Brusel 20. novembra (TASR) -Holandsko dnes vyvrátilo mediáne správy o vytváraní "minischengenu", uviedol minister vnútra SR Robert Kaliňák po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné veci a spravodlivosť v Bruseli.

Kaliňák upozornil, že mal dnes možnosť hovoriť s holandskými ministrami vnútra a spravodlivosti a tí ho informovali, že Holandsko nemalo na mysli vytvorenie "minischengenu", o čom veľmi vďačne písali médiá.

"Mysleli tým určitú ideu opatrení pre päť krajín, ktoré sú finálnymi destináciami pre utečencov - Holandsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko, v ktorých končí 60 až 80 percent všetkých migrantov," uviedol Kaliňák.

Spresnil, že snahou holandskej strany by bolo zaviesť kontroly, ale len na hraničných prechodoch, nie celej štátnej hranici, aby tak dokázali lepšie kontrolovať tých, ktorí neboli dostatočne preverení v iných krajinách EÚ.

Podľa Kaliňáka takéto opatrenie má byť istým náznakom pre tie členské krajiny, ktoré nerešpektujú ochranu vonkajšej schengenskej hranice. Dá sa hovoriť o istom tlaku, aby tieto krajiny začali túto situáciu riešiť.

Minister vnútra SR spresnil, že ide predovšetkým o Grécko.

"Táto idea sa však automaticky stretla s odmietnutím tak zo strany Európskej komisie, ako aj ostatných ministrov," zdôraznil Kaliňák. Dodal, že eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos zopakoval, že Schengen je najväčšou vymoženosťou EÚ a túto vymoženosť musíme iba rozvíjať, a nie obmedzovať. To podľa Kaliňáka spočíva aj v tom, že čím lepšie budú chránené vonkajšie schengenské hranice, tým lepšie sa dajú rozvíjať pravidlá Schengenu.

Návrh minischengenu je nezmysel

Návrh na zriadenie akéhosi "minischengenu" je nezmysel. Uviedol to minister vnútra SR Robert Kaliňák po príchode na dnešné mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné veci a spravodlivosť v Bruseli. Uvedený návrh z dielne holandskej diplomacie nie je predmetom rokovaní ministrov.

"Je to nezmysel. Je to asi nejaká snaha zjednodušiť si prácu, ale je to aj technicky nemožné," reagoval Kaliňák na návrh, ktorý vo štvrtok v rozhovore pre holandský denník De Volkskrant spomenul šéf holandskej diplomacie Bert Koenders.



Denník spresnil, že päť členských krajín EÚ - Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko - by spolu vytvorili "minischengen", čiže výrazne zmenšenú verziu súčasnej zóny bez kontrol na vnútorných hraniciach, do ktorej je zapojených 26 európskych krajín. Podľa Koendersa nejde o oficiálny návrh, iba o "prvé kontaktné rozhovory", pričom európske internetové noviny Politico dnes upozornili, že šéf holandskej diplomacie nepoužil výraz "minischengen".

Kaliňák však ocenil, že dnešné rokovania v Bruseli sa konečne dostávajú k pragmatickej časti a programové body, ktoré navrhlo luxemburské predsedníctvo v EÚ, sú "prekvapivo k veci".


Pripravený dokument pre ministrov vnútra a spravodlivosti naznačuje okamžité zavedenie systematických a koordinovaných kontrol na vonkajších hraniciach EÚ. Sprísnenie kontrol by sa malo týkať nielen občanov tretích krajín, ale aj občanov EÚ, ktorí majú zaručenú slobodu pohybu. K návrhom patrí aj odoberanie odtlačkov prstov všetkým migrantom, ktorí vstupujú do schengenského priestoru, účinnejšia výmena informácií o podozrivých osobách a citlivých informácií súvisiacich s teroristickými hrozbami vrátane spôsobu ich financovania. Ministri by mali hovoriť aj o možnostiach zberu a ukladania údajov o cestujúcich v leteckej doprave (PNR) a v rovine príprav je legislatíva, ktorá bude účinnejšie bojovať s terorizmom a násilným extrémizmom.

"Toto je po dlhšom čase séria návrhov, ktoré sú veľmi pragmatické a prekvapivo idú k veci," konštatoval Kaliňák. Po atentátoch v Paríži podľa neho vidieť motiváciu všetkých národných delegácií, keď všetky krajiny EÚ "ťahajú za jeden povraz", aby dokázali takýmto útokom v budúcnosti zabrániť.

Aj napriek tomu, že ide o sériu navrhnutých konkrétnych opatrení, by podľa Kaliňáka bolo načase prepracovať sa aj k téme spracúvania údajov o cestujúcich v leteckej doprave (PNR), ktoré sú podľa neho veľmi dôležité z hľadiska monitorovania pohybu osôb nachádzajúcich sa v zornom poli spravodajských služieb. Uvítal by aj lepšie opatrenia na vonkajších schengenských hraniciach a výmenu spravodajských informácií, ktorá "nie vždy funguje tak, ako by mala".

Kaliňák uviedol, že Slovensko by rado na tomto fóre hovorilo aj o nástrojoch, o ktoré v poslednom období prišlo. Spresnil, že ide o oblasť metadát, čo znamená možnosť spätného vyšetrovania kontaktov ľudí zapojených do teroristických útokov - od samotných útočníkov, po ich komplicov, pomocníkov, dodávateľov zbraní a logistiky a tiež financovateľov týchto operácií. Podľa jeho slov by tento nástroj pomohol "vymiesť" celé zázemie, ktoré teroristické činy umožňuje.

