Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
TASR prináša profil kandidáta na prezidenta Jozefa Behýla a rozhovor s ním.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) - Jozef Behýl je občianskym kandidátom na post prezidenta republiky.
TASR prináša profil Jozefa Behýla
Narodil sa 13. marca 1957 v Trnave. Vyštudoval pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Trnave.
Členom strany Smer-SD bol od roku 2000. V roku 2003 z nej na vlastnú žiadosť vystúpil pre rozdielne programové názory.
Občiansky aktivista Jozef Behýl sa venuje najmä tretiemu sektoru. Začínal vo Zväze záujmových združení. V súčasnosti je predsedom dozornej rady občianskeho združenia Občiansky parlament a predsedom Stálej konferencie organizácií tretieho sektora. Mimovládne neziskové organizácie zastupuje v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality a aj v Rade vlády pre neziskové mimovládne organizácie.
Od roku 1992 sa venoval sprostredkovaniu nehnuteľností, má realitnú kanceláriu.
Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.
Spracované podľa zdroja: www.jozefbehyl.sk
Alfou a omegou pre zlepšenie pomerov na Slovensku je podľa neho garancia toho, že verejní činitelia budú konať skutočne v prospech občanov. K dosiahnutiu tohto cieľa by "novými kompetenciami" mal prispieť aj prezident. V rozhovore pre TASR to uviedol jeden z kandidátov na tento post – Jozef Behýl. Rozhovor je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje jednotlivých prezidentských kandidátov.
Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?
Som presvedčený, že nie. A som presvedčený o tom, že sa to v blízkej budúcnosti zmení. Signálom k tomu bola podľa môjho názoru novela ústavy v roku 2012, keď sa v ústave objavila explicitne napísaná veta, že "prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov". Takto napísaná veta hovorí o tom, že prezident nemá byť nejakým vrátnikom, prípadne divákom, ktorý iba sleduje činnosť vlády a parlamentu, ale tým, kto bude exekutívny a legislatívny orgán prísne kontrolovať, či konajú vo verejnom záujme, v prospech občanov. Som si istý, že táto novela ústavy je predpríprava na to, aby sa prezidentské právomoci mohli zvyšovať, ba čo viac, je to nábeh na to, aby sa na Slovensku etabloval prezidentský systém.
Musím sa priznať, že sám som za to, aby sa prezidentské právomoci rozširovali. Hlavne preto, aby hlas prezidenta mal oveľa väčšiu váhu ako doteraz. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je to, že prezident bude mať právomoc predkladať zákony, navrhovať ich novelizáciu, alebo ich aj rušiť v prípade, že nie sú v záujme občanov ani štátu. Príkladom takéhoto zákona je napríklad nová právna norma, ktorú od apríla 2014 umožní voľný predaj pôdy cudzincom. Čo to znamená v reáli? Že Slovensko a Slováci môžu prísť o pôdu, ktorú špekulanti rozpredajú cudzincom z krajín, kde globálne otepľovanie ukrajuje z pôdy, na ktorej možno hospodáriť. Som nespokojný a budem proti tomu, aby sme predávali našu vodu, naše pramene a aby nás cudzinci, ktorí sú podporovaní zahraničným kapitálom, vyháňali z našej domoviny a aby štát privatizoval to, čo je najcennejšie a životne dôležité pre každého občana Slovenska.
Aký by bol prvý zákon, ktorý by ste ako prezident predložili do parlamentu?
Určite zákon na ochranu republiky a zákon na ochranu majetku občanov.
Prezident je predstaviteľ štátu, ktorý krajinu prezentuje aj v zahraničí. Mali by ste ako prezident ambície nielen prezentovať, ale sa aj aktívne podieľať na zahraničnej politike SR? Budete mať napríklad ako prezident záujem zúčastňovať sa na dôležitých summitoch EÚ? A kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?
