Bratislava 23. októbra (TASR) – Komisia zložená zo zástupcov orgánov verejnej správy opäť vypočúva kandidátov na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. Do opätovnej výzvy sa zapojilo 11 kandidátov, z ktorých deväť vyhovelo podmienkam. Vypočúvanie vo vládnom hoteli Bôrik sa uskutočňuje opakovane po nezvolení kandidátov parlamentom.

Z deviatich kandidátov je jediným novým kandidátom niekdajší príslušník Slovenskej informačnej služby Michal Buraľ. Ostatných osem kandidátov sa voľby už zúčastnilo v lete tohto roku. Jediným prítomným poslancom je Ondrej Dostál (SaS).

Parlament na svojom júnovom zasadnutí nevybral predsedu úradu na ochranu whistleblowerov spomedzi dvoch kandidátok, ktoré predložila vláda po navrhnutí komisiou. Kandidátkami boli právnička Zuzana Dlugošová a úradníčka Monika Filipová.

Verejné vypočutia sa opakujú. Dvoch zvolených kandidátov následne odobrí vláda, ktorá predloží dve mená do parlamentu na odhlasovanie.

Nový úrad má chrániť whistleblowerov, teda ľudí, ktorí poukážu na protispoločenskú činnosť. Jeho zriadenie priniesol nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Inštitúcia má byť nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho úlohou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom.

O post šéfa úradu na ochranu whistleblowerov sa znova uchádza Z. Dlugošová

Foto: TASR Pavol Zachar

V opätovnom vypočúvaní kandidátov na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa znova uchádza aj právnička Zuzana Dlugošová, ktorá sa v minulej voľbe dostala do Národnej rady (NR) SR. O funkciu sa uchádzajú opätovne aj policajt z Moldavy nad Bodvou Tibor Draskoczy a konzultant v oblasti boja proti korupcii Tomáš Jacko. Nezvolenie v prvej voľbe na vypočutí kritizoval poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

Dlugošová bola jednou z dvoch kandidátok, ktoré odporučila v prvom výbere vláda parlamentu. Vtedy sa s ňou dostala cez komisiu aj úradníčka Monika Filipová, ktorá sa do opätovnej voľby neprihlásila. Dlugošová je tak najúspešnejšou kandidátkou v opakovaných vypočutiach. „Moju motiváciu beriem vážne a preto som sa prihlásila znovu,“ uviedla Dlugošová.

„Považujem za hanebný spôsob, akým sa parlament postavil k voľbe keď nezvolil ani jednu z odporúčaných kandidátok,“ uviedol Dostál, ktorý bol jediným poslancom prítomným na stredajšom vypočúvaní kandidátov. Ako jedno z možných riešení nezvolenia uviedol pozvanie dvoch kandidátov, ktorých odporučí po vypočúvaniach vláda, na ústavnoprávny výbor. Tam by sa mohli odprezentovať pred poslancami. Ako dôvod nezvolenia ani jednej z dvoch kandidátok uviedol, že sa na to „parlamentná väčšina vykašľala“. Za nezodpovedný prístup považuje aj fakt, že si časť „demokratickej opozície“ povedala, že o tom aj tak rozhodne koalícia, čiže nehlasovala.

Dlugošová sa podľa vlastných slov venovala vo svojej kariére ochrane slabších aj pred Ústavným súdom, aj na Európskom súde pre ľudské práva. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa zaslúžila o zavedenie právnej etiky ako povinného predmetu. Od roku 2014 pracuje ako poradkyňa Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave pre oblasť právneho štátu.

O post sa uchádza aj policajt Draskoczy. Ide o riaditeľa obvodného oddelenia Policajného zboru Moldava nad Bodvou a bol ním aj počas medializovanej policajnej razie v roku 2013. Draskoczy tvrdí, že bol v čase razie v Moldave nad Bodvou na rehabilitácii, avšak o prípade vie podľa vlastných slov všetko. So správnosťou zásahu odkazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Počas svojej výpovede povedal, že sa s korupciou stretol vo svojej kariére niekoľkokrát. Podľa vlastných slov navrhol pre korupciu aj prepustenie policajta.

Jacko je ďalším kandidátom a zároveň konzultantom v oblasti boja proti korupcii, ktorý pracuje pre Úrad pre verejné obstarávanie aj Slovenskú národnú akreditačnú službu. Okrem toho je aj lektorom na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je spoluautorom projektu neziskovej organizácie Transparency International Slovensko Otvorená samospráva. Počas svojej pedagogickej činnosti nahlásil korupčné správanie svojho kolegu, ktorý za priaznivé hodnotenia učiteľa v dotazníkoch sľuboval študentom lepšie známky. Na dobrú poznateľnosť úradu chce využiť takisto ako ostatní doterajší vypočutí kandidáti informačnú kampaň. V úrade by sa snažil podľa vlastných slov maximalizovať transparentnosť a prejavovať dlhodobý záujem o oznamovateľa korupcie.

Komisia zložená zo zástupcov orgánov verejnej správy opäť vypočúva kandidátov na post predsedu úradu na ochranu oznamovateľov. Nový úrad má chrániť whistleblowerov, teda ľudí, ktorí poukážu na protispoločenskú činnosť.

Exsiskár Michal Buraľ sa uchádza o post šéfa úradu na ochranu whistleblowerov

Foto: TASR Pavol Zachar

O post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie sa uchádza aj podnikateľ a niekdajší príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Michal Buraľ. Je jediným novým kandidátom v novom výbere.

Buraľ sa spomína v sprievodnom texte k údajnému analytickému prepisu odpočúvaní konšpiračného bytu na Vazovovej z kauzy Gorila. V SIS pôsobil do roku 2018. V údajnom spise sa má spomínať aj v súvislosti s obchodovaním so zbraňami ako rodinný príslušník konateľky istej obchodnej spoločnosti.

Buraľ v tejto súvislosti povedal, že materiál bol zverejnený za „nejakým účelom“ a k samotnému spisu nemá žiadnu príčinnú súvislosť. „Vnímam to ako akt pomsty,“ uzavrel. Bližšie sa ku svojej činnosti v SIS vyjadrovať nechcel vzhľadom na utajované skutočnosti.

Na otázku, akým spôsobom by chcel v prípade jeho zvolenia za predsedu bojovať proti korupcii uviedol, že by sa snažil hlavne zvyšovať povedomie verejnosti ohľadom boja proti korupcii.

„Úrad by mal vychovávať ľudí, aby sa nebáli oznámiť protispoločenskú činnosť,“ doplnil. Počas svojho vypočutia tiež uviedol, že by sa bližšie pozrel na majetkové priznania politikov. Za dôležitú označil aj kooperáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Komisia zložená zo zástupcov orgánov verejnej správy opäť vypočúva kandidátov na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. V predchádzajúcej voľbe totiž poslanci nezvolili šéfa úradu, a tak sa výber opakuje vrátane vypočúvania.