Bratislava 11. októbra (TASR) - Za alarmujúcu označila stavbu plota pozdĺž administratívnej línie medzi Gruzínskom a jeho separatistickým regiónom Južné Osetsko gruzínska šéfka diplomacie Maja Pandžikidzeová. Tá je na oficiálnej návšteve Slovenska.

Plot a ďalšie bariéry oddeľujúce odštiepenecké Južné Osetsko od Gruzínska buduje dlhé mesiace Rusko. Podľa Pandžikidzeovej ide o jednu z foriem tlaku Moskvy na Tbilisi. "Tiež sa porušujú práva obyvateľov tohto územia. Je to závažná situácia, a preto sme požiadali o pomoc medzinárodné organizácie," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave po stretnutí so svojím slovenským partnerom Miroslavom Lajčákom.

Ako podotkla, postoj medzinárodnej komunity k tejto otázke je veľmi jasný. "Ide o porušenie teritoriálnej integrity Gruzínska, porušenie medzinárodného práva a noriem," zdôraznila.

Na odstránenie oplotenia vyzval generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. EÚ označila túto aktivitu za neprijateľnú, ktorá podľa nej môže prerásť do destabilizácie regiónu.

Pandžikidzeová deklarovala, že jej krajina nebude používať žiadnu silu a agresívne metódy na zastavenie tejto výstavby. "Som si istá, že skôr či neskôr to povedie k odstráneniu týchto bariér, ktoré rozdeľujú ľudí, ich záhrady, poľnohospodársku pôdu, cintoríny a porušujú ľudské práva na okupovaných územiach," uviedla v rozhovore pre TASR.

Juhoosetská vláda v roku 2009 zverila spojeneckým ruským jednotkám ochranu svojich približne 350 kilometrov dlhých hraníc s Gruzínskom. Rusko má strážiť juhoosetské hranice až dovtedy, kým si táto malá kaukazská republika nevytvorí vlastnú pohraničnú stráž.

Moskva po krátkej vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Tbilisi i prevažná väčšina medzinárodného spoločenstva však stále považujú oba regióny za súčasť Gruzínska.

Južné Osetsko je územie na južnom úpätí Kaukazu s rozlohou približne 4000 štvorcových kilometrov. Jeho južná hranica, neďaleko ktorej leží hlavné mesto regiónu Cchinvali, je vzdialená približne 100 kilometrov severne od gruzínskej metropoly Tbilisi.

M. Pandžikidzeová: Gruzínsko nerozumie obavám Rady Európy

Gruzínsko nerozumie obavám Rady Európy (RE). Takto sa dnes vyjadrila pre TASR šéfka gruzínskej diplomacie Maja Pandžikidzeová v súvislosti so správami, že RE môže na dva roky prerušiť svoje aktivity v Gruzínsku.

O možnom zastavení aktivít RE v Gruzínsku informoval nedávno predseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov. Dôvod je podľa neho ten, že Vasilij Lichačov, šéf ruského zastúpenia v delegácii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE), nedostal povolenie na vstup do Gruzínska.

Foto: FOTO TASR/Vladimír Benko

"Delegát smeroval do Tbilisi na predvolebnú misiu. Gruzínska strana informovala vedenie PZ RE, že ho nemôže vpustiť, pretože tento rok navštívil Abcházsko a Južné Osetsko a podľa súčasnej gruzínskej legislatívy každému, kto navštívi tieto krajiny, nebude umožnené vstúpiť do Gruzínska," povedal Puškov.

Pandžikidzeová pre TASR vysvetlila, že Gruzínsko prijalo zákon o okupovaných teritóriách, za ktoré vyhlásilo Abcházsko a Južné Osetsko. Zákon komukoľvek zakazuje vstup do týchto regiónov z ruskej strany.

"Nerozumieme obavám Rady Európy, mala by však taktiež chápať, že máme zákon a gruzínska legislatíva je v tomto prípade veľmi dôležitá a my musíme rešpektovať zákon, ktorý máme. A to je dôvod, prečo došlo k nedorozumeniu. Dúfam, že Rada Európy sa rozhodne s ohľadom na medzinárodný zákon a zákon o okupovaných územiach Gruzínska," uviedla ministerka Maja Pandžikidzeová.

Puškov informoval, že už prebehli diskusie o možných sankciách voči Tbilisi. "Ak budú sankcie uvalené, Rada Európy nebude vykonávať žiadne aktivity na území Gruzínska," vysvetlil. Prípadom sa podľa neho bude zaoberať výbor pre pravidlá a procedúry, ktorý koncom novembra vo Viedni predloží prípadné odporúčania sankcií.