Verejná ochrankyňa práv Dubovcová dospela aj k tomu, že súčasná súdna prax nezabezpečuje, že bude zisťovaný názor dieťaťa a že bude mať možnosť ho vyjadriť.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) - Súčasná súdna prax nezabezpečuje, že sa dieťa dozvie o konaní, ktoré sa ho týka a že každému dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje názory, bude poskytnutá možnosť byť vypočuté v takomto konaní. Vyhlásila to dnes verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová po rokovaní s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou (Most-Híd). Predmetom ich debaty bola Správa ombudsmanky o uplatňovaní základného práva dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní.
Dubovcová dospela aj k tomu, že súčasná súdna prax nezabezpečuje, že bude zisťovaný názor dieťaťa a že bude mať možnosť ho vyjadriť. Nezaručuje tiež, že názoru dieťaťa bude venovaná patričná pozornosť a že sa dozvie o výsledku konania a jeho význame pre jeho ďalšie postavenie. "Je dôležité zaoberať sa dodržiavaním práv detí. Inštitúcie, ktoré to majú na starosti, majú nedostatky. Preukázalo sa, že orgány sociálnoprávnej ochrany detí organizovali svoju činnosť tak, že uprednostňovali svoj inštitucionálny záujem pred zabezpečením ochrany práv a záujmov detí," povedala Dubovcová.
Podľa jej slov súdy tvrdili, že pred priamym vypočutím dieťaťa v súdnom konaní vo svojej praxi dlhodobo uprednostňujú iba nepriame zisťovanie názoru cez kolízneho opatrovníka. "Spôsob, akým opatrovník zisťoval názor dieťaťa, nemožno považovať za jeho vypočutie v konaní. Záznam sa nevyhotovoval a ani sa nevykonával ako dôkaz v súdnom konaní. Opatrovník oznamoval súdu svoju interpretáciu rozhovoru. K zisťovaniu názoru dieťaťa nepristúpil ani súd, ani kolízny opatrovník vo všetkých riešených prípadoch," zdôraznila verejná ochrankyňa práv.
Jej kancelária uskutočnila k tejto téme aj prieskum. Z neho okrem iného vyplynulo, že v prípadoch, v ktorých súdy uviedli údaj o konkrétnom alebo približnom počte priamych vypočutí detí, išlo v priemere len o päť až šesť percent zo všetkých súdnych konaní. Väčšina súdov uviedla, že uprednostňuje spomínané nepriame vypočutie dieťaťa cez kolízneho opatrovníka. "Prax súdov sa teda od čias národných výborov veľmi nezmenila," povedala Dubovcová.
Ombudsmanka preto odporúča, že pokiaľ súd vypočúva dieťa prostredníctvom zástupcu, mal by starostlivo zvážiť, koho poverí zastúpením dieťaťa. Má to byť podľa nej osoba, ktorá si uvedomuje, že zastupuje výlučne záujmy dieťaťa a nie záujmy iných osôb, inštitúcií či orgánov. "Dohovor o právach dieťaťa výslovne stanovuje, že názorom dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť na základe ich veku a úrovne vyspelosti," dodala.
Ministerka Žitňanská tvrdí, že výstupy zo správy verejnej ochrankyne práv prišli v správny moment. "Od 1. júla platia nové procesné pravidlá, v rámci toho aj nový Civilný mimosporový poriadok. Nová právna úprava predpokladá priame vypočutie dieťaťa pred súdom, ak je to možné a vhodné," vysvetlila Žitňanská, podľa ktorej sa očakáva zmena zaužívanej praxe na súdoch.
Ministerka tiež hovorila o vhodnejších priestoroch na vypočúvanie detí, ako je v súčasnosti pojednávacia miestnosť či kancelária sudcu. Rezort sa chce zaoberať aj štandardami, ako má také vypočutie dieťaťa vyzerať.
Dubovcová dospela aj k tomu, že súčasná súdna prax nezabezpečuje, že bude zisťovaný názor dieťaťa a že bude mať možnosť ho vyjadriť. Nezaručuje tiež, že názoru dieťaťa bude venovaná patričná pozornosť a že sa dozvie o výsledku konania a jeho význame pre jeho ďalšie postavenie. "Je dôležité zaoberať sa dodržiavaním práv detí. Inštitúcie, ktoré to majú na starosti, majú nedostatky. Preukázalo sa, že orgány sociálnoprávnej ochrany detí organizovali svoju činnosť tak, že uprednostňovali svoj inštitucionálny záujem pred zabezpečením ochrany práv a záujmov detí," povedala Dubovcová.
Podľa jej slov súdy tvrdili, že pred priamym vypočutím dieťaťa v súdnom konaní vo svojej praxi dlhodobo uprednostňujú iba nepriame zisťovanie názoru cez kolízneho opatrovníka. "Spôsob, akým opatrovník zisťoval názor dieťaťa, nemožno považovať za jeho vypočutie v konaní. Záznam sa nevyhotovoval a ani sa nevykonával ako dôkaz v súdnom konaní. Opatrovník oznamoval súdu svoju interpretáciu rozhovoru. K zisťovaniu názoru dieťaťa nepristúpil ani súd, ani kolízny opatrovník vo všetkých riešených prípadoch," zdôraznila verejná ochrankyňa práv.
Jej kancelária uskutočnila k tejto téme aj prieskum. Z neho okrem iného vyplynulo, že v prípadoch, v ktorých súdy uviedli údaj o konkrétnom alebo približnom počte priamych vypočutí detí, išlo v priemere len o päť až šesť percent zo všetkých súdnych konaní. Väčšina súdov uviedla, že uprednostňuje spomínané nepriame vypočutie dieťaťa cez kolízneho opatrovníka. "Prax súdov sa teda od čias národných výborov veľmi nezmenila," povedala Dubovcová.
Ombudsmanka preto odporúča, že pokiaľ súd vypočúva dieťa prostredníctvom zástupcu, mal by starostlivo zvážiť, koho poverí zastúpením dieťaťa. Má to byť podľa nej osoba, ktorá si uvedomuje, že zastupuje výlučne záujmy dieťaťa a nie záujmy iných osôb, inštitúcií či orgánov. "Dohovor o právach dieťaťa výslovne stanovuje, že názorom dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť na základe ich veku a úrovne vyspelosti," dodala.
Ministerka Žitňanská tvrdí, že výstupy zo správy verejnej ochrankyne práv prišli v správny moment. "Od 1. júla platia nové procesné pravidlá, v rámci toho aj nový Civilný mimosporový poriadok. Nová právna úprava predpokladá priame vypočutie dieťaťa pred súdom, ak je to možné a vhodné," vysvetlila Žitňanská, podľa ktorej sa očakáva zmena zaužívanej praxe na súdoch.
Ministerka tiež hovorila o vhodnejších priestoroch na vypočúvanie detí, ako je v súčasnosti pojednávacia miestnosť či kancelária sudcu. Rezort sa chce zaoberať aj štandardami, ako má také vypočutie dieťaťa vyzerať.