Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
My máme mať snahu najskôr vyriešiť rusko-ukrajinský konflikt a potom poďme riešiť, ako nastavíme NATO do budúcna, skonštatoval Kaliňák.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 14. júna (TASR) - Návrh zaistiť dlhodobé finančné záväzky voči Ukrajine v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne z pohľadu súčasných príspevkov Slovenska takmer nič nemení. Naznačil to v piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli minister obrany SR Robert Kaliňák. Informuje o tom spravodajca TASR.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok uviedol, že spojenci by mali prijať dlhodobé finančné záväzky voči Ukrajine v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne čisto iba pre vojenskú pomoc. Hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO by mal poslúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého "rozdelenia záťaže" a ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa má rozdeliť medzi európskych spojencov a Kanadu.
Kaliňák pripomenul, že si treba uvedomiť, že ide o všetky príspevky, ktoré Slovensko dáva, a to aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj.
"Odhadujeme, že finálne by sa to mohlo pohybovať od 50 do 100 miliónov, v závislosti od príspevku Spojených štátov, ktoré majú záujem zobrať si polovicu tejto sumy. A, pochopiteľne, my by sme tieto zdroje investovali prostredníctvom slovenských výrobcov, ktorí by produkovali materiál a prostriedky nevyhnutné na pomoc Ukrajine," vysvetlil minister.
Spresnil, že do toho by sa dali započítať aj mnohé ďalšie náklady, ktoré bude znášať slovenská strana. Po ich spočítaní by tieto náklady mali dosiahnuť približne rovnakú sumu, akú SR na pomoc Ukrajine vynakladá v súčasnosti.
Nemenovaní vysokopostavení predstavitelia NATO vo štvrtok naznačili, že spojenci "výrazne prekročili" svoj záväzok nasadiť 300.000 vojakov do 30 dní od hypotetického útoku Ruska na niektorého člena Aliancie. Na otázku TASR, aká by bola účasť Slovenska na takomto nasadení, Kaliňák povedal, že Slovensko sa pohybuje v rozmedzí pôvodných prísľubov politiky odstrašenia. Spresnil, že rezort obrany má v pláne zvýšiť stav profesionálnej armády na 25.000 členov a zmeny sa dotknú aj záloh, ktorých počet už s novým ošatením a vybavením by mal dosiahnuť 20.000 vojakov.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v piatok s odkazom na vojnu na Ukrajine navrhol zvýšiť obranné výdavky spojencov namiesto dvoch percent na 2,5 percenta HDP. Kaliňák odkázal, že pre Slovensko sú dve percentá "minimum aj maximum" na modernizáciu armády.
"My máme mať snahu najskôr vyriešiť rusko-ukrajinský konflikt a potom poďme riešiť, ako nastavíme NATO do budúcna," skonštatoval Kaliňák. Dodal, že takýchto výziev už bolo neúrekom a bez väčších výsledkov.
"Dnes tuším polovica členských krajín neplní ani dve percentá, niektorí volajú po troch, niektorí chcú štyri percentá. Už sme veľa rozhodnutí urobili, ktoré sú proti hospodárskym záujmom štátov, a nie je tu dôvod, aby sme sa ekonomicky ešte viac zničili," odkázal.
Riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Severoatlantickej aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu. V piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli to uviedol minister obrany SR Robert Kaliňák, informuje spravodajca TASR.
Kaliňák pripomenul, že k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou sa zdá byť dlhá cesta. Preto je podľa neho dobré, že NATO sa nepúšťa do "vojenského dobrodružstva" v zmysle nasadenia vojakov do tohto konfliktu a prevláda pragmatizmus.
Dodal, že v rámci kontaktnej skupiny členských krajín, ktoré riešia vojenskú pomoc Ukrajine, hlavným príspevkom Slovenska sú nesmrtiace systémy a pomoc napríklad v energetickej oblasti, čo pre Ukrajincov bude dôležité počas budúcej zimy.
"Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacim pomôckami, ale aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu," vysvetlil. Dodal, že z pohľadu diskusií na úrovni NATO o pomoci Ukrajine Slovensko chce zo svojho dvojpercentného rozpočtu na obranu započítavať aj investície do infraštruktúry dvojakého použitia, čo sa týka napríklad železničných a cestných spojení, ale aj vojenských nemocníc.
Minister v Bruseli spojencom pripomenul, že Slovensko po vypuknutí vojny na Ukrajine prišlo o svoju leteckú a pozemnú protivzdušnú obranu, ktorú darovalo Kyjevu. V tom dnes vidí najväčšiu medzeru Aliancie, lebo ak tá chce ísť cestou odstrašovania rivalov, bez účinnej ochrany slovenského vzdušného priestoru to podľa neho nepôjde.
"My intenzívne rokujeme o nákupe nového systému a verím, že nové postupy umožnia, aby sa zefektívnil ten rotačný systém protivzdušnej ochrany," uviedol.
Ministri obrany v Bruseli riešili aj otázky koordinácie vojenskej pomoci Ukrajine, čo by už nemalo byť na pleciach kontaktnej skupiny vedenej Spojenými štátmi, ale zodpovedať by za to mali oficiálne štruktúry NATO.