Určite by som sa nebránil tomu, aby som sa zúčastňoval na summitoch, no musí to mať zmysel a význam pre občanov. Myslím si, že v tejto spojitosti, predstaviteľov Slovenska v zahraničí a práce v prospech a záujmy Slovenska, je veľký problém. Týka sa to časti diplomatického zboru a hlavne našich 13 europoslancov v Bruseli. Mám pocit, že sa zaoberajú problémami všetkých iných štátov, no absolútne nemajú prehľad o tom, čo by potrebovali ľudia na Slovensku. V tomto prípade by mala nastať veľká zmena. Naopak, v prípade prvej zahraničnej návštevy by som nič nemenil a dodržal by som tradíciu. Moja prvá cesta by viedla k susedom do Českej republiky. Ale netajím sa tým, že by som rád vzápätí na to navštívil aj Ruskú federáciu a tiež Chorvátsku republiku.
Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácii NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?
Zastávam názor, že vojská treba stiahnuť a nemiešať sa do vecí, do ktorých nás nič nie je. Okrem toho, ako veľký problém vnímam to, že na misie odchádzajú vojaci, ktorí nie sú psychicky pripravení na to, čoho tam budú svedkom. Povedzte, kto sa zaujímal o to, aké stopy zanechajú na vojakoch traumatické zážitky, ktorým boli vystavení napríklad v Bosne? Opakujem, na takéto misie nemáme ani pripravených ľudí a nemáme ani pripravených ľudí, ktorí by vojakom, vracajúcim sa z misií, pomáhali vrátiť sa do života. Ja som za to, aby sme mali armádu, ktorá bude pôsobiť doma, podľa švajčiarskeho modelu. Teda zameria sa na civilnú ochranu, na to, s čím sa budeme musieť vysporiadať v prípade prírodných katastrof. A okrem samostatných záchranných zložiek by to mala byť práve armáda, ktorá by mala zabezpečovať odstraňovanie následkov živelných pohrôm.
Prezident je najvyšší ústavný činiteľ v SR. Ako by mala vyzerať jeho spolupráca s vládou a parlamentom?
Samozrejme by som spolupracoval s vládou a parlamentom, ale žiadal by som, aby táto spolupráca viedla naozaj k práci pre občanov. A prezident by mal byť tým, kto bude môcť v prípade, že sa deje niečo v neprospech občanov, povedať: "Vážení, zdvihnite sa, odpochodujte odtiaľto, lebo toto a toto je problém."
Máte v prípade zvolenia v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR so správou o stave republiky, prípadne sa zúčastňovať aj na rokovaní vlády?
Správu o stave republiky by som v parlamente, samozrejme, predkladal. Záležalo by mi ale na tom, aby som mal naozaj relevantné informácie o tom, ako žijú občania tohto štátu, aké majú problémy, čo potrebujú riešiť. Myslím si, že prezident by mal mať akúsi "informačnú službu". Predstavujem si to tak, že pracovníci prezidentskej kancelárie by boli k dispozícii občanom vo všetkých krajských mestách.
Plánujete teda prezidentský úrad viesť aj mimo Bratislavy?
Áno, ako prezident by som sa so všetkými predsedami samosprávnych krajov chcel dohodnúť, aby v objektoch, ktoré VÚC nevyužívajú, bolo možné zriadiť kanceláriu prezidenta pre kontakt s občanmi. Podotýkam však, že bez toho, aby sa zvýšil počet pracovníkov prezidentskej kancelárie.
Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?
Určite by nestačil návrh NR SR. Ak budeme hovoriť napríklad o poste predsedu Najvyššieho súdu, policajného prezidenta či generálneho prokurátora, som za tri návrhy, ktoré predloží parlament, vláda a prezident. Z týchto troch návrhov by si mohli voliť občania tak, aby aj v tomto prípade, rovnako ako je tomu v prípade prezidenta, išlo o človeka voleného priamo občanmi. Bola by to objektívna voľba. A nevidím problém v tom, aby sa spojila s inými voľbami – prezidentskými, komunálnymi alebo parlamentnými.
