Brusel 18. mája (TASR) – Vyšehradská skupina (V4) je proti povinným kvótam na prerozdeľovanie migrantov, vyhlásil dnes v Bruseli slovenský minister vnútra Robert Kaliňák. Štvorica ministrov stredoeurópskych štátov sa na tom zhodla na osobitnom stretnutí popri oficiálnom zasadnutí Rady EÚ. Podľa ministra skupina V4 kvótny systém odmieta, pretože nefunguje.

"Dochádza k tomu, že sa opätovne na stôl vracajú povinné kvóty v ružovom zaobalení, a v zásade k tomu sedela dnes aj V4, na ktorej sme sa všetci štyria ministri jasne dohodli, že V4 má v tomto prípade jasný názor, že v žiadnom prípade žiadne povinné kvóty nemôžeme podporiť a musíme voči nim intenzívne bojovať, práve preto, že sa za tie dva roky potvrdilo, že takýto systém je proste neúspešný," uviedol Kaliňák v súvislosti s maltským návrhom na reformu azylového systému.

Poukázal na to, že zo 160.000 azylantov, ktorí mali byť premiestnení z Grécka a Talianska do ostatných štátov EÚ, bolo prerozdelených len približne 11 percent. Povinnosť prijať žiadateľov o azyl na základe kvót z Talianska a Grécka vyplýva členským štátom z hlasovania ministrov vnútra zo septembra 2015. Maďarsko, Slovensko, Česká republika a Rumunsko vtedy hlasovali proti kvótam a Fínsko sa zdržalo hlasovania.

Malta, ktorá tento polrok predsedá Rade EÚ, navrhla zmenu azylového systému, ktorý by automaticky prerozdeľoval azylantov medzi členské štáty v prípade veľkého náporu migrantov. Členovia EÚ by museli prijať aspoň polovicu z vymedzenej kvóty a druhú polovicu by mohli poskytnúť vo forme materiálnej alebo personálnej pomoci. Štáty neochotné prijať migrantov by platili pokutu 60.000 eur za každého azylanta a tie prijímajúce migrantov nad rámec kvót by dostali bonus v rovnakej výške na osobu.

Kaliňák trvá na tom, že Slovensko aj Česká republika mali pravdu, keď pred dvoma rokmi tvrdili, že kvótny systém fungovať nebude. Fixnosť relokačného mechanizmu označil za neprijateľnú.

Maltský návrh podľa českého ministra vnútra Milana Chovanca migračnú krízu nevyrieši. "To nie sú naružovo namaľované kvóty, to sú natvrdo dané kvóty. Ten materiál o nich hovorí a my sme z toho znepokojení, pretože sa neustále vraciame k systému, ktorý zlyhal už v minulosti," uviedol.

Český minister upozornil na to, že migranti v niektorých členských štátoch zostať nechcú a neexistujú efektívne nástroje na to, ako ich udržať na mieste. "Tí ľudia nechcú byť v Portugalsku, v Českej republike, na Slovensku, chcú ísť do Nemecka, Švédska a Dánska. My nie sme schopní ich na území tých štátov udržať bez nejakého zásadného mechanizmu, ktorý sme zatiaľ nedokázali vytvoriť," vyhlásil Chovanec.

Podľa Kaliňáka nejde o výšku sociálnych dávok, pretože migranti utekajú aj z Luxemburska. Domnieva sa, že migranti chcú jednoducho žiť v jazykovo a kultúrne sebe blízkej komunite v niektorých štátoch EÚ. Obaja ministri sa zhodli v tom, že niekoľko členov Únie postoj V4 chápe, ale nedávajú to verejne najavo.

"Tak ako plynú jednotlivé volebné kampane a po skončení volieb sa menia niektoré zásadné postoje, som presvedčený, že aj na jeseň dôjde k zmene niektorých zásadných postojov, pretože tá situácia je jednoducho neudržateľná," povedal s úsmevom Kaliňák. Na jeseň čakajú parlamentné voľby Nemecko, Rakúsko i Českú republiku.

Kaliňák odmietol odpovedať na otázku, či je Slovensko v prípade zamietavého rozhodnutia Európskeho súdneho dvora o slovenskej žalobe na kvótny systém pripravené platiť sankcie za neprijímanie migrantov.

Štáty Vyšehradskej skupiny navrhnú, aby sa počas letnej sezóny na hraniciach Chorvátska s Maďarskom a Slovinskom neuplatňovali systematické hraničné kontroly

Informoval o tom dnes slovenský minister vnútra Robert Kaliňák po rokovaní z partnermi z V4.

"Chceme otvoriť iniciatívu ako krajiny V4, aby sme urobili vyhlásenie, aby sa v prípade letnej turistickej sezóny od 15. júna do 15. septembra medzi Slovinskom a Chorvátskom a Maďarskom a Chorvátskom neuplatňovali systematické kontroly, lebo to nemá význam a je to skôr na veľkú príťaž tých, ktorí sa budú snažiť dostať do samotného Chorvátska na dovolenku ako do členskej krajiny EÚ," uviedol Kaliňák.

Slovenský minister považuje za zbytočné, aby platili systematické kontroly medzi uvedenými členskými štátmi EÚ. Poukázal na to, že Chorvátsko nemá dostatočné kapacity na takéto kontroly a "bude pomaly vstupovať do Schengenu".

Kaliňák avizoval návrh, na základe ktorého by sa zmenil typ kontrol v prípade, ak budú čakacie lehoty na uvedených hraniciach prekračovať 15 minút. Naďalej podporuje systematické kontroly na ostatných schengenských hraniciach, aby bola zachovaná bezpečnosť.

Systematické hraničné kontroly prinieslo nariadenie Európskej komisie, ktoré začalo platiť v apríli, s cieľom bojovať proti terorizmu a udržať bezpečnosť v Schengene. Po novom sa osobné údaje všetkých cestujúcich prekračujúcich hranicu Schengenu porovnávajú s informáciami z databáz o odcudzených alebo stratených osobných dokumentoch. Nariadenie umožňuje uplatňovať na pozemných a námorných hraniciach cielené kontroly, ak systematické kontroly príliš ohrozujú plynulosť premávky.

Prechod na cielené kontroly počas turistickej sezóny navrhli eurokomisii aj samotné Slovinsko a Chorvátsko. EK v dodatočných pokynoch dnes oba štáty informovala, že až do vstupu Chorvátska do schengenského informačného systému 27. júna musí Slovinsko systematicky kontrolovať všetkých cestujúcich, ktorí prichádzajú z Chorvátska, a cielene kontrolovať odchádzajúce automobily. Chorvátsko zasa musí robiť to isté v opačnom smere.

Obe krajiny podľa slovinskej agentúry STA môžu potom prejsť na cielené kontroly počas najvyťaženejších hodín turistickej sezóny, mali by však tiež v tomto období personálne posilniť pracovníkov na hraničných priechodoch a koordinovať svoju činnosť.