Rozčlenenie organizácie podľa Karasku zlepší rozhodovanie na miestnej úrovni a urýchli proces verejného obstarávania.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Súčasná Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR by sa mala rozdeliť na viacero samostatných právnych subjektov. Zefektívnilo by sa tak jej fungovanie. Tvrdí to nový šéf ochranárov Dušan Karaska. "V súčasnosti sa pripravuje analýza všetkých variantov a bude na rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR, ktorý prijme," podotkol pre TASR.
Rozčlenenie organizácie podľa Karasku zlepší rozhodovanie na miestnej úrovni, urýchli proces verejného obstarávania, zvýši sa tým aj aktivita zamestnancov organizácie a zefektívni fungovanie ochrany prírody.
Z príspevkových organizácii by sa tak organizačnou zmenou mali stať verejnoprávne. "To umožní získavať finančné prostriedky napríklad z podnikania, z mäkkého cestovného ruchu, zo vstupného do chránených území, zo sprevádzania," konštatuje Karaska. Myslí si, že keď ŠOP SR prispeje v regióne k zamestnanosti a ponúkne mu rozvoj, môže sa vzťah obyvateľstva k ochrane prírody zmeniť.
Karaska poukazuje na to, že správa národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti nie je pri rôznych správnych konaniach ich účastníkom, čiže nemá dostatočnú právomoc o nich rozhodovať.
Najprísnejšie chránené územia nie sú v správe ochrany prírody, upozorňuje riaditeľ. Navrhuje preto, aby sa pri rozdelení organizácie pôda v nich presunula do vlastníctva štátu a správy ŠOP SR. Postupne by sa potom dohodlo s neštátnymi vlastníkmi na vykúpení alebo uzatvorení nájomnej zmluvy.
Rozčlenenie organizácie podľa Karasku zlepší rozhodovanie na miestnej úrovni, urýchli proces verejného obstarávania, zvýši sa tým aj aktivita zamestnancov organizácie a zefektívni fungovanie ochrany prírody.
Z príspevkových organizácii by sa tak organizačnou zmenou mali stať verejnoprávne. "To umožní získavať finančné prostriedky napríklad z podnikania, z mäkkého cestovného ruchu, zo vstupného do chránených území, zo sprevádzania," konštatuje Karaska. Myslí si, že keď ŠOP SR prispeje v regióne k zamestnanosti a ponúkne mu rozvoj, môže sa vzťah obyvateľstva k ochrane prírody zmeniť.
Karaska poukazuje na to, že správa národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti nie je pri rôznych správnych konaniach ich účastníkom, čiže nemá dostatočnú právomoc o nich rozhodovať.
Najprísnejšie chránené územia nie sú v správe ochrany prírody, upozorňuje riaditeľ. Navrhuje preto, aby sa pri rozdelení organizácie pôda v nich presunula do vlastníctva štátu a správy ŠOP SR. Postupne by sa potom dohodlo s neštátnymi vlastníkmi na vykúpení alebo uzatvorení nájomnej zmluvy.