Bratislava 1. februára (TASR) - V sobotu 16. marca 2019 sa uskutoční prvé kolo voľby prezidenta Slovenskej republiky (SR) a v prípade, že v ňom žiadny z uchádzačov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, druhé kolo sa bude konať 30. marca. Návrhy kandidátov bolo možné doručiť do 31. januára do polnoci.

TASR pri tejto príležitosti vydáva profily uchádzačov o prezidentskú funkciu.

V prípade zvolenia za prezidenta SR chce byť kandidát František Mikloško predstaviteľom západného sveta a jeho hodnôt. Za kľúčovú pokladá osobnú autoritu, ktorú si prezident buduje svojím celoživotným príbehom a spôsobom výkonu prezidentskej funkcie. Ako veriaci kresťan sa chce riadiť zásadami kresťanstva. Svoju silu vníma v tom, že vychádza s ľuďmi z kresťanského aj sekulárneho prostredia. František Mikloško 25. januára odovzdal hárky s 19.104 podpismi potrebnými na svoju kandidatúru.

František Mikloško sa narodil 2. júna 1947 v Nitre, kde v roku 1966 zmaturoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej.

V roku 1971 absolvoval odbor matematika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1971–1983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave.

V období do Nežnej revolúcie v roku 1989 bol disidentom. Angažoval v tzv. tajnej cirkvi, pracoval medzi vysokoškolskou mládežou, podieľal sa na tvorbe samizdatov, bol jedným zo zvolávateľov Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988 v hlavnom meste Slovenska. V rokoch 1983–1989 striedavo pracoval ako robotník, striedavo nepracoval, uviedol kandidát na úrad prezidenta pre TASR.

V novembri 1989 sa stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu (VPN). Za toto hnutie kandidoval v roku 1990 vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR). V rokoch 1990-1992 zastával funkciu predsedu SNR. V roku 1992 vstúpil do radov Kresťanskodemokratického hnutia. V rokoch 1992-2008 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za KDH, v ďalšom období 2008-2010 za Konzervatívnych demokratov Slovenska.

V roku 2001 spolu s Gabrielou Smolíkovou a Petrom Smolíkom dostal Cenu Dominika Tatarku za dielo Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989, I., II. V roku 2005 si prevzal stredoeurópsku Cenu sv. Vojtecha. V roku 2012 mu arménske Národné zhromaždenie udelilo štátne vyznamenanie Medaila cti. V novembri 2018 mu Trnavská univerzita udelila titul doctor honoris causa.

Od marca 2017 je členom Redakčnej rady Encyclopaedia Beliana.

Doteraz mu vyšli knihy Nebudete ich môcť rozvrátiť (Z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1943–1989), Čas stretnutí (Reflexie o ponovembrovej dobe), Desať spravodlivých (Ľudia, knihy, dokumenty 1985–2010), Znamenia čias (Slovenské súradnice 1982–2012). Ján Štrasser pripravil s F. Mikloškom knihu rozhovorov s názvom Ján Štrasser: František Mikloško (Rozhovory o dobe a ľuďoch).

Od roku 2010 je na dôchodku. Venuje sa publicistike, vystupuje na podujatiach v zahraničí (napríklad v Berlíne, Mníchove, Lipsku, vo Viedni), navštevuje školy, kde sa zúčastňuje na diskusiách so študentmi (napríklad gymnáziá v Žiline, Malackách, Trnave a viacerých bratislavských školách).

Je ženatý s Janou Mikloškovou (rod. Sasínovou), žije v Bratislave.

František Mikloško sa pokúsil o Prezidentský palác zabojovať dvakrát. V roku 2004 skončil so ziskom 6,5 percenta na piatom mieste, v roku 2009 dostal 5,4 percenta hlasov, čo mu stačilo na tretie miesto.