Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kabinet Petra Fialu vlani v marci prerušil medzivládne konzultácie s vládou Roberta Fica pre jej postoj k vojne na Ukrajine, v ktorom sa s českou vládou podľa Fialu zásadne rozchádzajú.
Autor TASR
Praha 1. januára (TASR) - Krok českej vlády, ktorá vlani v marci pozastavila spoločné rokovania so slovenskou vládou, bol podľa českého politológa Petra Justa prirodzený. Nepovažuje to však za zásadný posun vo vzťahoch k horšiemu. Zmenu názoru súčasnej českej vlády na obnovenie týchto zasadnutí neočakáva, a to najmä pre nedávne zintenzívnenie vzťahov medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, povedal v rozhovore so spravodajkyňou TASR.
Kabinet Petra Fialu vlani v marci prerušil medzivládne konzultácie s vládou Roberta Fica pre jej postoj k vojne na Ukrajine, v ktorom sa s českou vládou podľa Fialu zásadne rozchádzajú. Justa tento krok neprekvapil. "Bol to prirodzený vývoj, hoci, samozrejme, naša opozícia to kritizuje. Na druhej strane, otázka ruskej intervencie a ruskej invázie na Ukrajinu je tak zásadnou celoeurópskou otázkou, že iný postoj maďarskej a slovenskej vlády je vlastne viac ako len postoj krajiny, s ktorou máme udržiavať nejaký bilaterálny vzťah – ohrozuje to bezpečnosť na kontinente ako celku," vysvetlil politológ.
Dodal však, že by vplyv tohto kroku českej vlády nechcel preceňovať. Ide podľa neho o symbol a hoci symboly majú v politike a diplomacii pomerne dôležitý význam, nemyslí si, že by sa pre to česko-slovenské vzťahy "zrútili".
Pripomenul, že ani v minulosti neboli vždy najlepšie. "Nemaľujeme si obdobie po roku 1993 naružovo. Napríklad v tom úplne prvom období, keď na českej a slovenskej strane vládli ako premiéri Klaus a Mečiar, tiež neboli vzťahy na vládnej úrovni úplne ideálne. Lepšiu úroveň vzťahov zaisťovali prezidenti Havel a Kováč, ktorí k sebe mali bližšie ako vlády Klausa a Mečiara. Takže ja by som v súčasnom nastavení vzťahov vlastne nevidel nejaký zásadný prepad," povedal Just. Dodal, že hoci vzťah, aký spolu mali prezidenti Petr Pavel a Zuzana Čaputová, už Pavel so súčasným slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim nemajú, aj tak si hlavy štátov udržiavajú dôstojnú formu kontaktu.
Prípadná zmena vo vládnych vzťahoch a možné obnovenie spoločných rokovaní bude podľa politológa záležať na širších okolnostiach. "Ak k nejakej zmene dôjde, bude to zmena, ktorá bude opäť rámcovaná napríklad zmenou vo vývoji konfliktu na Ukrajine. Ak by došlo – a teraz už zaznievajú hlasy z ukrajinskej strany – k nejakej skorej snahe vyriešiť konflikt diplomatickou cestou, tak, samozrejme, môže sa stať, že táto nová situácia bude znamenať aj nejaký nový prístup jednotlivých krajín v Európe, vrátane našich dvoch krajín, k celej situácii," myslí si Just.
Na základe súčasného prístupu českej a slovenskej vlády k udalostiam na Ukrajine sa však podľa neho nezdá, že by v dohľadnom čase došlo k zmene postoja Fialovho kabinetu. "Tento predpoklad vychádza zo súčasného zintenzívnenia kontaktov medzi slovenským premiérom a ruským prezidentom. Za seba preto potenciálnu zmenu očakávam najskôr koncom roka 2025, a to v prípade, že vládu vytvoria subjekty, ktoré kritizovali súčasnú vládu za pozastavenie medzivládnych konzultácií. Mám na mysli najmä hnutie ANO, ktoré je favoritom parlamentných volieb," dodal Just.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Kabinet Petra Fialu vlani v marci prerušil medzivládne konzultácie s vládou Roberta Fica pre jej postoj k vojne na Ukrajine, v ktorom sa s českou vládou podľa Fialu zásadne rozchádzajú. Justa tento krok neprekvapil. "Bol to prirodzený vývoj, hoci, samozrejme, naša opozícia to kritizuje. Na druhej strane, otázka ruskej intervencie a ruskej invázie na Ukrajinu je tak zásadnou celoeurópskou otázkou, že iný postoj maďarskej a slovenskej vlády je vlastne viac ako len postoj krajiny, s ktorou máme udržiavať nejaký bilaterálny vzťah – ohrozuje to bezpečnosť na kontinente ako celku," vysvetlil politológ.
Dodal však, že by vplyv tohto kroku českej vlády nechcel preceňovať. Ide podľa neho o symbol a hoci symboly majú v politike a diplomacii pomerne dôležitý význam, nemyslí si, že by sa pre to česko-slovenské vzťahy "zrútili".
Pripomenul, že ani v minulosti neboli vždy najlepšie. "Nemaľujeme si obdobie po roku 1993 naružovo. Napríklad v tom úplne prvom období, keď na českej a slovenskej strane vládli ako premiéri Klaus a Mečiar, tiež neboli vzťahy na vládnej úrovni úplne ideálne. Lepšiu úroveň vzťahov zaisťovali prezidenti Havel a Kováč, ktorí k sebe mali bližšie ako vlády Klausa a Mečiara. Takže ja by som v súčasnom nastavení vzťahov vlastne nevidel nejaký zásadný prepad," povedal Just. Dodal, že hoci vzťah, aký spolu mali prezidenti Petr Pavel a Zuzana Čaputová, už Pavel so súčasným slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim nemajú, aj tak si hlavy štátov udržiavajú dôstojnú formu kontaktu.
Prípadná zmena vo vládnych vzťahoch a možné obnovenie spoločných rokovaní bude podľa politológa záležať na širších okolnostiach. "Ak k nejakej zmene dôjde, bude to zmena, ktorá bude opäť rámcovaná napríklad zmenou vo vývoji konfliktu na Ukrajine. Ak by došlo – a teraz už zaznievajú hlasy z ukrajinskej strany – k nejakej skorej snahe vyriešiť konflikt diplomatickou cestou, tak, samozrejme, môže sa stať, že táto nová situácia bude znamenať aj nejaký nový prístup jednotlivých krajín v Európe, vrátane našich dvoch krajín, k celej situácii," myslí si Just.
Na základe súčasného prístupu českej a slovenskej vlády k udalostiam na Ukrajine sa však podľa neho nezdá, že by v dohľadnom čase došlo k zmene postoja Fialovho kabinetu. "Tento predpoklad vychádza zo súčasného zintenzívnenia kontaktov medzi slovenským premiérom a ruským prezidentom. Za seba preto potenciálnu zmenu očakávam najskôr koncom roka 2025, a to v prípade, že vládu vytvoria subjekty, ktoré kritizovali súčasnú vládu za pozastavenie medzivládnych konzultácií. Mám na mysli najmä hnutie ANO, ktoré je favoritom parlamentných volieb," dodal Just.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
