Jozef Masarik tvrdí, že je dôležité vytvoriť pre deti dobrú budúcnosť, čo má podľa neho za úlohu vzdelávanie.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Budúci rozvoj technológií nám umožňuje mnohé veci riešiť, ale aj ďalšie problémy vytvára. Počas utorkovej panelovej diskusie na pôde medzinárodnej konferencie ITAPA to uviedol prorektor pre vedu, doktorandské štúdium a projektovú činnosť Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Masarik.
Poukázal na to, že v minulosti musel človek vedieť auto aj zaparkovať, teraz to už za neho urobí automat. Veľa vecí podľa jeho slov bude pre ľudí vďaka technológiám vytvorených a ľudia už nebudú musieť pomaly ani premýšľať. Tvrdí, že je dôležité vytvoriť pre deti dobrú budúcnosť, čo má podľa neho za úlohu vzdelávanie.
Na otázku, akú krajinu chceme pre svoje deti uviedla štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Svetlana Síthová, že úlohou je vytvoriť krajinu, v ktorej by deti boli šťastné a mali dobrú duševnú pohodu. Poukázala na to, že počas pandémie bolo zaznamenané zhoršenie duševného zdravia mladých ľudí. "Som šťastná, že prišiel plán obnovy," povedala Síthová. Ako tvrdí, v ňom sa začína už od materských škôl, súčasťou je aj kurikulárna reforma. Zároveň sa zameriava aj na debarierizáciu či na nárokovateľné podporné opatrenia.
Podľa Michaely Krškovej z Úradu vlády SR má Slovensko využiť nasledujúce roky na to, aby sa zamyslelo aj nad reformou úradníckeho systému. Ako krajina musíme podľa nej premýšľať ešte nad tým, čo dokážeme urobiť aj nad rámec plánu obnovy. Politický poradca v UNESCO Vladimír Šucha verí, že plán obnovy neskončí rovnako ako niektoré štrukturálne fondy. Dúfa, že financie zužitkujeme čo najlepšie. Masarik poznamenal, že chce žiť v lepšej a krajšej krajine, ako je v súčasnosti. "Stojíme na dejinnej križovatke," povedal.
Predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík poznamenal, že veda je veľmi dôležitá. Poukázal na to, že potrebujeme skutočných lídrov, ktorí získajú dôveru v spoločnosti. Šucha uzavrel, že potrebujeme nielen kvalitné vzdelávanie, ale aj dobrú výchovu.
Poukázal na to, že v minulosti musel človek vedieť auto aj zaparkovať, teraz to už za neho urobí automat. Veľa vecí podľa jeho slov bude pre ľudí vďaka technológiám vytvorených a ľudia už nebudú musieť pomaly ani premýšľať. Tvrdí, že je dôležité vytvoriť pre deti dobrú budúcnosť, čo má podľa neho za úlohu vzdelávanie.
Na otázku, akú krajinu chceme pre svoje deti uviedla štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Svetlana Síthová, že úlohou je vytvoriť krajinu, v ktorej by deti boli šťastné a mali dobrú duševnú pohodu. Poukázala na to, že počas pandémie bolo zaznamenané zhoršenie duševného zdravia mladých ľudí. "Som šťastná, že prišiel plán obnovy," povedala Síthová. Ako tvrdí, v ňom sa začína už od materských škôl, súčasťou je aj kurikulárna reforma. Zároveň sa zameriava aj na debarierizáciu či na nárokovateľné podporné opatrenia.
Podľa Michaely Krškovej z Úradu vlády SR má Slovensko využiť nasledujúce roky na to, aby sa zamyslelo aj nad reformou úradníckeho systému. Ako krajina musíme podľa nej premýšľať ešte nad tým, čo dokážeme urobiť aj nad rámec plánu obnovy. Politický poradca v UNESCO Vladimír Šucha verí, že plán obnovy neskončí rovnako ako niektoré štrukturálne fondy. Dúfa, že financie zužitkujeme čo najlepšie. Masarik poznamenal, že chce žiť v lepšej a krajšej krajine, ako je v súčasnosti. "Stojíme na dejinnej križovatke," povedal.
Predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík poznamenal, že veda je veľmi dôležitá. Poukázal na to, že potrebujeme skutočných lídrov, ktorí získajú dôveru v spoločnosti. Šucha uzavrel, že potrebujeme nielen kvalitné vzdelávanie, ale aj dobrú výchovu.