Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V reakcii na dnešné rozhodnutie komisie to po zasadnutí vlády uviedol jej podpredseda a minister vnútra Robert Kaliňák. Návrh Kaliňák označil za spiatočnícky krok, ktorý nerešpektuje realitu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. mája (TASR) – Slovensko nepodporí najnovší návrh Európskej komisie (EK), ktorý hovorí o finančných kompenzáciách pre členské krajiny za odmietnutie utečencov. V reakcii na dnešné rozhodnutie komisie to po zasadnutí vlády uviedol jej podpredseda a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Návrh Kaliňák označil za spiatočnícky krok, ktorý nerešpektuje realitu. Prišiel podľa neho v čase, keď sa podarilo zastaviť migračnú vlnu cez územie západného Balkánu či dosiahnuť dohodu s Tureckom. „To všetko sú konsenzy, ktoré sa pri migračnej kríze rodili veľmi ťažko, a uprostred týchto veľmi senzitívnych rokovaní príde do stredu stola návrh, ktorý nás vracia v jednotlivých veciach späť o deväť mesiacov,“ reagoval.
Pripomenul, že od uvedenia návrhu do života je ďaleko a v ceste mu stoja členské štáty EÚ a európsky parlament. „To vám poviem rovno, že Slovensko návrh nepodporí, ale vždy sa snažíme o to, aby počet krajín, ktoré budú hľadať rozumné riešenie, bol čo najväčší,“ zdôraznil. „Myslím si, že tento návrh nenájde veľkú podporu ani u ostatných krajín,“ domnieva sa.
Kaliňák je osobne za rozširovanie úspešných projektov, kde panuje jednotný názor. „Vidíme, že opatrenia, voči ktorým boli mnohí, sa ukázali ako efektívne a, naopak, opatrenia, ktoré boli presadené aj silou, sa ukázali ako neefektívne,“ domnieva sa. „Zoberme si len naše opatrenie, ktoré sme robili individuálne vo vzťahu k Rakúsku. V Gabčíkove sme sa postarali o viac ako 1200 migrantov a v rámci celoeurópskych relokácií je to číslo veľmi príbuzné,“ doplnil.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) návrhu celkom nerozumie. Poukázal, že EÚ si čoraz viac osvojovala názor, že migrácia nie je len o kvótach, ale najmä o riešení jej príčin. Netreba to však podľa jeho slov dramatizovať, keďže ide len o návrh. "My vieme, aká je atmosféra medzi členskými krajinami," podotkol.
Návrh považuje v debate o migrácii za krok späť. Poukázal pritom, že rozhovory na poslednej rade európskych ministrov vnútra smerovali najprv k riešeniu vecí, na ktorých je zhoda. "Mal som pocit a nielen ja, ale všetci, že týmto smerom tá debata ide, čo sme aj ocenili, a tento návrh ako keby nás chcel vrátiť späť o pár mesiacov. Vyčísľovať hodnotu jedného migranta v peniazoch, to už má dočinenia aj s nejakými hranicami etiky a nechcem povedať s ktorými ďalšími, naozaj mám problém trošku chápať to," zhrnul.
EK dnes oznámila, že plánuje zásadne zmeniť európsky azylový systém tak, aby sa zmiernil tlak migrantov na niektoré krajiny. Informovala o tom agentúra DPA. Členské krajiny, ktoré odmietnu mechanizmus prerozdeľovania migrantov, budú musieť platiť finančné kompenzácie, a to vo výške 250.000 eur za jedného neprijatého utečenca.
Návrh komisie podľa predchádzajúcich medializovaných informácií počíta so zachovaním hlavnej zásady súčasného tzv. dublinského systému, že krajina, cez ktorú migranti prvýkrát vstúpili na územie Európskej únie, musí sama zvládnuť spracovanie žiadosti o azyl.
V prípade, že niektorá krajina na vonkajších hraniciach EÚ nebude nápor migrantov zvládať, mali by si ich prerozdeliť ostatné členské štáty EÚ, a to podľa veľkosti a ekonomického potenciálu. Počítať sa budú aj utečenci, ktorých členský štát prijme z tretích krajín, napríklad z Turecka.
Ak sa stanovená kvóta v priebehu 12 mesiacov prekročí o viac ako polovicu, noví žiadatelia o azyl by sa mali prerozdeliť do ďalších európskych krajín. Štáty sa na tomto systéme nemusia podieľať, avšak krajinám, ktoré sa do neho zapojili, musia zaplatiť kompenzáciu 250.000 eur za každého utečenca.
Koalícia nesúhlasí s návrhom EK o finančných kompenzáciách
"Slovenská národná strana s takýmto mechanizmom nesúhlasí," uviedla pre TASR v reakcii na návrh EK tlačová tajomníčka národniarov Zuzana Kohútková. Strana Most-Híd zdôrazňuje, že nesúhlasila a stále nesúhlasí so systémom kvót. "A ani s finančnou kompenzáciou. Aj z dôvodu, že nevidíme, akoby reálne tento systém prerozdeľovania mohol fungovať pri voľnom pohybe osôb. Na druhej strane si myslíme, že je správne, ak krajina prijme utečencov na dobrovoľnej báze, čo sa reálne deje aj na Slovensku," povedal hovorca Mosta-Híd András Nagy.
