Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Porušovanie prímeria a správy o hromadení ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach označil šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok za znepokojujúce.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) - V súvislosti s napätou situáciou na ukrajinsko-ruských hraniciach je dôležitý jednotný postoj Európskej únie (EÚ). Zhodli sa na tom členovia parlamentného výboru pre európske záležitosti Andrej Stančík (OĽANO), Tomáš Valášek (nezaradený) a tiež podpredseda tohto výboru Peter Kmec (nezaradený). Reagovali tak na informácie o zvýšenom pohybe vojakov na oboch stranách hranice.
„Ďalšia destabilizácia situácie na Ukrajine znamená ohrozenie bezpečnosti Slovenska, pretože Ukrajina s nami susedí a nedá sa vylúčiť aj ďalšie rozširovanie konfliktu mimo územia Donbasu,“ zdôraznil Kmec. Teraz je podľa neho čas, keď sa dá ešte niečo urobiť v deeskalácii napätia, lebo „keď vypukne otvorený ozbrojený konflikt, už môže byť neskoro“.
Stančík, ktorý je aj členom zahraničného parlamentného výboru, podotkol, že Rusko môže so svojimi ozbrojenými silami na svojom území zachádzať, ako uzná za vhodné. „No ich hromadenie na hraniciach s Ukrajinou je veľmi znepokojivé a môže byť vnímané ako provokácia, ale aj ako odpoveď na vnútorné politické problémy, ktorým Ruská federácia čelí,“ dodal.
Valášek vyhlásil, že ruská strana týmito krokmi asi prejavuje nevôľu s tým, že situácia na Ukrajine zamrzla a že ukrajinská strana nie je ochotná robiť ústupky, ktoré sa objavujú v Minskej dohode. „Najpravdepodobnejší scenár alebo hypotéza je, že ide z ruskej strany o snahu prinútiť ukrajinskú stranu rokovať o mieri alebo ukončení násilia spôsobom a v intenciách, ktoré skôr favorizujú povstalcov, s ktorými Rusko sympatizuje,“ uviedol pre TASR.
Valášek vníma Ukrajinu ako krajinu, ktorej územie bolo odtrhnuté neprávom a proti všetkým zákonom. „Platí, že ako menšia krajina na periférii Európy máme eminentný záujem na tom, aby pravidlá hry, ktoré v Európe fungujú, fungovali ďalej,“ spresnil. Zároveň zdôraznil, že keďže Ukrajina nie je členom NATO, o zapojení sa členov aliancie do bojov na strane Ukrajiny nemôže byť reč. „Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Rusko nemohlo nanútiť Ukrajine svoje pravidlá,“ podotkol.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský 1. apríla obvinil Moskvu zo sústreďovania vojakov na hraniciach s Ukrajinou. Presun ruských vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach - v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami hlásili minulý týždeň aj Spojené štáty.
Porušovanie prímeria a správy o hromadení ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach označil šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) za znepokojujúce. Vyhlásil, že Slovensko naďalej pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a vyzýva na zdržanlivosť a deeskaláciu napätia.
Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny vypukol v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a časti východoukrajinského Donbasu ovládli proruskí separatisti. Konflikt si podľa OSN vyžiadal už viac ako 13.000 obetí.
„Ďalšia destabilizácia situácie na Ukrajine znamená ohrozenie bezpečnosti Slovenska, pretože Ukrajina s nami susedí a nedá sa vylúčiť aj ďalšie rozširovanie konfliktu mimo územia Donbasu,“ zdôraznil Kmec. Teraz je podľa neho čas, keď sa dá ešte niečo urobiť v deeskalácii napätia, lebo „keď vypukne otvorený ozbrojený konflikt, už môže byť neskoro“.
Stančík, ktorý je aj členom zahraničného parlamentného výboru, podotkol, že Rusko môže so svojimi ozbrojenými silami na svojom území zachádzať, ako uzná za vhodné. „No ich hromadenie na hraniciach s Ukrajinou je veľmi znepokojivé a môže byť vnímané ako provokácia, ale aj ako odpoveď na vnútorné politické problémy, ktorým Ruská federácia čelí,“ dodal.
Valášek vyhlásil, že ruská strana týmito krokmi asi prejavuje nevôľu s tým, že situácia na Ukrajine zamrzla a že ukrajinská strana nie je ochotná robiť ústupky, ktoré sa objavujú v Minskej dohode. „Najpravdepodobnejší scenár alebo hypotéza je, že ide z ruskej strany o snahu prinútiť ukrajinskú stranu rokovať o mieri alebo ukončení násilia spôsobom a v intenciách, ktoré skôr favorizujú povstalcov, s ktorými Rusko sympatizuje,“ uviedol pre TASR.
Valášek vníma Ukrajinu ako krajinu, ktorej územie bolo odtrhnuté neprávom a proti všetkým zákonom. „Platí, že ako menšia krajina na periférii Európy máme eminentný záujem na tom, aby pravidlá hry, ktoré v Európe fungujú, fungovali ďalej,“ spresnil. Zároveň zdôraznil, že keďže Ukrajina nie je členom NATO, o zapojení sa členov aliancie do bojov na strane Ukrajiny nemôže byť reč. „Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Rusko nemohlo nanútiť Ukrajine svoje pravidlá,“ podotkol.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský 1. apríla obvinil Moskvu zo sústreďovania vojakov na hraniciach s Ukrajinou. Presun ruských vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach - v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami hlásili minulý týždeň aj Spojené štáty.
Porušovanie prímeria a správy o hromadení ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach označil šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) za znepokojujúce. Vyhlásil, že Slovensko naďalej pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a vyzýva na zdržanlivosť a deeskaláciu napätia.
Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny vypukol v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a časti východoukrajinského Donbasu ovládli proruskí separatisti. Konflikt si podľa OSN vyžiadal už viac ako 13.000 obetí.
