Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť v novembri tohto roku.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. marca (TASR) - Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti - zákon o ochrane oznamovateľov korupcie, predstavil dnes podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.
"Tento návrh sme konzultovali s Tranparency International a je to širší návrh. Museli sme zásadne rozšíriť, čo chceme chrániť a aké typy oznámenia chceme chrániť," povedal šéf rezortu vnútra na margo návrhu zákona. Ten obsahuje určitú definíciu závažnej protispoločenskej činnosti. Pôjde aj o rozšírenie nielen o trestné činy s dolnou hranicou trestu troch rokov, ale aj o správne delikty.
"Obsahuje teda určitú definíciu závažnej protispoločenskej činnosti, ktorú môžeme definovať ako niektorý z trestných činov verejných činiteľov, korupcie alebo poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev, trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške 50.000 eur," konkretizoval minister vnútra.
Oznamovateľom je osoba, ktorá sa pri výkone svojho povolania dozvie o korupčnom správaní a urobila o tom v dobrej vôli oznámenie. "Ide nám aj o to, aby sa nestratili podstatné oznámenia," povedal okrem iného Kaliňák.
O ochrane bude rozhodovať súd a prokurátor, pričom následný dozor bude vykonávať Inšpektorát práce. Čiže zamestnávateľ, pokiaľ bude chcieť zamestnanca, ktorý oznámil korupciu, sankcionovať prepustením, či zrážkou z platu, bude tak môcť urobiť až po súhlase z Inšpektorátu práce. Ten teda bude vykonávať ochranu oznamovateľa. Súd ani prokurátor nebudú mať lehotu na to, aby preskúmali, či ide o relevantné informácie. "Nepôjde o takú ochranu, akou je ochrana svedka," priblížil ďalej minister. Návrh zákona ešte nebol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a navrhovateľ bude intenzívne diskutovať s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
"Môže nastať situácia, kedy zamestnanec síce podá relevantné oznámenie, ale zároveň porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý nie je akceptovateľný," zdôraznil minister. Chránená osoba sa v takom prípade nemôže dožadovať ochrany. Návrh zákona chce riešiť oddelenie "notorických sťažovateľov od relevantných oznamovateľov".
Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť v novembri tohto roku.
"Tento návrh sme konzultovali s Tranparency International a je to širší návrh. Museli sme zásadne rozšíriť, čo chceme chrániť a aké typy oznámenia chceme chrániť," povedal šéf rezortu vnútra na margo návrhu zákona. Ten obsahuje určitú definíciu závažnej protispoločenskej činnosti. Pôjde aj o rozšírenie nielen o trestné činy s dolnou hranicou trestu troch rokov, ale aj o správne delikty.
"Obsahuje teda určitú definíciu závažnej protispoločenskej činnosti, ktorú môžeme definovať ako niektorý z trestných činov verejných činiteľov, korupcie alebo poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev, trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu vo výške 50.000 eur," konkretizoval minister vnútra.
Oznamovateľom je osoba, ktorá sa pri výkone svojho povolania dozvie o korupčnom správaní a urobila o tom v dobrej vôli oznámenie. "Ide nám aj o to, aby sa nestratili podstatné oznámenia," povedal okrem iného Kaliňák.
O ochrane bude rozhodovať súd a prokurátor, pričom následný dozor bude vykonávať Inšpektorát práce. Čiže zamestnávateľ, pokiaľ bude chcieť zamestnanca, ktorý oznámil korupciu, sankcionovať prepustením, či zrážkou z platu, bude tak môcť urobiť až po súhlase z Inšpektorátu práce. Ten teda bude vykonávať ochranu oznamovateľa. Súd ani prokurátor nebudú mať lehotu na to, aby preskúmali, či ide o relevantné informácie. "Nepôjde o takú ochranu, akou je ochrana svedka," priblížil ďalej minister. Návrh zákona ešte nebol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a navrhovateľ bude intenzívne diskutovať s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
"Môže nastať situácia, kedy zamestnanec síce podá relevantné oznámenie, ale zároveň porušil pracovnú disciplínu spôsobom, ktorý nie je akceptovateľný," zdôraznil minister. Chránená osoba sa v takom prípade nemôže dožadovať ochrany. Návrh zákona chce riešiť oddelenie "notorických sťažovateľov od relevantných oznamovateľov".
Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť v novembri tohto roku.