Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol by veľmi rád, keby nedávne protesty, v Českej aj v Slovenskej republike, neboli iba o nahnevaní sa. Dúfa, že pramenia z pocitu spoluzodpovednosti mladej generácie.
Autor TASR
Praha/Bratislava 15. novembra (TASR) - Všetci v Českej a Slovenskej republike hovoria o demokracii, ale nikdy sme ju nemali. Uviedol v rozhovore o Nežnej revolúcii po 30 rokoch pre TASR jeden z jej vedúcich predstaviteľov a spoluzakladateľ Občianskeho fóra (OF), disident a novinár Jan Urban. "Nazývame sa demokratmi 21. storočia, ale zabúdame na to, že nám chýbajú korienky, neodpracovali sme si ju," konštatoval.
Bol by veľmi rád, keby nedávne protesty, v Českej aj v Slovenskej republike, neboli iba o nahnevaní sa. Dúfa, že pramenia z pocitu spoluzodpovednosti mladej generácie. "To je potom obrovská nádej, pretože protesty majú zmysel. Urobili sme veľa chýb po roku 1989 a z toho vznikli vaše a naše gorily, teda džungľa, ktorá im umožňuje žiť a vysávať spoločnosti. Nikto iný ako samotná spoločnosť s tým nič nemôže urobiť. Takže určite nejaké protesty sú prejavom chvíľkového hnevu, ale každý z nich je zároveň súčasťou nejakej spoločenskej kultúry, étosu a pocitu povinnosti a spoluzodpovednosti. To je živná pôda skutočnej demokracie," zdôraznil Urban, pričom si myslí, že každý protest má zmysel.
Jan Urban vyrastal v rodine vysokopostaveného komunistu. Všetko sa zmenilo po tom, ako jeho otca po roku 1968 pre záujem o reformy vyhodili z Komunistickej strany. Počas svojho života sedel niekoľkokrát vo väzení. Na pár dní sa v ňom stretli aj s budúcim československým prezidentom Václavom Havlom. Napriek tomu, že si boli ľudsky blízki, podľa neho sa nemal nikdy stať prezidentom. Myslí si, že Havel Slovensko v úrade úplne podcenil.
Nežnú revolúciu považuje Urban za najväčšiu šancu za posledných 200 rokov, no zmarenú. "Mali sme všetko, aby sme vyhrali. Spoločnostiam sme dali šancu na úplne nový začiatok, ale utopili sme ju," priznal.
OF viedol do prvých slobodných parlamentných volieb v júni 1990. Hneď po vyhlásení výsledkov, napriek volebnému víťazstvu a možnosti stať sa premiérom, odišiel z politiky. Následne sa naplno vrátil k novinárčine, bol spravodajcom v Bosne a Hercegovine. Neskôr natočil dokument o kosovskom konflikte.
V súčasnosti okrem iného učí na New York University v Prahe, študentom približuje z prvej ruky aj to, čo sa stalo v Novembri 1989.
Bol by veľmi rád, keby nedávne protesty, v Českej aj v Slovenskej republike, neboli iba o nahnevaní sa. Dúfa, že pramenia z pocitu spoluzodpovednosti mladej generácie. "To je potom obrovská nádej, pretože protesty majú zmysel. Urobili sme veľa chýb po roku 1989 a z toho vznikli vaše a naše gorily, teda džungľa, ktorá im umožňuje žiť a vysávať spoločnosti. Nikto iný ako samotná spoločnosť s tým nič nemôže urobiť. Takže určite nejaké protesty sú prejavom chvíľkového hnevu, ale každý z nich je zároveň súčasťou nejakej spoločenskej kultúry, étosu a pocitu povinnosti a spoluzodpovednosti. To je živná pôda skutočnej demokracie," zdôraznil Urban, pričom si myslí, že každý protest má zmysel.
Jan Urban vyrastal v rodine vysokopostaveného komunistu. Všetko sa zmenilo po tom, ako jeho otca po roku 1968 pre záujem o reformy vyhodili z Komunistickej strany. Počas svojho života sedel niekoľkokrát vo väzení. Na pár dní sa v ňom stretli aj s budúcim československým prezidentom Václavom Havlom. Napriek tomu, že si boli ľudsky blízki, podľa neho sa nemal nikdy stať prezidentom. Myslí si, že Havel Slovensko v úrade úplne podcenil.
Nežnú revolúciu považuje Urban za najväčšiu šancu za posledných 200 rokov, no zmarenú. "Mali sme všetko, aby sme vyhrali. Spoločnostiam sme dali šancu na úplne nový začiatok, ale utopili sme ju," priznal.
OF viedol do prvých slobodných parlamentných volieb v júni 1990. Hneď po vyhlásení výsledkov, napriek volebnému víťazstvu a možnosti stať sa premiérom, odišiel z politiky. Následne sa naplno vrátil k novinárčine, bol spravodajcom v Bosne a Hercegovine. Neskôr natočil dokument o kosovskom konflikte.
V súčasnosti okrem iného učí na New York University v Prahe, študentom približuje z prvej ruky aj to, čo sa stalo v Novembri 1989.