Vy ste pripravovali žalobu na najvyšších ústavných činiteľov a členov vlády za porušenie zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií. V prípade zvolenia by ste túto iniciatívu dotiahli do konca?
Ja by som ju rád dokončil aj ako občan, no problém je, že ju nemám komu predložiť. Podľa zákona by som ju mal predložiť výboru NR SR, no zákon nedefinuje, ktorému. Nechcem to dať niekam, kde sa toho zbavia tým, že to „ k nim nepatrí“. Hromadnú žalobu mi pripravovali dve advokátske kancelárie, ktoré ju odborne spracovali tak, že ju stačilo len podať. No nie je jasné, komu. Aj medzi ľuďmi je dosť podkladov a dôkazov o skutkoch a aktivitách verejných činiteľov, ktorí nechránia verejný záujem. Len kvôli legislatívnej diere nie je jednoduché vyvodiť voči nim zodpovednosť. Ak by som sa teda stal prezidentom, určite by som ako jednu z prvých vecí doriešil to, aby zákon presne definoval, kto sa má zaoberať sťažnosťou na porušenie tohto zákona. Ale ak sa ma pýtate, či by som ako prezident túto žalobu dotiahol, poviem jednoznačne - áno. Zákon predsa ukladá povinnosť oznámiť vedomosť o protizákonnom konaní. Prezident by týmto nemal byť zaviazaný? Veď on je v tomto zákone vymenovaný ako prvý, ktorý má dodržiavať ústavný zákon o presadzovaní verejného záujmu.
Už neraz ste sa vyjadrili , že by ste chceli na Slovensku skoncovať s partokraciou, so stavom, keď Slovensku vládnu strany a finančné skupiny, ktoré ich podporujú. Znamená to aj, že medzi ľuďmi, ktorí by s vami spolupracovali v kancelárii prezidenta, budú môcť byť len ľudia, ktorí doteraz neboli členmi žiadnej politickej strany?
Aby sme sa rozumeli, nie som proti politickým stranám, nie som za to, aby zanikli. Chcem však, aby slúžili, nie aby vládli. A čo sa týka ľudí, s ktorými by som spolupracoval, z občianskych organizácií poznám veľmi veľa odborníkov, ktorí majú dostatok skúseností, odborných i ľudských predpokladov, aby riadili túto krajinu tak, aby bol chránený verejný záujem.
Minimalizovať partokraciu by však mala aj zmena volebného systému, ktorý presadzujem. Zmena predpokladá nielen to, že za poslancov NR SR budú môcť kandidovať aj občianski kandidáti-odborníci, ale aj zníženie počtu poslancov na 87. S tým, že 79 poslancov bude zastupovať jednotlivé okresy SR a osem poslancov bude v parlamente zastupovať vyššie územné celky. Takto budú v parlamente sedieť ľudia, ktorí môžu vplývať na to, aby sa prijímali také rozhodnutia a zákony, ktoré prispejú k rozvoju okresov i vyšších územných celkov. Aj to by bol krok k výkonu priamej demokracie, kedy by občania vedeli, že toto je môj poslanec, ktorý zastupuje mňa, moju rodinu, nás, ktorí žijeme na konkrétnom území a máme konkrétne potreby.
Rád by som však zdôraznil, že ak máme hovoriť o priamej demokracii, je potrebné zdôrazniť, že sa netýka len vlády a parlamentu, ale všetkých obyvateľov, ktorí majú volebné právo. Preto by mali aj toto volebné právo uplatňovať. Som teda za to, aby účasť na voľbách bola povinná. Takýmto spôsobom môžu občania vyjadriť svoj občiansky názor a zamedziť tomu, aby minimálnou menšinou bola zvolená skupina politikov, ktorá bude vládnuť maximálnej väčšine.
