Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister pripomenul, že podaná žaloba nemala odkladný účinok na rozhodnutie ministrov vnútra EÚ zo septembra 2015 o relokovaní 160.000 žiadateľov o azyl z územia Grécka a Talianska.
Autor TASR
Brusel 14. septembra (TASR) - Slovensko rešpektuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o našej žalobe proti dočasnému mechanizmu povinného prerozdelenia žiadateľov o azyl. Minister vnútra SR Robert Kaliňák to uviedol dnes pred začiatkom zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli.
Minister, ktorý čelil zvýšenému záujmu európskych novinárov, v tejto súvislosti pripomenul, že podaná žaloba nemala odkladný účinok na rozhodnutie ministrov vnútra EÚ zo septembra 2015 o relokovaní 160.000 žiadateľov o azyl z územia Grécka a Talianska. Dodal, že nemala vplyv ani na povinnosť Slovenska relokovať utečencov, pričom verdikt Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu o tejto povinnosti nič nové nehovorí.
Na poznámku TASR, že Súdny dvor EÚ skonštatoval, že Rada EÚ sa v roku 2015 nedopustila nesprávneho posúdenia migračnej krízy a mala právo rozhodnúť o časovo obmedzenej schéme relokácií, Kaliňák upozornil, že prax ukázala, že išlo o neefektívne rozhodnutie, lebo za dva roky sa podarilo premiestniť len zhruba 16 percent z celkového počtu 160.000 migrantov. Nízke počty relokovaných sa podľa neho týkajú dokonca aj tých krajín, ktoré s touto schémou súhlasili.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v stredu v správe o stave Únie upozornil na pokles početnosti migrantov prúdiacich do Európy cez Stredozemné more. Kaliňák v tejto súvislosti pripomenul, že sa tak deje aj preto, lebo sa začali uplatňovať opatrenia, ktoré Slovensko navrhovalo už pred dvoma rokmi.
"Vždy sme tvrdili, že jedine dôsledná ochrana hraníc a dôsledná návratová politika je to, čo môže priniesť úspech v boji s nelegálnou migráciou," povedal minister. Upozornil, že teraz vidieť, že tieto opatrenia zafungovali, a aj nové pravidlá, ktoré prijalo Taliansko, sa ukázali ako efektívne. "Toto sú spôsoby, ako bojovať s nelegálnou migráciou. Na druhej strane je mechanizmus, ktorý bol presadzovaný väčšinou štátov a ktorý bol skôr politický, čiže systém relokácií, a ten sa ukázal ako neúspešný," opísal situáciu.
Podľa Kaliňáka sa členské štáty EÚ musia sústrediť na tie úspešné opatrenia, ktoré nás aj spájajú. "Všetci sme ochotní prispievať a aj zväčšenou mierou prispievame," povedal za Slovensko.
Kaliňák nesúhlasí celkom s Junckerom, ktorý v správe o stave Únie upozornil, že nie všetky krajiny EÚ sú pri riešení migračnej krízy solidárne. Spresnil, že Slovensko svoju mieru solidarity preukázalo nielen vysielaním policajtov na vonkajšie hranice Únie, či príspevkami do trustového fondu pre utečencov, ale úspešný bol aj náš "gabčíkovský projekt", s ktorým bol dokonca spokojný aj predošlý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
"Toto sú body, ktorými Slovensko jednoznačne prispelo. Boli efektívne, cez Gabčíkovo nemalo sekundárne pohyby, prešlo ním viac ako 1200 migrantov, a neboli žiadne bezpečnostné konflikty," pripomenul Kaliňák. Dodal, že EÚ by nemala tvrdohlavo nástojiť na niečom len pre politický názor, a naopak, mala by posilniť "širokú škálu" opatrení, ktoré sa ukázali ako efektívne pri znižovaní počtu nelegálnych migrantov.
Minister, ktorý čelil zvýšenému záujmu európskych novinárov, v tejto súvislosti pripomenul, že podaná žaloba nemala odkladný účinok na rozhodnutie ministrov vnútra EÚ zo septembra 2015 o relokovaní 160.000 žiadateľov o azyl z územia Grécka a Talianska. Dodal, že nemala vplyv ani na povinnosť Slovenska relokovať utečencov, pričom verdikt Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu o tejto povinnosti nič nové nehovorí.
Na poznámku TASR, že Súdny dvor EÚ skonštatoval, že Rada EÚ sa v roku 2015 nedopustila nesprávneho posúdenia migračnej krízy a mala právo rozhodnúť o časovo obmedzenej schéme relokácií, Kaliňák upozornil, že prax ukázala, že išlo o neefektívne rozhodnutie, lebo za dva roky sa podarilo premiestniť len zhruba 16 percent z celkového počtu 160.000 migrantov. Nízke počty relokovaných sa podľa neho týkajú dokonca aj tých krajín, ktoré s touto schémou súhlasili.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v stredu v správe o stave Únie upozornil na pokles početnosti migrantov prúdiacich do Európy cez Stredozemné more. Kaliňák v tejto súvislosti pripomenul, že sa tak deje aj preto, lebo sa začali uplatňovať opatrenia, ktoré Slovensko navrhovalo už pred dvoma rokmi.
"Vždy sme tvrdili, že jedine dôsledná ochrana hraníc a dôsledná návratová politika je to, čo môže priniesť úspech v boji s nelegálnou migráciou," povedal minister. Upozornil, že teraz vidieť, že tieto opatrenia zafungovali, a aj nové pravidlá, ktoré prijalo Taliansko, sa ukázali ako efektívne. "Toto sú spôsoby, ako bojovať s nelegálnou migráciou. Na druhej strane je mechanizmus, ktorý bol presadzovaný väčšinou štátov a ktorý bol skôr politický, čiže systém relokácií, a ten sa ukázal ako neúspešný," opísal situáciu.
Podľa Kaliňáka sa členské štáty EÚ musia sústrediť na tie úspešné opatrenia, ktoré nás aj spájajú. "Všetci sme ochotní prispievať a aj zväčšenou mierou prispievame," povedal za Slovensko.
Kaliňák nesúhlasí celkom s Junckerom, ktorý v správe o stave Únie upozornil, že nie všetky krajiny EÚ sú pri riešení migračnej krízy solidárne. Spresnil, že Slovensko svoju mieru solidarity preukázalo nielen vysielaním policajtov na vonkajšie hranice Únie, či príspevkami do trustového fondu pre utečencov, ale úspešný bol aj náš "gabčíkovský projekt", s ktorým bol dokonca spokojný aj predošlý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
"Toto sú body, ktorými Slovensko jednoznačne prispelo. Boli efektívne, cez Gabčíkovo nemalo sekundárne pohyby, prešlo ním viac ako 1200 migrantov, a neboli žiadne bezpečnostné konflikty," pripomenul Kaliňák. Dodal, že EÚ by nemala tvrdohlavo nástojiť na niečom len pre politický názor, a naopak, mala by posilniť "širokú škálu" opatrení, ktoré sa ukázali ako efektívne pri znižovaní počtu nelegálnych migrantov.
