Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najmä VOS je podľa Kaliňáka po škandáloch "zrelá na uterák".
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) - Vzhľadom na škandál s odpočúvaním novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) bude jednou z tém pre novú vládu aj otázka integrácie tajných služieb. Pre TASR to uviedol podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák, ktorého telefonáty s novinárkou z denníka Pravda boli tiež objektom kontroverzného odpočúvania.
Najmä VOS je podľa neho po škandáloch "zrelá na uterák". "Jedna z verzií je aj o tom, že sa služby vybudujú ako keby na 'zelenej lúke', aby sme ich mohli očistiť," poznamenal. Dodal, že okrem toho sa už dnes dajú v práci služieb definovať "netradičné prvky" a priestor na úsporu finančných prostriedkov. "Napríklad vojenskí leteckí pridelenci, ktorí sú oficiálni zástupcovia Ministerstva obrany a Slovenskej republiky v jednotlivých štátoch, sú do určitej miery pripravovaní zo strany Vojenskej spravodajskej služby (VSS), čo vidím ako zbytočný luxus," povedal Kaliňák.
Ak by však mal byť prijatý nový zákon o spravodajských službách, ktorý by im pridelil nové kompetencie, musí sa zároveň zvýšiť ich parlamentná kontrola. "Predovšetkým v oblasti odpočúvania. Tak, ako sme pripravovali tieto návrhy v čase, keď sme boli v opozícii, chcem, aby sme ich presadzovali vo vláde," povedal Kaliňák. Dodal, že zvýšenie účinnosti parlamentnej kontroly tajných služieb do istej miery podporovali aj Daniel Lipšic (KDH) a Martin Fedor (SDKÚ-DS) v čase, keď boli ich strany vo vláde, takže ako opoziční poslanci by tejto téme mali byť naklonení o to viac.
"Nový zákon je na stole niekoľko rokov, ale žiadnej vláde sa ho nepodarilo presadiť. Presadzujem to, čo by som chcel, aby bolo nielen na ministerstve vnútra, ale aj ministerstve obrany a nakoniec aj v SIS a to je zásadné posilnenie kontrolných výborov parlamentu," povedal Kaliňák. Dodal, že vláda zložená len z predstaviteľov Smeru-SD na jednej strane dáva možnosť presadiť zmeny, na ktoré koaličné vlády nenašli vôľu, na druhej strane znamená potrebu zvýšiť možnosti kontroly tajných služieb zo strany opozičných poslancov.
"Je potrebné očistiť tajné služby od akýchkoľvek škandálov, pretože ich veľmi potrebujeme nielen z pohľadu bezpečnosti, ale aj našich záväzkov v Európskej únii a NATO," podčiarkol Kaliňák. Dodal, že v rokoch 2006-2010 bol ministrom vnútra, ale zároveň aj podpredsedom vlády, ktorý mal na starosti bezpečnostnú problematiku a podpredsedom bezpečnostnej rady. "Vo vzťahu k našim zahraničným partnerom som zodpovednosťou zastrešoval nielen ministerstvo vnútra, ale aj obrany a príslušné spravodajské služby. Z tohto dôvodu som sa o tieto veci zaujímal viac ako iba minister vnútra, ktorý tieto kompetencie nemá," uzavrel Kaliňák.
Internetový portál Sme s odvolaním sa na uznesenie o obvinení piatich zamestnancov VOS 6. marca informoval, že Vojenské obranné spravodajstvo falšovalo pred sudcom dôvody, pre ktoré žiadalo odpočúvať novinárov, podnikateľov, ale aj zamestnancov ministerstva.
Generálna prokuratúra mala podľa denníka v tom čase zmapovaných už osemnásť prípadov, keď mali sudcu oklamať. Medzi odpočúvanými neboli len redaktori denníka Pravda, ale aj terajší riaditeľ VOS Róbert Tibenský. Toho do funkcie vymenovala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) po tom, čo odvolala ministra Ľubomíra Galka zo SaS a riaditeľa VOS Pavla Brychtu.
Najmä VOS je podľa neho po škandáloch "zrelá na uterák". "Jedna z verzií je aj o tom, že sa služby vybudujú ako keby na 'zelenej lúke', aby sme ich mohli očistiť," poznamenal. Dodal, že okrem toho sa už dnes dajú v práci služieb definovať "netradičné prvky" a priestor na úsporu finančných prostriedkov. "Napríklad vojenskí leteckí pridelenci, ktorí sú oficiálni zástupcovia Ministerstva obrany a Slovenskej republiky v jednotlivých štátoch, sú do určitej miery pripravovaní zo strany Vojenskej spravodajskej služby (VSS), čo vidím ako zbytočný luxus," povedal Kaliňák.
Ak by však mal byť prijatý nový zákon o spravodajských službách, ktorý by im pridelil nové kompetencie, musí sa zároveň zvýšiť ich parlamentná kontrola. "Predovšetkým v oblasti odpočúvania. Tak, ako sme pripravovali tieto návrhy v čase, keď sme boli v opozícii, chcem, aby sme ich presadzovali vo vláde," povedal Kaliňák. Dodal, že zvýšenie účinnosti parlamentnej kontroly tajných služieb do istej miery podporovali aj Daniel Lipšic (KDH) a Martin Fedor (SDKÚ-DS) v čase, keď boli ich strany vo vláde, takže ako opoziční poslanci by tejto téme mali byť naklonení o to viac.
"Nový zákon je na stole niekoľko rokov, ale žiadnej vláde sa ho nepodarilo presadiť. Presadzujem to, čo by som chcel, aby bolo nielen na ministerstve vnútra, ale aj ministerstve obrany a nakoniec aj v SIS a to je zásadné posilnenie kontrolných výborov parlamentu," povedal Kaliňák. Dodal, že vláda zložená len z predstaviteľov Smeru-SD na jednej strane dáva možnosť presadiť zmeny, na ktoré koaličné vlády nenašli vôľu, na druhej strane znamená potrebu zvýšiť možnosti kontroly tajných služieb zo strany opozičných poslancov.
"Je potrebné očistiť tajné služby od akýchkoľvek škandálov, pretože ich veľmi potrebujeme nielen z pohľadu bezpečnosti, ale aj našich záväzkov v Európskej únii a NATO," podčiarkol Kaliňák. Dodal, že v rokoch 2006-2010 bol ministrom vnútra, ale zároveň aj podpredsedom vlády, ktorý mal na starosti bezpečnostnú problematiku a podpredsedom bezpečnostnej rady. "Vo vzťahu k našim zahraničným partnerom som zodpovednosťou zastrešoval nielen ministerstvo vnútra, ale aj obrany a príslušné spravodajské služby. Z tohto dôvodu som sa o tieto veci zaujímal viac ako iba minister vnútra, ktorý tieto kompetencie nemá," uzavrel Kaliňák.
Internetový portál Sme s odvolaním sa na uznesenie o obvinení piatich zamestnancov VOS 6. marca informoval, že Vojenské obranné spravodajstvo falšovalo pred sudcom dôvody, pre ktoré žiadalo odpočúvať novinárov, podnikateľov, ale aj zamestnancov ministerstva.
Generálna prokuratúra mala podľa denníka v tom čase zmapovaných už osemnásť prípadov, keď mali sudcu oklamať. Medzi odpočúvanými neboli len redaktori denníka Pravda, ale aj terajší riaditeľ VOS Róbert Tibenský. Toho do funkcie vymenovala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) po tom, čo odvolala ministra Ľubomíra Galka zo SaS a riaditeľa VOS Pavla Brychtu.