"Z môjho pohľadu je to prechod prirodzený, ktorý bude mať omnoho efektívnejšie riešenie. V pôvodnom stave tam bolo omnoho viac krajín, ako je členov NATO. Tá situácia sa vyvinula. Na nás to nebude mať nejaký zásadnejší vplyv, my sme deklarovali aj na spoločnom rokovaní s ukrajinskou vládou, čo chceme ďalej robiť," odkázal Kaliňák.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok uviedol, že spojenci by mali prijať dlhodobé finančné záväzky voči Ukrajine v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne čisto iba pre vojenskú pomoc. Hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO by mal poslúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého "rozdelenia záťaže" a ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa má rozdeliť medzi európskych spojencov a Kanadu.
Kaliňák pripomenul, že si treba uvedomiť, že ide o všetky príspevky, ktoré Slovensko dáva, a to aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj.
"Odhadujeme, že finálne by sa to mohlo pohybovať od 50 do 100 miliónov, v závislosti od príspevku Spojených štátov, ktoré majú záujem zobrať si polovicu tejto sumy. A, pochopiteľne, my by sme tieto zdroje investovali prostredníctvom slovenských výrobcov, ktorí by produkovali materiál a prostriedky nevyhnutné na pomoc Ukrajine," vysvetlil minister.
Spresnil, že do toho by sa dali započítať aj mnohé ďalšie náklady, ktoré bude znášať slovenská strana. Po ich spočítaní by tieto náklady mali dosiahnuť približne rovnakú sumu, akú SR na pomoc Ukrajine vynakladá v súčasnosti.
Nemenovaní vysokopostavení predstavitelia NATO vo štvrtok naznačili, že spojenci "výrazne prekročili" svoj záväzok nasadiť 300.000 vojakov do 30 dní od hypotetického útoku Ruska na niektorého člena Aliancie. Na otázku TASR, aká by bola účasť Slovenska na takomto nasadení, Kaliňák povedal, že Slovensko sa pohybuje v rozmedzí pôvodných prísľubov politiky odstrašenia. Spresnil, že rezort obrany má v pláne zvýšiť stav profesionálnej armády na 25.000 členov a zmeny sa dotknú aj záloh, ktorých počet už s novým ošatením a vybavením by mal dosiahnuť 20.000 vojakov.
Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v piatok s odkazom na vojnu na Ukrajine navrhol zvýšiť obranné výdavky spojencov namiesto dvoch percent na 2,5 percenta HDP. Kaliňák odkázal, že pre Slovensko sú dve percentá "minimum aj maximum" na modernizáciu armády.
"My máme mať snahu najskôr vyriešiť rusko-ukrajinský konflikt a potom poďme riešiť, ako nastavíme NATO do budúcna," skonštatoval Kaliňák. Dodal, že takýchto výziev už bolo neúrekom a bez väčších výsledkov.
"Dnes tuším polovica členských krajín neplní ani dve percentá, niektorí volajú po troch, niektorí chcú štyri percentá. Už sme veľa rozhodnutí urobili, ktoré sú proti hospodárskym záujmom štátov, a nie je tu dôvod, aby sme sa ekonomicky ešte viac zničili," odkázal.
Kaliňák v NATO zopakoval, že SR pomôže Ukrajine nesmrtiacimi systémami
Riadenie vojenskej pomoci Ukrajine čisto štruktúrami Severoatlantickej aliancie je prirodzený posun od doterajšieho stavu. V piatok po skončení dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských štátov NATO v Bruseli to uviedol minister obrany SR Robert Kaliňák, informuje spravodajca TASR.
Kaliňák pripomenul, že k mierovým rokovaniam medzi Ruskom a Ukrajinou sa zdá byť dlhá cesta. Preto je podľa neho dobré, že NATO sa nepúšťa do "vojenského dobrodružstva" v zmysle nasadenia vojakov do tohto konfliktu a prevláda pragmatizmus.
Dodal, že v rámci kontaktnej skupiny členských krajín, ktoré riešia vojenskú pomoc Ukrajine, hlavným príspevkom Slovenska sú nesmrtiace systémy a pomoc napríklad v energetickej oblasti, čo pre Ukrajincov bude dôležité počas budúcej zimy.
"Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacim pomôckami, ale aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu," vysvetlil. Dodal, že z pohľadu diskusií na úrovni NATO o pomoci Ukrajine Slovensko chce zo svojho dvojpercentného rozpočtu na obranu započítavať aj investície do infraštruktúry dvojakého použitia, čo sa týka napríklad železničných a cestných spojení, ale aj vojenských nemocníc.
Minister v Bruseli spojencom pripomenul, že Slovensko po vypuknutí vojny na Ukrajine prišlo o svoju leteckú a pozemnú protivzdušnú obranu, ktorú darovalo Kyjevu. V tom dnes vidí najväčšiu medzeru Aliancie, lebo ak tá chce ísť cestou odstrašovania rivalov, bez účinnej ochrany slovenského vzdušného priestoru to podľa neho nepôjde.
"My intenzívne rokujeme o nákupe nového systému a verím, že nové postupy umožnia, aby sa zefektívnil ten rotačný systém protivzdušnej ochrany," uviedol.
Ministri obrany v Bruseli riešili aj otázky koordinácie vojenskej pomoci Ukrajine, čo by už nemalo byť na pleciach kontaktnej skupiny vedenej Spojenými štátmi, ale zodpovedať by za to mali oficiálne štruktúry NATO.
"Z môjho pohľadu je to prechod prirodzený, ktorý bude mať omnoho efektívnejšie riešenie. V pôvodnom stave tam bolo omnoho viac krajín, ako je členov NATO. Tá situácia sa vyvinula. Na nás to nebude mať nejaký zásadnejší vplyv, my sme deklarovali aj na spoločnom rokovaní s ukrajinskou vládou, čo chceme ďalej robiť," odkázal Kaliňák.