Návrh Kaliňák označil za spiatočnícky krok, ktorý nerešpektuje realitu. Prišiel podľa neho v čase, keď sa podarilo zastaviť migračnú vlnu cez územie západného Balkánu či dosiahnuť dohodu s Tureckom. „To všetko sú konsenzy, ktoré sa pri migračnej kríze rodili veľmi ťažko, a uprostred týchto veľmi senzitívnych rokovaní príde do stredu stola návrh, ktorý nás vracia v jednotlivých veciach späť o deväť mesiacov,“ reagoval.
Pripomenul, že od uvedenia návrhu do života je ďaleko a v ceste mu stoja členské štáty EÚ a európsky parlament. „To vám poviem rovno, že Slovensko návrh nepodporí, ale vždy sa snažíme o to, aby počet krajín, ktoré budú hľadať rozumné riešenie, bol čo najväčší,“ zdôraznil. „Myslím si, že tento návrh nenájde veľkú podporu ani u ostatných krajín,“ domnieva sa.
Kaliňák je osobne za rozširovanie úspešných projektov, kde panuje jednotný názor. „Vidíme, že opatrenia, voči ktorým boli mnohí, sa ukázali ako efektívne a, naopak, opatrenia, ktoré boli presadené aj silou, sa ukázali ako neefektívne,“ domnieva sa. „Zoberme si len naše opatrenie, ktoré sme robili individuálne vo vzťahu k Rakúsku. V Gabčíkove sme sa postarali o viac ako 1200 migrantov a v rámci celoeurópskych relokácií je to číslo veľmi príbuzné,“ doplnil.
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) návrhu celkom nerozumie. Poukázal, že EÚ si čoraz viac osvojovala názor, že migrácia nie je len o kvótach, ale najmä o riešení jej príčin. Netreba to však podľa jeho slov dramatizovať, keďže ide len o návrh. "My vieme, aká je atmosféra medzi členskými krajinami," podotkol.
Návrh považuje v debate o migrácii za krok späť. Poukázal pritom, že rozhovory na poslednej rade európskych ministrov vnútra smerovali najprv k riešeniu vecí, na ktorých je zhoda. "Mal som pocit a nielen ja, ale všetci, že týmto smerom tá debata ide, čo sme aj ocenili, a tento návrh ako keby nás chcel vrátiť späť o pár mesiacov. Vyčísľovať hodnotu jedného migranta v peniazoch, to už má dočinenia aj s nejakými hranicami etiky a nechcem povedať s ktorými ďalšími, naozaj mám problém trošku chápať to," zhrnul.
EK dnes oznámila, že plánuje zásadne zmeniť európsky azylový systém tak, aby sa zmiernil tlak migrantov na niektoré krajiny. Informovala o tom agentúra DPA. Členské krajiny, ktoré odmietnu mechanizmus prerozdeľovania migrantov, budú musieť platiť finančné kompenzácie, a to vo výške 250.000 eur za jedného neprijatého utečenca.
Návrh komisie podľa predchádzajúcich medializovaných informácií počíta so zachovaním hlavnej zásady súčasného tzv. dublinského systému, že krajina, cez ktorú migranti prvýkrát vstúpili na územie Európskej únie, musí sama zvládnuť spracovanie žiadosti o azyl.
V prípade, že niektorá krajina na vonkajších hraniciach EÚ nebude nápor migrantov zvládať, mali by si ich prerozdeliť ostatné členské štáty EÚ, a to podľa veľkosti a ekonomického potenciálu. Počítať sa budú aj utečenci, ktorých členský štát prijme z tretích krajín, napríklad z Turecka.
Ak sa stanovená kvóta v priebehu 12 mesiacov prekročí o viac ako polovicu, noví žiadatelia o azyl by sa mali prerozdeliť do ďalších európskych krajín. Štáty sa na tomto systéme nemusia podieľať, avšak krajinám, ktoré sa do neho zapojili, musia zaplatiť kompenzáciu 250.000 eur za každého utečenca.
Koalícia nesúhlasí s návrhom EK o finančných kompenzáciách
"Slovenská národná strana s takýmto mechanizmom nesúhlasí," uviedla pre TASR v reakcii na návrh EK tlačová tajomníčka národniarov Zuzana Kohútková. Strana Most-Híd zdôrazňuje, že nesúhlasila a stále nesúhlasí so systémom kvót. "A ani s finančnou kompenzáciou. Aj z dôvodu, že nevidíme, akoby reálne tento systém prerozdeľovania mohol fungovať pri voľnom pohybe osôb. Na druhej strane si myslíme, že je správne, ak krajina prijme utečencov na dobrovoľnej báze, čo sa reálne deje aj na Slovensku," povedal hovorca Mosta-Híd András Nagy.
