Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôvod nevyčerpania prostriedkov podľa Šajgalíka nesúvisí s tým, že by akadémia alebo univerzity mali malú absorbčnú schopnosť.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) – Veda na Slovensku je dlhodobo podfinancovaná a štrukturálne fondy neboli v druhom programovacom období čerpané adekvátne. Môžeme to vidieť z množstva nedočerpaných prostriedkov, uviedol to pre TASR predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík, ktorý tvrdí, že dôvodom boli najmä administratívne bariéry. Ako dodal, do budúcna treba vytvoriť pravidlá, ktoré sú jednoduché, transparentné a počas procesu sa nemenia.
Dôvod nevyčerpania prostriedkov podľa Šajgalíka nesúvisí s tým, že by akadémia alebo univerzity mali malú absorbčnú schopnosť. "Naopak, je to skôr spôsobené bariérami, ktoré boli administratívne. Slovenská republika vytvorila pravidlá nad rámec tých, ktoré určovala Európska komisia, a nielen že boli nad rámec, ale sa aj počas celého procesu menili, čo bolo značne nepochopiteľné a častokrát z toho vyplývali mnohé problémy, napríklad s neoprávnenými výdavkami," poznamenal Šajgalík.
Vytvorenie nových jednoduchých pravidiel je podľa predsedu SAV základným atribútom. "Komplikované pravidlá, ktoré tu boli, mali zabrániť korupcii a zneužívaniu štrukturálnych fondov, a ukázalo sa, že práve zabezpečili pomalé alebo nedostatočné čerpanie. Korupcii a netransparentnému čerpaniu fondov nezabránili," skonštatoval predseda SAV.
Čiastka, ktorá bola vyrokovaná v Bruseli, je pre Slovensko obrovská, tvrdí Šajgalík. "Myslím si, že z toho máme všetci obavu, či takú čiastku budeme vedieť vyčerpať pokiaľ pravidlá nastavíme tak, aby to bolo jednoduché, transparentné a ľahko priechodné. Na to, aké odbory by sa mali preferovať, by mala slúžiť nejaká vízia Slovenskej republiky, nielen vo vede a inováciách, ale aj v školstve. Tieto tri politiky by mali byť úzko prepojené a mali by určiť, čo sú priority pre Slovensko," poznamenal Šajgalík. Poukázal na to, že slovenská ekonomika je v súčasnosti postavená na automobilovom priemysle, sčasti na strojárstve či elektrotechnickom priemysle, a otázkou je, či ide naozaj o prioritné a nosné témy pre Slovensko alebo sa budú hľadať aj iné.
"Jednou z vážnych priorít je podpora excelentnosti, aby boli vedecké tímy SAV viac konkurencieschopné na európskom výskumnom trhu. Tým myslím európske projekty, predovšetkým typu ERC," vysvetlil Šajgalík. Druhá vec, ktorú považuje za dôležitú, je vytváranie zmysluplných schém prepájania akademického a súkromného sektora.
Šajgalík je zároveň presvedčený, že keď sa chce Slovensko posunúť dopredu v zmysle kvality života, a to nielen na ekonomickej úrovni obyvateľstva, ale aj kultúrnej či vzdelanostnej, a chce zaujať lepšie miesto v rodine európskych krajín alebo krajín celého sveta, je nevyhnutné viac podporovať vedu. "V súčasnosti máme aj množstvo iných prostriedkov na to, aby sme v tých spomínaných oblastiach boli lepší, ale veda je podľa mňa veľmi rozhodujúci činiteľ," dodal.
Rezort školstva pre TASR uviedol, že v súčasnosti nedisponuje aktuálnou informáciou, koľko finančných prostriedkov bude v programovom období 2021-2027 vyčlenených na podporu výskumu.
Dôvod nevyčerpania prostriedkov podľa Šajgalíka nesúvisí s tým, že by akadémia alebo univerzity mali malú absorbčnú schopnosť. "Naopak, je to skôr spôsobené bariérami, ktoré boli administratívne. Slovenská republika vytvorila pravidlá nad rámec tých, ktoré určovala Európska komisia, a nielen že boli nad rámec, ale sa aj počas celého procesu menili, čo bolo značne nepochopiteľné a častokrát z toho vyplývali mnohé problémy, napríklad s neoprávnenými výdavkami," poznamenal Šajgalík.
Vytvorenie nových jednoduchých pravidiel je podľa predsedu SAV základným atribútom. "Komplikované pravidlá, ktoré tu boli, mali zabrániť korupcii a zneužívaniu štrukturálnych fondov, a ukázalo sa, že práve zabezpečili pomalé alebo nedostatočné čerpanie. Korupcii a netransparentnému čerpaniu fondov nezabránili," skonštatoval predseda SAV.
Čiastka, ktorá bola vyrokovaná v Bruseli, je pre Slovensko obrovská, tvrdí Šajgalík. "Myslím si, že z toho máme všetci obavu, či takú čiastku budeme vedieť vyčerpať pokiaľ pravidlá nastavíme tak, aby to bolo jednoduché, transparentné a ľahko priechodné. Na to, aké odbory by sa mali preferovať, by mala slúžiť nejaká vízia Slovenskej republiky, nielen vo vede a inováciách, ale aj v školstve. Tieto tri politiky by mali byť úzko prepojené a mali by určiť, čo sú priority pre Slovensko," poznamenal Šajgalík. Poukázal na to, že slovenská ekonomika je v súčasnosti postavená na automobilovom priemysle, sčasti na strojárstve či elektrotechnickom priemysle, a otázkou je, či ide naozaj o prioritné a nosné témy pre Slovensko alebo sa budú hľadať aj iné.
"Jednou z vážnych priorít je podpora excelentnosti, aby boli vedecké tímy SAV viac konkurencieschopné na európskom výskumnom trhu. Tým myslím európske projekty, predovšetkým typu ERC," vysvetlil Šajgalík. Druhá vec, ktorú považuje za dôležitú, je vytváranie zmysluplných schém prepájania akademického a súkromného sektora.
Šajgalík je zároveň presvedčený, že keď sa chce Slovensko posunúť dopredu v zmysle kvality života, a to nielen na ekonomickej úrovni obyvateľstva, ale aj kultúrnej či vzdelanostnej, a chce zaujať lepšie miesto v rodine európskych krajín alebo krajín celého sveta, je nevyhnutné viac podporovať vedu. "V súčasnosti máme aj množstvo iných prostriedkov na to, aby sme v tých spomínaných oblastiach boli lepší, ale veda je podľa mňa veľmi rozhodujúci činiteľ," dodal.
Rezort školstva pre TASR uviedol, že v súčasnosti nedisponuje aktuálnou informáciou, koľko finančných prostriedkov bude v programovom období 2021-2027 vyčlenených na podporu výskumu.
