Podľa slovenského ministra vnútra Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia umožní dopredu filtrovať osoby s "rizikovým potenciálom" a vytvoriť širokú databázu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 27. marca (TASR) - Migračná politika so zameraním na vonkajšie aspekty, návratová politika, relokácie migrantov a Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) boli hlavnými témami dnešného zasadnutia Rady EÚ pre vnútornú politiku v Bruseli. Uviedol to minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Kaliňák zdôraznil, že slovenská strana podporuje systém ETIAS, ktorý treba čo najrýchlejšie prijať, lebo povedie k zvýšeniu bezpečnosti v EÚ a na jej hraniciach. Podľa jeho slov tento systém sa už osvedčil v USA. Umožní už dopredu filtrovať osoby s "rizikovým potenciálom" a vytvoriť širokú databázu osôb, ktorá pomôže bezpečnostným zložkám.
Slovenský minister by v rámci tohto systému uvítal viac právomocí pre pohraničníkov, aby mali možnosť vidieť celkový osobnostný profil podozrivých osôb.
Dnešná diskusia ministrov zdôraznila potrebu riešenia stredomorskej migračnej trasy z Líbye, ktorá je po uzavretí tzv. balkánskej cesty najrizikovejšou a vytvára obrovský tlak na Taliansko.
V tejto súvislosti sa ministri zaoberali aj upozornením riaditeľa agentúry Frontex Fabricea Leggeriho, že vzrástol podiel mimovládnych organizácií na prevoze migrantov priamo z líbyjských brehov do Európy. Leggeri tiež kritizoval aj neochotu mimovládnych organizácií pôsobiacich v Stredomorí komunikovať s bezpečnostnými zložkami.
"Nielen že nekomunikujú s Frontexom, ale odmietajú komunikáciu a spoluprácu aj s talianskymi úradmi. Potom vyvstáva otázka, čo za týmito organizáciami, ktoré prevážajú migrantov z líbyjského pobrežia, naozaj je a akým spôsobom tomu zabrániť," povedal Kaliňák. V tejto situácii sa nedá vylúčiť ani priame prepojenie mimovládok a prevádzačov.
Návratová politika má podľa Kaliňáka značný demotivujúci efekt, lebo každý vrátený migrant slúži v tretích krajinách ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí chcú podstúpiť nesmierne riziko a dostať sa do Európy, že sa im táto investícia nevypláca. Za dobrý nápad považuje návrh nemeckej delegácie, že treba pozastaviť udeľovanie víz pre občanov tých krajín, ktoré nechcú s EÚ spolupracovať v oblasti návratovej politiky.
"Zvýši to úspešnosť readmisií. Návraty musíme zvýšiť, sú úspešný bod boja s nelegálnou migráciou," skonštatoval minister.
Maltská deklarácia z februára tohto roku riešila aj tzv. kompakty, čiže dohody EÚ s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov. Kaliňák uviedol, že mnohé členské krajiny to riešia na bilaterálnej báze, ale práve tu treba celoeurópske riešenie a fungujúcu spoluprácu.
Šéf rezortu vnútra SR ďalej uviedol, že ministri diskutovali aj o záväzkoch členských štátov Únie v oblasti relokácii 160.000 migrantov. Ide o schému, ktorá by sa mala naplniť do septembra tohto roka, podľa Kaliňáka však ide o nefunkčný model, lebo zatiaľ sa z celkového počtu nepodarilo premiestniť ani desať percent migrantov.
"Je naivné sa domnievať, že sa podarí zvyšných 90 percent relokovať do septembra," povedal Kaliňák. Tento systém zlyháva kvôli druhotnému pohybu migrantov, keď relokovaní utečenci nezostávajú vo viacerých členských krajinách, ktoré ich prijali.
"Tento návrh Európskej komisie bol zlý a chybný. Musíme byť realisti a hľadať iné funkčné riešenia. Keď budeme tvrdo chrániť svoje hranice, nebudeme mať tento problém," uviedol v závere Kaliňák.
Kaliňák zdôraznil, že slovenská strana podporuje systém ETIAS, ktorý treba čo najrýchlejšie prijať, lebo povedie k zvýšeniu bezpečnosti v EÚ a na jej hraniciach. Podľa jeho slov tento systém sa už osvedčil v USA. Umožní už dopredu filtrovať osoby s "rizikovým potenciálom" a vytvoriť širokú databázu osôb, ktorá pomôže bezpečnostným zložkám.
Slovenský minister by v rámci tohto systému uvítal viac právomocí pre pohraničníkov, aby mali možnosť vidieť celkový osobnostný profil podozrivých osôb.
Dnešná diskusia ministrov zdôraznila potrebu riešenia stredomorskej migračnej trasy z Líbye, ktorá je po uzavretí tzv. balkánskej cesty najrizikovejšou a vytvára obrovský tlak na Taliansko.
V tejto súvislosti sa ministri zaoberali aj upozornením riaditeľa agentúry Frontex Fabricea Leggeriho, že vzrástol podiel mimovládnych organizácií na prevoze migrantov priamo z líbyjských brehov do Európy. Leggeri tiež kritizoval aj neochotu mimovládnych organizácií pôsobiacich v Stredomorí komunikovať s bezpečnostnými zložkami.
"Nielen že nekomunikujú s Frontexom, ale odmietajú komunikáciu a spoluprácu aj s talianskymi úradmi. Potom vyvstáva otázka, čo za týmito organizáciami, ktoré prevážajú migrantov z líbyjského pobrežia, naozaj je a akým spôsobom tomu zabrániť," povedal Kaliňák. V tejto situácii sa nedá vylúčiť ani priame prepojenie mimovládok a prevádzačov.
Návratová politika má podľa Kaliňáka značný demotivujúci efekt, lebo každý vrátený migrant slúži v tretích krajinách ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí chcú podstúpiť nesmierne riziko a dostať sa do Európy, že sa im táto investícia nevypláca. Za dobrý nápad považuje návrh nemeckej delegácie, že treba pozastaviť udeľovanie víz pre občanov tých krajín, ktoré nechcú s EÚ spolupracovať v oblasti návratovej politiky.
"Zvýši to úspešnosť readmisií. Návraty musíme zvýšiť, sú úspešný bod boja s nelegálnou migráciou," skonštatoval minister.
Maltská deklarácia z februára tohto roku riešila aj tzv. kompakty, čiže dohody EÚ s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov. Kaliňák uviedol, že mnohé členské krajiny to riešia na bilaterálnej báze, ale práve tu treba celoeurópske riešenie a fungujúcu spoluprácu.
Šéf rezortu vnútra SR ďalej uviedol, že ministri diskutovali aj o záväzkoch členských štátov Únie v oblasti relokácii 160.000 migrantov. Ide o schému, ktorá by sa mala naplniť do septembra tohto roka, podľa Kaliňáka však ide o nefunkčný model, lebo zatiaľ sa z celkového počtu nepodarilo premiestniť ani desať percent migrantov.
"Je naivné sa domnievať, že sa podarí zvyšných 90 percent relokovať do septembra," povedal Kaliňák. Tento systém zlyháva kvôli druhotnému pohybu migrantov, keď relokovaní utečenci nezostávajú vo viacerých členských krajinách, ktoré ich prijali.
"Tento návrh Európskej komisie bol zlý a chybný. Musíme byť realisti a hľadať iné funkčné riešenia. Keď budeme tvrdo chrániť svoje hranice, nebudeme mať tento problém," uviedol v závere Kaliňák.