Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozvoj nových systémov protivzdušnej obrany nie je podľa Kubiakovej názoru komplexným a ani dlhodobým riešením, pretože by Kremeľ prinútil k vývoju modernejších rakiet a bol by aj finančne náročný.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) - Možné diplomatické riešenia hrozieb spojených s vypovedaním zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) medzi Ruskom a USA neboli ani zďaleka vyčerpané. V sobotu to pri príležitosti jarného Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO v Bratislave vyhlásila Katarzyna Kubiaková z organizácie European Leadership Network (ELN).
Kubiaková v tejto súvislosti zdôraznila, že prípadný koniec INF "stavia NATO, a hlavne jeho európskych členov pod obrovský tlak, aby efektívne reagovali na nové bezpečnostné výzvy".
Analytička ELN verí, že vojenské riešenia by zo strany NATO neboli dostatočnou odpoveďou na vzniknutú situáciu a viedli by k snahe Ruska o vojenskú protireakciu.
Napríklad rozvoj nových systémov protivzdušnej obrany nie je podľa Kubiakovej názoru komplexným a ani dlhodobým riešením, pretože by Kremeľ prinútil k vývoju modernejších rakiet a bol by aj finančne náročný.
Analytička tiež upozornila na to, že prípadné rozmiestnenie mobilného pozemného systému na odpaľovanie striel s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorého vývoj už avizoval Pentagón, by "išlo proti americkému záväzku, že raketový dáždnik v Európe má výhradne obranný charakter a je určený na neutralizovanie hrozieb pochádzajúcich z oblastí mimo euroatlantického priestoru".
Kubiaková v súvislosti s obmedzeným dosahom vojenských riešení na krízu v oblasti ukončenia zmluvy INF zdôraznila, že diplomacia a dohody o kontrole zbrojenia sú možnosťou, "ktorá nebola ešte ani zďaleka vyčerpaná".
Analytička pripustila, že "INF sa stala mierne zastaranou a nereflektovala už momentálny stav politického a technologického vývoja. Avšak obmedzenie rakiet stredného a kratšieho doletu je stále v záujme nielen Washingtonu, ale aj Moskvy".
Ako jedno z riešení krízy okolo zmluvy INF prostredníctvom diplomacie uviedla myšlienku "globálnej INF". Tá by mohla byť omnoho komplexnejšia a zahŕňala by rakety stredného a kratšieho doletu odpaľované nielen zo zeme, ale aj zo vzduchu a z mora.
Alternatívnou možnosťou je podľa nej okrem iného najmä "regionalizácia INF", keď by sa obe strany zaviazali nerozmiestňovať rakety stredného a kratšieho doletu v Európe, pričom "Rusko by umiestnilo svoje systémy za Uralom".
Zmluva INF medzi ZSSR a USA bola podpísaná vo Washingtone 8. decembra 1987. Platnosť nadobudla 1. júna 1988.
Táto bilaterálna dohoda o obmedzení zbrojenia, ktorú podpísali sovietsky vodca Michail Gorbačov a vtedajší americký prezident Ronald Reagan, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Odstúpenie od INF ako prvé ohlásili Spojené štáty, ktoré tak urobili 1. februára tohto roku. Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a sám vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko je proti zrušeniu INF, ale v prípade odstúpenia Spojených štátov od zmluvy bude reagovať zodpovedajúcim spôsobom.
Kubiaková v tejto súvislosti zdôraznila, že prípadný koniec INF "stavia NATO, a hlavne jeho európskych členov pod obrovský tlak, aby efektívne reagovali na nové bezpečnostné výzvy".
Analytička ELN verí, že vojenské riešenia by zo strany NATO neboli dostatočnou odpoveďou na vzniknutú situáciu a viedli by k snahe Ruska o vojenskú protireakciu.
Napríklad rozvoj nových systémov protivzdušnej obrany nie je podľa Kubiakovej názoru komplexným a ani dlhodobým riešením, pretože by Kremeľ prinútil k vývoju modernejších rakiet a bol by aj finančne náročný.
Analytička tiež upozornila na to, že prípadné rozmiestnenie mobilného pozemného systému na odpaľovanie striel s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorého vývoj už avizoval Pentagón, by "išlo proti americkému záväzku, že raketový dáždnik v Európe má výhradne obranný charakter a je určený na neutralizovanie hrozieb pochádzajúcich z oblastí mimo euroatlantického priestoru".
Kubiaková v súvislosti s obmedzeným dosahom vojenských riešení na krízu v oblasti ukončenia zmluvy INF zdôraznila, že diplomacia a dohody o kontrole zbrojenia sú možnosťou, "ktorá nebola ešte ani zďaleka vyčerpaná".
Analytička pripustila, že "INF sa stala mierne zastaranou a nereflektovala už momentálny stav politického a technologického vývoja. Avšak obmedzenie rakiet stredného a kratšieho doletu je stále v záujme nielen Washingtonu, ale aj Moskvy".
Ako jedno z riešení krízy okolo zmluvy INF prostredníctvom diplomacie uviedla myšlienku "globálnej INF". Tá by mohla byť omnoho komplexnejšia a zahŕňala by rakety stredného a kratšieho doletu odpaľované nielen zo zeme, ale aj zo vzduchu a z mora.
Alternatívnou možnosťou je podľa nej okrem iného najmä "regionalizácia INF", keď by sa obe strany zaviazali nerozmiestňovať rakety stredného a kratšieho doletu v Európe, pričom "Rusko by umiestnilo svoje systémy za Uralom".
Zmluva INF medzi ZSSR a USA bola podpísaná vo Washingtone 8. decembra 1987. Platnosť nadobudla 1. júna 1988.
Táto bilaterálna dohoda o obmedzení zbrojenia, ktorú podpísali sovietsky vodca Michail Gorbačov a vtedajší americký prezident Ronald Reagan, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Odstúpenie od INF ako prvé ohlásili Spojené štáty, ktoré tak urobili 1. februára tohto roku. Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a sám vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko je proti zrušeniu INF, ale v prípade odstúpenia Spojených štátov od zmluvy bude reagovať zodpovedajúcim spôsobom.
