Začať by sa dalo povedzme experimentálnym overovaním takejto inovatívnej formy maturitnej skúšky na niektorých gymnáziách, uviedla riaditeľka.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) - Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská by bola rada, keby sa v maturitnej skúške v školách presúval dôraz z veľkého rozsahu akademických vedomostí do overovania komplexných zručností maturantov. Uviedla to pre TASR na otázku, ako by sa mohli zmeniť maturitné skúšky do budúcnosti.
"Čiže namiesto toho, aby žiak na maturite musel predviesť množstvo faktických poznatkov, malo by sa overovať, či vie napríklad analyzovať, identifikovať alebo riešiť problémy na základe vedomostí, ktorými disponuje," vysvetlila Kanovská. Ústna maturitná skúška by sa mohla podľa jej slov postupne aj na gymnáziách pretransformovať do prezentovania kreatívnych výstupov žiakov, ich bádateľskej činnosti, do prezentovania inovatívnych riešení vopred zadaných problémov a pod.
"Podľa môjho názoru by maturitná skúška v budúcnosti mohla umožniť žiakom vo väčšej miere prezentovať ich inovatívne prístupy, či už individuálne alebo skupinové, a aj mäkké zručnosti, nie najmä naučené vedomosti a algoritmy," povedala riaditeľka NÚCEM. Podľa jej slov mnohé kvalitné stredné odborné školy si už takto nastavili maturitnú skúšku a sú v tom úspešné. "Začať by sa dalo povedzme experimentálnym overovaním takejto inovatívnej formy maturitnej skúšky na niektorých gymnáziách. Na veľa dobrých skúseností a inšpirácií sa vieme pozrieť aj v zahraničí," dodala riaditeľka.
Na potrebu reformy maturity poukazuje aj Aliancia stredoškolákov. "Reforma musí prispôsobiť proces maturitnej skúšky štandardom 21. storočia. Flexibilita, férovosť a digitalizácia by mali byť slová, ktoré sa budú niesť celým procesom. Nutná je aj reforma školstva," uviedla aliancia na svojom profile na sociálnej sieti.
"Čiže namiesto toho, aby žiak na maturite musel predviesť množstvo faktických poznatkov, malo by sa overovať, či vie napríklad analyzovať, identifikovať alebo riešiť problémy na základe vedomostí, ktorými disponuje," vysvetlila Kanovská. Ústna maturitná skúška by sa mohla podľa jej slov postupne aj na gymnáziách pretransformovať do prezentovania kreatívnych výstupov žiakov, ich bádateľskej činnosti, do prezentovania inovatívnych riešení vopred zadaných problémov a pod.
"Podľa môjho názoru by maturitná skúška v budúcnosti mohla umožniť žiakom vo väčšej miere prezentovať ich inovatívne prístupy, či už individuálne alebo skupinové, a aj mäkké zručnosti, nie najmä naučené vedomosti a algoritmy," povedala riaditeľka NÚCEM. Podľa jej slov mnohé kvalitné stredné odborné školy si už takto nastavili maturitnú skúšku a sú v tom úspešné. "Začať by sa dalo povedzme experimentálnym overovaním takejto inovatívnej formy maturitnej skúšky na niektorých gymnáziách. Na veľa dobrých skúseností a inšpirácií sa vieme pozrieť aj v zahraničí," dodala riaditeľka.
Na potrebu reformy maturity poukazuje aj Aliancia stredoškolákov. "Reforma musí prispôsobiť proces maturitnej skúšky štandardom 21. storočia. Flexibilita, férovosť a digitalizácia by mali byť slová, ktoré sa budú niesť celým procesom. Nutná je aj reforma školstva," uviedla aliancia na svojom profile na sociálnej sieti.