R.KALIŇÁK a T.BOREC:SR podporuje navrhnuté iniciatívy EÚ pre boj proti terorizmu

Rokovania ministrov vnútra EÚ začínajú mať hlavu a pätu. Takýmto spôsobom opísal minister vnútra SR Robert Kaliňák dnešné mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné veci a spravodlivosť v Bruseli, ktoré bolo po útokoch v Paríži zamerané na hľadanie odpovedí, ako účinne bojovať proti terorizmu.

Kaliňák pripomenul, že SR súhlasí s navrhnutými opatreniami v oblasti registrácie cestujúcich v leteckej doprave (PNR), sprísnenia pri obchodovaní s expanznými zbraňami a dôsledným strážením vonkajších hraníc s dôrazom na prísnu registráciu všetkých osôb vchádzajúcich na územie únie.

Francúzsko na Rade ministrov navrhlo, aby sa záznamy kontrolovaných pasažierov cez PNR uchovávali na obdobie jedného roka a aby v prípade potreby mali vyšetrovatelia k nim prístup na obdobie štyroch rokov.



Registrácia cestujúcich v lietadlách

Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec potvrdil, že registrácia cestujúcich na leteckých linkách by sa týkala nielen medzinárodných letov, ale aj letov medzi destináciami vo vnútri EÚ a tiež charterových letov s dovolenkármi.

Kaliňák v tejto súvislosti pripomenul, že v súčasnosti sa takéto záznamy nevedú, a aj preto nie je možné vypátrať trasy, ktorými sa teroristi pohybujú z únie a do nej. Tejto skutočnosti bráni Európsky parlament a najmä jeho Výbor pre občianske slobody (LIBE) v snahe ochrániť osobné údaje občanov EÚ.

"Od roku 2006 po útokoch v Londýne až doteraz sa o tom iba diskutuje," konštatoval minister vnútra SR.

Obchodovanie so zbraňami

V oblasti sprísneného obchodovania so zbraňami Kaliňák zdôraznil, že od roku 2011 nie je na Slovensku možné cez internet predávať expanzné, čiže zneškodnené strelné zbrane. Tie sa dajú po určitých zásahoch opäť sfunkčniť, aj preto naše zákony umožňujú ich predaj do cudziny iba s povolením úradov príslušnej krajiny a osoby, ktoré takéto zbrane vlastnia, musia mať platný zbrojný pas. Aj to je jedno z opatrení, ktoré podľa neho sťaží teroristom dostať sa k zbraniam.

Slovensko maximálne podporuje aj návrh na prísne stráženia schengenských hraníc a v rámci "systémového sledovania osôb" dôslednú registráciu osôb prichádzajúcich do EÚ, či už prichádzajú legálne, alebo nelegálne. Takáto kontrola by účinne zastavila aj tok migrantov.

Minister kriticky skonštatoval, že doteraz iba päť krajín EÚ, vrátane Slovenska, si s Europolom vymieňa informácie o nebezpečných ľuďoch a zahraničných bojovníkoch.

"Ostatné krajiny by sa mali čo najskôr pripojiť, lebo výmena informácií je tá najpodstatnejšia. Aby bolo možné každého podozrivého čo najrýchlejšie preveriť cez všetky databázy a získať prehľad o tom, čo spáchal a či nie je po ňom vyhlásené pátranie," upozornil Kaliňák.

V tejto oblasti podľa jeho slov SR otvorila otázku zbierania metadát, čiže informácií, ktoré vedia časovo zmapovať pohyb teroristov, ich komunikáciu a kontakty s ďalšími osobami. Slovensku v tejto otázke protirečí rozsudok Súdneho dvora EÚ, ako aj stanovisko výboru LIBE v europarlamente. Ako však upozornil Kaliňák, v prípade sledovania histórie finančných operácií, kde tiež ide o metadáta, tento zákaz neplatí.

Európska tajná služba

Eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos navrhol vytvorenie európskej tajnej služby. To by podľa Kaliňáka pripomínalo americkú CIA, čo by v Európe nefungovalo, keďže národné záujmy musia strážiť národné spravodajské služby. Účinnejší sa mu zdá model výmeny citlivých informácií cez Protiteroristickú skupinu (CTG) Bernského klubu, ktorá stojí mimo štruktúr EÚ a v rámci ktorej sú združené európske spravodajské inštitúcie.

"Momentálne riešime tému európskeho prokurátora, zatiaľ nemáme ďalšie informácie k tomuto návrhu," uviedol minister Borec s tým, že časť tejto oblasti pokrýva aj Európska jednotka pre justičnú spoluprácu (Eurojust) a zatiaľ nie je jasné, aké by mohlo byť prepojenie s európskou tajnou službou.

Borec v mene svojho rezortu uviedol, že SR sa stotožnila so závermi Rady ministrov na poli justičnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o Európsky portál elektronickej justície (ECRIS), kde je pre túto agendu dôležitá výmena dát z registrov trestov. Dodal, že v rámci boja proti terorizmu je jasná snaha rozširovať tieto údaje aj na osoby z tretích krajín, mimo hraníc EÚ.