Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Autor TASR
Bratislava 31. mája (TASR) - Za neúprimný, účelový a pokrytecký označil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) návrh Európskej komisie na zlepšenie riadenia migrácie. Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Za pokrytecký ho považuje najmä z dôvodu neprijatia Bulharska a Rumunska do Schengenu. "Pri nich povedali politické elity západných štátov, že sa obávajú migrácie Rómov do Európy, napriek tomu, že Rumunsko a Bulharsko plnia všetky kritériá na prijatie do schengenského priestoru. Bulharských a rumunských Rómov nepustíme do Európy, ale s migrantmi zo severnej Afriky problémy nemáme?" zamyslel sa.
Celý problém je podľa neho globálne nebezpečný nielen pre dnešok, ale aj pre budúcnosť. "Treba riešiť príčiny a nie dôsledky," dodal s tým, že migračné vlny sú organizované, takže zavedenie kvót podnieti k ešte väčšiemu prevážaniu ľudí. "Týmto im dáme zelenú," upozornil.
Zároveň poukázal na to, že na Slovensku nežije ich komunita, takže tu nemajú žiadnu infraštruktúru. "Aj keby sme ich prijali, tak by 80 - 90 percent odišlo preč. Taká je skúsenosť z minulosti," deklaroval Kaliňák.
Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík poznamenal, že na život v Európskej únii nie je nejaký prirodzený právny nárok každého jedného obyvateľa sveta. Myslí si, že Európania majú právo povedať, aby do EÚ nechodili ľudia, ktorým vie únia ponúknuť iba sociálne dávky. "Tí ľudia sú v drvivej väčšine nevzdelaní," vysvetlil, pričom hlavným motívom ich príchodu sú podľa neho práve sociálne dávky. "Európska únia žije v dobe prehnaného socializmu. Je dobré právo utečencov sem chcieť ísť, ale je dobré právo EÚ povedať - nie, my nechceme," dodal.
Rovnako je presvedčený o tom, že kvóty nezohľadňujú to, kam chcú títo utečenci ísť a ich odsúhlasením Slovensko opäť odovzdá časť svojich kompetencií Bruselu. Podčiarkol, že SR by malo rozhodovať o tom, kto bude na jeho území žiť, a nie nejakí úradníci v Bruseli.
To, že sa dospelo do súčasnej situácie, kedy Grécko a Taliansko čelia náporom utečencov cez Stredozemné more, vidí Sulík v tom, že Európa oveľa menej stráži svoje južné hranice. Okrem toho sa výrazne destabilizovala situácia v severnej Afrike a Sýrii. Poukázal tiež na to, že miera chudoby v Afrike klesá, takže si viac ľudí môže dovoliť zaplatiť prevádzačom.
Sulík je toho názoru, že únia by im mala povedať, aby sa vrátili naspäť. "Chce to politickú odvahu, ale áno. Pokojne ich môže zaviesť späť tá vojnová loď, ktorá ich našla. Kto nemá oprávnenie na vstup do EÚ, tak musí ísť nazad," podčiarkol. Ako riešenie navrhuje, aby sa o tom, kto spĺňa podmienky na prijatie a poskytnutie azylu Európskou úniou, rozhodovalo priamo v Afrike, odkiaľ utečenci vyrážajú a zvýšila ochrana európskych hraníc.
Podľa Kaliňáka sa kvótami a prerozdeľovaním migrantov popiera celý zavedený systém pre príchod ľudí do Európskej únie. "Stabilita a posilnenie ochrany hraníc, to sú veci, ktoré garantujú, aby ľudia nemali dôvod utekať. Európania, vrátane Slovákov, nemajú právo na dobrý život a všetci ostatní ho majú v mene falošnej solidarity?" zopakoval s tým, že pri takýchto migračných vlnách sa môže ľahko stať, že sa k pomoci nedostanú tí ľudia, ktorí ju skutočne potrebujú.
Za pokrytecký ho považuje najmä z dôvodu neprijatia Bulharska a Rumunska do Schengenu. "Pri nich povedali politické elity západných štátov, že sa obávajú migrácie Rómov do Európy, napriek tomu, že Rumunsko a Bulharsko plnia všetky kritériá na prijatie do schengenského priestoru. Bulharských a rumunských Rómov nepustíme do Európy, ale s migrantmi zo severnej Afriky problémy nemáme?" zamyslel sa.
Celý problém je podľa neho globálne nebezpečný nielen pre dnešok, ale aj pre budúcnosť. "Treba riešiť príčiny a nie dôsledky," dodal s tým, že migračné vlny sú organizované, takže zavedenie kvót podnieti k ešte väčšiemu prevážaniu ľudí. "Týmto im dáme zelenú," upozornil.
Zároveň poukázal na to, že na Slovensku nežije ich komunita, takže tu nemajú žiadnu infraštruktúru. "Aj keby sme ich prijali, tak by 80 - 90 percent odišlo preč. Taká je skúsenosť z minulosti," deklaroval Kaliňák.
Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík poznamenal, že na život v Európskej únii nie je nejaký prirodzený právny nárok každého jedného obyvateľa sveta. Myslí si, že Európania majú právo povedať, aby do EÚ nechodili ľudia, ktorým vie únia ponúknuť iba sociálne dávky. "Tí ľudia sú v drvivej väčšine nevzdelaní," vysvetlil, pričom hlavným motívom ich príchodu sú podľa neho práve sociálne dávky. "Európska únia žije v dobe prehnaného socializmu. Je dobré právo utečencov sem chcieť ísť, ale je dobré právo EÚ povedať - nie, my nechceme," dodal.
Rovnako je presvedčený o tom, že kvóty nezohľadňujú to, kam chcú títo utečenci ísť a ich odsúhlasením Slovensko opäť odovzdá časť svojich kompetencií Bruselu. Podčiarkol, že SR by malo rozhodovať o tom, kto bude na jeho území žiť, a nie nejakí úradníci v Bruseli.
To, že sa dospelo do súčasnej situácie, kedy Grécko a Taliansko čelia náporom utečencov cez Stredozemné more, vidí Sulík v tom, že Európa oveľa menej stráži svoje južné hranice. Okrem toho sa výrazne destabilizovala situácia v severnej Afrike a Sýrii. Poukázal tiež na to, že miera chudoby v Afrike klesá, takže si viac ľudí môže dovoliť zaplatiť prevádzačom.
Sulík je toho názoru, že únia by im mala povedať, aby sa vrátili naspäť. "Chce to politickú odvahu, ale áno. Pokojne ich môže zaviesť späť tá vojnová loď, ktorá ich našla. Kto nemá oprávnenie na vstup do EÚ, tak musí ísť nazad," podčiarkol. Ako riešenie navrhuje, aby sa o tom, kto spĺňa podmienky na prijatie a poskytnutie azylu Európskou úniou, rozhodovalo priamo v Afrike, odkiaľ utečenci vyrážajú a zvýšila ochrana európskych hraníc.
Podľa Kaliňáka sa kvótami a prerozdeľovaním migrantov popiera celý zavedený systém pre príchod ľudí do Európskej únie. "Stabilita a posilnenie ochrany hraníc, to sú veci, ktoré garantujú, aby ľudia nemali dôvod utekať. Európania, vrátane Slovákov, nemajú právo na dobrý život a všetci ostatní ho majú v mene falošnej solidarity?" zopakoval s tým, že pri takýchto migračných vlnách sa môže ľahko stať, že sa k pomoci nedostanú tí ľudia, ktorí ju skutočne potrebujú.