TASR prináša profil Jozefa Behýla
Narodil sa 13. marca 1957 v Trnave. Vyštudoval pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Trnave.
Členom strany Smer-SD bol od roku 2000. V roku 2003 z nej na vlastnú žiadosť vystúpil pre rozdielne programové názory.
Občiansky aktivista Jozef Behýl sa venuje najmä tretiemu sektoru. Začínal vo Zväze záujmových združení. V súčasnosti je predsedom dozornej rady občianskeho združenia Občiansky parlament a predsedom Stálej konferencie organizácií tretieho sektora. Mimovládne neziskové organizácie zastupuje v Rade vlády SR pre prevenciu kriminality a aj v Rade vlády pre neziskové mimovládne organizácie.
Od roku 1992 sa venoval sprostredkovaniu nehnuteľností, má realitnú kanceláriu.
Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.
Spracované podľa zdroja: www.jozefbehyl.sk
Slovensko smeruje k prezidentskému systému
Alfou a omegou pre zlepšenie pomerov na Slovensku je podľa neho garancia toho, že verejní činitelia budú konať skutočne v prospech občanov. K dosiahnutiu tohto cieľa by "novými kompetenciami" mal prispieť aj prezident. V rozhovore pre TASR to uviedol jeden z kandidátov na tento post – Jozef Behýl. Rozhovor je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje jednotlivých prezidentských kandidátov.
Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?
Som presvedčený, že nie. A som presvedčený o tom, že sa to v blízkej budúcnosti zmení. Signálom k tomu bola podľa môjho názoru novela ústavy v roku 2012, keď sa v ústave objavila explicitne napísaná veta, že "prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov". Takto napísaná veta hovorí o tom, že prezident nemá byť nejakým vrátnikom, prípadne divákom, ktorý iba sleduje činnosť vlády a parlamentu, ale tým, kto bude exekutívny a legislatívny orgán prísne kontrolovať, či konajú vo verejnom záujme, v prospech občanov. Som si istý, že táto novela ústavy je predpríprava na to, aby sa prezidentské právomoci mohli zvyšovať, ba čo viac, je to nábeh na to, aby sa na Slovensku etabloval prezidentský systém.
Musím sa priznať, že sám som za to, aby sa prezidentské právomoci rozširovali. Hlavne preto, aby hlas prezidenta mal oveľa väčšiu váhu ako doteraz. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je to, že prezident bude mať právomoc predkladať zákony, navrhovať ich novelizáciu, alebo ich aj rušiť v prípade, že nie sú v záujme občanov ani štátu. Príkladom takéhoto zákona je napríklad nová právna norma, ktorú od apríla 2014 umožní voľný predaj pôdy cudzincom. Čo to znamená v reáli? Že Slovensko a Slováci môžu prísť o pôdu, ktorú špekulanti rozpredajú cudzincom z krajín, kde globálne otepľovanie ukrajuje z pôdy, na ktorej možno hospodáriť. Som nespokojný a budem proti tomu, aby sme predávali našu vodu, naše pramene a aby nás cudzinci, ktorí sú podporovaní zahraničným kapitálom, vyháňali z našej domoviny a aby štát privatizoval to, čo je najcennejšie a životne dôležité pre každého občana Slovenska.
Aký by bol prvý zákon, ktorý by ste ako prezident predložili do parlamentu?
Určite zákon na ochranu republiky a zákon na ochranu majetku občanov.
Prezident je predstaviteľ štátu, ktorý krajinu prezentuje aj v zahraničí. Mali by ste ako prezident ambície nielen prezentovať, ale sa aj aktívne podieľať na zahraničnej politike SR? Budete mať napríklad ako prezident záujem zúčastňovať sa na dôležitých summitoch EÚ? A kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?
