Bratislava 27. júna (TASR) - Špecifikom v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) oproti iným ozbrojeným zložkám pri krízovom vyjednávaní je to, že pracujú s ľuďmi, ktorých veľmi dobre poznajú, čo je výhodou. Vysvetlil pre TASR koordinátor ZVJS pre krízové vyjednávanie a psychológ Juraj Zajac.

"Systém krízového manažmentu a krízového vyjednávania je v ZVJS vysoko efektívny pri eliminácií vysokoprofilových incidentov, ktoré v tomto špecifickom prostredí vznikajú. Prostredie väzníc je však vo svojej podstate predurčené na vznik krízových situácií. Koncentruje sa tu skupina ľudí v ťažkej životnej situácii, pričom ich intelektové, osobnostné a sociálne špecifiká a limity, sú pri vzniku týchto incidentov kľúčové. Nemožno, samozrejme, opomínať ich motiváciu a niekedy aj odpor k autoritám štátu, čo súvisí s vnímaním toho, ako sú vo vzťahu k svojej trestnej činnosti a uväzneniu sebakritickí," priblížil Zajac.

Krízové vyjednávanie možno definovať ako súhrn činností, postupov a techník zameraných na nadviazanie obojstrannej komunikáciou s osobou v krízovej situácii. Pod krízovou situáciou sa rozumie branie rukojemníka, vzbura, ale napr. aj hrozba samovražedného konania, ktoré nie je možné odvrátiť jednoduchšími prostriedkami, čiže sa nejedná o situácie každodenné. Kritické životné situácie môžu viesť ku kritickým riešeniam, a na to má zbor, ako vysvetlil Zajac, vytvorený komplexný systém ich zvládania. Využíva svetovo bežne používané metódy a postupy, na čo je vybraný personál vyškolený.

Foto: TASR/AP

"Možno spomenúť napr. model FBI – Behavioral Change Stairway. V zásade je dôležité pri snahe na človeka pôsobiť, postupovať opatrne, akoby sme kráčali po schodíkoch k riešeniu. Riešenia efektívne si naopak vyžadujú čas a osoba pri vzniku krízovej situácie je vo vzťahu k budovaniu dôvery ambivalentná, teda aj chce, aby jej niekto pomohol, ale aj sa tomu bráni. Nájsť cestu k riešeniu, ktoré bude pre obe strany akceptovateľné, je cestou vyjednávania. Aj dlhšie vyjednávanie je efektívnejšie, než taktický zákrok, pri ktorom dôjde k zbytočnému úmrtiu alebo zraneniu," zdôraznil ďalej.

Krízový manažment podľa neho nesúvisí len s vyriešením samotného krízového incidentu. "Zaobchádzanie a dennodenná komunikácia s obvinenými a odsúdenými, riešenie ich problémov a potrieb, či prijímanie preventívnych opatrení umožňujú minimalizovať množstvo takýchto incidentov oveľa jednoduchšími prostriedkami. V tom má zásluhu personál, a to referenti, pedagógovia, psychológovia, sociálni pracovníci, duchovní či zdravotnícky pracovníci, ale aj ďalší. Od ich snahy závisí, či sa tieto problémy podchytia na samom začiatku," dodal Zajac.