sveta nebudú Úniu nasledovať, tak až taký veľký zmysel to v celosvetovom meradle mať nebude.
Potom je tu aj snaha nezanedbať národné špecifiká jednotlivých členských krajín EÚ.
"Táto debata je vnímaná aj tak, že každá krajina má inú východiskovú pozíciu. To znamená, že tie opatrenia musia byť šité na mieru podľa toho, aké má prírodné zdroje, aké zdroje energie používa a aká časť ekonomiky je tvorená priemyslom, ktorý je silným producentom emisií CO2. Musíme dospieť k nejakému vyváženejšiemu prístupu pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality," vysvetlil.
Javorčík zároveň zdôraznil, že debaty o klíme na júnovom summite EÚ sú len ďalším z krokov v širšej debate. Na rokovania hláv vlád a štátov a na ich vyhlásenia nadviaže mnoho odborných diskusií, prebieha tiež príprava národných plánov v energetike, ktoré pokrývajú aj oblasť uhlíkových emisií, a na základe toho všetkého nakoniec vznikne komplexnejší európsky plán a stratégia pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík v rozhovore pre TASR však upozornil, že debaty premiérov a prezidentov na summite na túto tému sú len ďalším kamienkom do mozaiky oveľa širšej debaty, ktorá ešte ani zďaleka nekončí.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) dva dni pred bruselským summitom uviedol, že Slovensko podporuje, aby si EÚ stanovila za cieľ uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Tento postoj však nemajú všetky členské krajiny EÚ, čo by malo zarezonovať aj počas summitu.
Javorčík pripomenul, že kľúčový prvok týchto debát má byť dohoda o tom, či Únia chce dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo znamená, že emisie oxidu uhličitého (CO2) v tom roku by mali byť nulové alebo vyvážené opatreniami, ktoré ich účinok vyrovnajú.
Slovensko podľa jeho slov súhlasí s tým, že treba byť ambiciózny a je tu širšia požiadavka ohľadom ochrany životného prostredia a aj "tlak ulice", keď najmä mladí ľudia bojujú za tieto ambiciózne ciele. "Ale zároveň hovoríme, že to nie je len o tom, stanoviť si jeden cieľ, jeden dátum, ale stanoviť si aj to, akým spôsobom sa k tomu cieľu dopracujeme, aké to bude mať dopady na ekonomiku, na priemysel, aké budú sociálne dopady týchto opatrení. Čiže je tu veľa otázok, ktoré budú tvoriť určitý balík pri stanovovaní dátumu," opísal situáciu Javorčík.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ zároveň pripomenul, že je potrebné si uvedomiť, že čo sa týka uhlíkovej neutrality, ide o globálnu tému. Spresnil, že EÚ chce byť lídrom v tomto procese, ale ak ostatné časti sveta nebudú Úniu nasledovať, tak až taký veľký zmysel to v celosvetovom meradle mať nebude.
Potom je tu aj snaha nezanedbať národné špecifiká jednotlivých členských krajín EÚ.
"Táto debata je vnímaná aj tak, že každá krajina má inú východiskovú pozíciu. To znamená, že tie opatrenia musia byť šité na mieru podľa toho, aké má prírodné zdroje, aké zdroje energie používa a aká časť ekonomiky je tvorená priemyslom, ktorý je silným producentom emisií CO2. Musíme dospieť k nejakému vyváženejšiemu prístupu pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality," vysvetlil.
Javorčík zároveň zdôraznil, že debaty o klíme na júnovom summite EÚ sú len ďalším z krokov v širšej debate. Na rokovania hláv vlád a štátov a na ich vyhlásenia nadviaže mnoho odborných diskusií, prebieha tiež príprava národných plánov v energetike, ktoré pokrývajú aj oblasť uhlíkových emisií, a na základe toho všetkého nakoniec vznikne komplexnejší európsky plán a stratégia pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)