Určite by som sa nebránil tomu, aby som sa zúčastňoval na summitoch, no musí to mať zmysel a význam pre občanov. Myslím si, že v tejto spojitosti, predstaviteľov Slovenska v zahraničí a práce v prospech a záujmy Slovenska, je veľký problém. Týka sa to časti diplomatického zboru a hlavne našich 13 europoslancov v Bruseli. Mám pocit, že sa zaoberajú problémami všetkých iných štátov, no absolútne nemajú prehľad o tom, čo by potrebovali ľudia na Slovensku. V tomto prípade by mala nastať veľká zmena. Naopak, v prípade prvej zahraničnej návštevy by som nič nemenil a dodržal by som tradíciu. Moja prvá cesta by viedla k susedom do Českej republiky. Ale netajím sa tým, že by som rád vzápätí na to navštívil aj Ruskú federáciu a tiež Chorvátsku republiku.
Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácii NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?
Zastávam názor, že vojská treba stiahnuť a nemiešať sa do vecí, do ktorých nás nič nie je. Okrem toho, ako veľký problém vnímam to, že na misie odchádzajú vojaci, ktorí nie sú psychicky pripravení na to, čoho tam budú svedkom. Povedzte, kto sa zaujímal o to, aké stopy zanechajú na vojakoch traumatické zážitky, ktorým boli vystavení napríklad v Bosne? Opakujem, na takéto misie nemáme ani pripravených ľudí a nemáme ani pripravených ľudí, ktorí by vojakom, vracajúcim sa z misií, pomáhali vrátiť sa do života. Ja som za to, aby sme mali armádu, ktorá bude pôsobiť doma, podľa švajčiarskeho modelu. Teda zameria sa na civilnú ochranu, na to, s čím sa budeme musieť vysporiadať v prípade prírodných katastrof. A okrem samostatných záchranných zložiek by to mala byť práve armáda, ktorá by mala zabezpečovať odstraňovanie následkov živelných pohrôm.
Prezident je najvyšší ústavný činiteľ v SR. Ako by mala vyzerať jeho spolupráca s vládou a parlamentom?
Samozrejme by som spolupracoval s vládou a parlamentom, ale žiadal by som, aby táto spolupráca viedla naozaj k práci pre občanov. A prezident by mal byť tým, kto bude môcť v prípade, že sa deje niečo v neprospech občanov, povedať: "Vážení, zdvihnite sa, odpochodujte odtiaľto, lebo toto a toto je problém."
Máte v prípade zvolenia v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR so správou o stave republiky, prípadne sa zúčastňovať aj na rokovaní vlády?
Správu o stave republiky by som v parlamente, samozrejme, predkladal. Záležalo by mi ale na tom, aby som mal naozaj relevantné informácie o tom, ako žijú občania tohto štátu, aké majú problémy, čo potrebujú riešiť. Myslím si, že prezident by mal mať akúsi "informačnú službu". Predstavujem si to tak, že pracovníci prezidentskej kancelárie by boli k dispozícii občanom vo všetkých krajských mestách.
Plánujete teda prezidentský úrad viesť aj mimo Bratislavy?
Áno, ako prezident by som sa so všetkými predsedami samosprávnych krajov chcel dohodnúť, aby v objektoch, ktoré VÚC nevyužívajú, bolo možné zriadiť kanceláriu prezidenta pre kontakt s občanmi. Podotýkam však, že bez toho, aby sa zvýšil počet pracovníkov prezidentskej kancelárie.
Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste ako prezident pristupovali k výkonu tejto kompetencie?
Určite by nestačil návrh NR SR. Ak budeme hovoriť napríklad o poste predsedu Najvyššieho súdu, policajného prezidenta či generálneho prokurátora, som za tri návrhy, ktoré predloží parlament, vláda a prezident. Z týchto troch návrhov by si mohli voliť občania tak, aby aj v tomto prípade, rovnako ako je tomu v prípade prezidenta, išlo o človeka voleného priamo občanmi. Bola by to objektívna voľba. A nevidím problém v tom, aby sa spojila s inými voľbami – prezidentskými, komunálnymi alebo parlamentnými.
Vy ste pripravovali žalobu na najvyšších ústavných činiteľov a členov vlády za porušenie zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií. V prípade zvolenia by ste túto iniciatívu dotiahli do konca?
Ja by som ju rád dokončil aj ako občan, no problém je, že ju nemám komu predložiť. Podľa zákona by som ju mal predložiť výboru NR SR, no zákon nedefinuje, ktorému. Nechcem to dať niekam, kde sa toho zbavia tým, že to „ k nim nepatrí“. Hromadnú žalobu mi pripravovali dve advokátske kancelárie, ktoré ju odborne spracovali tak, že ju stačilo len podať. No nie je jasné, komu. Aj medzi ľuďmi je dosť podkladov a dôkazov o skutkoch a aktivitách verejných činiteľov, ktorí nechránia verejný záujem. Len kvôli legislatívnej diere nie je jednoduché vyvodiť voči nim zodpovednosť. Ak by som sa teda stal prezidentom, určite by som ako jednu z prvých vecí doriešil to, aby zákon presne definoval, kto sa má zaoberať sťažnosťou na porušenie tohto zákona. Ale ak sa ma pýtate, či by som ako prezident túto žalobu dotiahol, poviem jednoznačne - áno. Zákon predsa ukladá povinnosť oznámiť vedomosť o protizákonnom konaní. Prezident by týmto nemal byť zaviazaný? Veď on je v tomto zákone vymenovaný ako prvý, ktorý má dodržiavať ústavný zákon o presadzovaní verejného záujmu.
Už neraz ste sa vyjadrili , že by ste chceli na Slovensku skoncovať s partokraciou, so stavom, keď Slovensku vládnu strany a finančné skupiny, ktoré ich podporujú. Znamená to aj, že medzi ľuďmi, ktorí by s vami spolupracovali v kancelárii prezidenta, budú môcť byť len ľudia, ktorí doteraz neboli členmi žiadnej politickej strany?
Aby sme sa rozumeli, nie som proti politickým stranám, nie som za to, aby zanikli. Chcem však, aby slúžili, nie aby vládli. A čo sa týka ľudí, s ktorými by som spolupracoval, z občianskych organizácií poznám veľmi veľa odborníkov, ktorí majú dostatok skúseností, odborných i ľudských predpokladov, aby riadili túto krajinu tak, aby bol chránený verejný záujem.
Minimalizovať partokraciu by však mala aj zmena volebného systému, ktorý presadzujem. Zmena predpokladá nielen to, že za poslancov NR SR budú môcť kandidovať aj občianski kandidáti-odborníci, ale aj zníženie počtu poslancov na 87. S tým, že 79 poslancov bude zastupovať jednotlivé okresy SR a osem poslancov bude v parlamente zastupovať vyššie územné celky. Takto budú v parlamente sedieť ľudia, ktorí môžu vplývať na to, aby sa prijímali také rozhodnutia a zákony, ktoré prispejú k rozvoju okresov i vyšších územných celkov. Aj to by bol krok k výkonu priamej demokracie, kedy by občania vedeli, že toto je môj poslanec, ktorý zastupuje mňa, moju rodinu, nás, ktorí žijeme na konkrétnom území a máme konkrétne potreby.
Rád by som však zdôraznil, že ak máme hovoriť o priamej demokracii, je potrebné zdôrazniť, že sa netýka len vlády a parlamentu, ale všetkých obyvateľov, ktorí majú volebné právo. Preto by mali aj toto volebné právo uplatňovať. Som teda za to, aby účasť na voľbách bola povinná. Takýmto spôsobom môžu občania vyjadriť svoj občiansky názor a zamedziť tomu, aby minimálnou menšinou bola zvolená skupina politikov, ktorá bude vládnuť maximálnej väčšine.
