Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karol Pekník sa narodil 20. apríla 1900 v Pezinku. Po gymnaziálnych štúdiách smerovali jeho kroky k vojenskému vzdelávaniu.
Autor TASR
Pezinok/Bratislava 20. apríla (TASR) - Slovenský brigádny generál Karol Pekník sa zapísal do slovenskej histórie ako tvorca stratégie a taktiky ozbrojeného boja proti fašizmu počas Slovenského národného povstania (SNP). V pondelok 20. apríla uplynie 120 rokov od jeho narodenia. Aj keď je jeho meno menej známe v porovnaní s inými osobnosťami protifašistického odboja, zostali po ňom nazvané ulice v Bratislave a Pezinku.
Karol Pekník sa narodil 20. apríla 1900 v Pezinku. Po gymnaziálnych štúdiách smerovali jeho kroky k vojenskému vzdelávaniu.
V rokoch 1915 - 1918 študoval na vojenskej reálke v Bratislave, na delostreleckej akadémii vo Viedni a na Akadémii Ludovica v Budapešti, v rokoch 1919 - 1921 na vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. V rokoch 1935 - 1938 absolvoval vysokú školu vojnovú v Prahe.
Pekník bol dôstojníkom, telovýchovným náčelníkom a učiteľom predvojenskej výchovy v Bratislave-Petržalke. Od roku 1938 pôsobil ako major generálneho štábu, prednosta 4. oddelenia 6. divízie v Brne a výcvikovej skupiny zboru v Banskej Bystrici.
Po vzniku Slovenského štátu sa major Karol Pekník dostal do vysokých štábnych funkcií na ministerstve obrany. Zúčastnil sa na vojenských operáciách v Poľsku a Sovietskom zväze. V roku 1943 bol veliteľom 2. pešej divízie, v rokoch 1943 - 1944 veliteľom 1. pešej divízie a zároveň bol druhým náčelníkom Hlavného štábu Ministerstva národnej obrany (1939 - 1944) a pôsobil ako profesor na vysokej vojenskej škole v Bratislave.
Pred vypuknutím SNP sa Pekník už v hodnosti plukovníka skontaktoval s protifašistickým odbojom. V čase ozbrojeného povstania bol členom štábu povstaleckej armády v Banskej Bystrici, vymenovali ho za veliteľa obrannej oblasti a od 4. septembra 1944 bol náčelníkom operačného oddelenia Veliteľstva 1. československej armády na Slovensku.
Pri ústupe z Donovál bol členom skupiny generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana, ktorá sa v núdzi na začiatku novembra 1944 ubytovala v Pohronskom Bukovci. Do obce vtrhli nemeckí vojaci, ktorí zadržali ukrývajúcich sa generálov. Neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes časť obce Pohronský Bukovec) príslušníci Einsatzkommanda 14 zajali aj Pekníka. Pri pokuse o útek bol 1. novembra za dedinou zastrelený.
Po oslobodení jeho pozostatky exhumovali. Dňa 21. októbra 1945 sa v Pezinku konal slávnostný pohreb. Karol Pekník bol in memoriam v roku 1945 vyznamenaný Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom, Radom SNP 1. triedy, Štefánikovým pamätným odznakom 1. stupňa. V roku 1946 získal in memoriam Československý vojnový kríž 1939 a zároveň bol povýšený do hodnosti brigádneho generála.
V bratislavskej mestskej časti Dúbravka a v Pezinku je po brigádnom generálovi Karolovi Pekníkovi pomenovaná ulica, pamätné tabule s jeho menom sa nachádzajú na budove vojenského veliteľstva štábu 1. čs. armády v Banskej Bystrici, v Pezinku na mieste jeho rodného domu na Moyzesovej ulici a v Pohronskom Bukovci na pamätníku obetiam druhej svetovej vojny.
Karol Pekník sa narodil 20. apríla 1900 v Pezinku. Po gymnaziálnych štúdiách smerovali jeho kroky k vojenskému vzdelávaniu.
V rokoch 1915 - 1918 študoval na vojenskej reálke v Bratislave, na delostreleckej akadémii vo Viedni a na Akadémii Ludovica v Budapešti, v rokoch 1919 - 1921 na vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. V rokoch 1935 - 1938 absolvoval vysokú školu vojnovú v Prahe.
Pekník bol dôstojníkom, telovýchovným náčelníkom a učiteľom predvojenskej výchovy v Bratislave-Petržalke. Od roku 1938 pôsobil ako major generálneho štábu, prednosta 4. oddelenia 6. divízie v Brne a výcvikovej skupiny zboru v Banskej Bystrici.
Po vzniku Slovenského štátu sa major Karol Pekník dostal do vysokých štábnych funkcií na ministerstve obrany. Zúčastnil sa na vojenských operáciách v Poľsku a Sovietskom zväze. V roku 1943 bol veliteľom 2. pešej divízie, v rokoch 1943 - 1944 veliteľom 1. pešej divízie a zároveň bol druhým náčelníkom Hlavného štábu Ministerstva národnej obrany (1939 - 1944) a pôsobil ako profesor na vysokej vojenskej škole v Bratislave.
Pred vypuknutím SNP sa Pekník už v hodnosti plukovníka skontaktoval s protifašistickým odbojom. V čase ozbrojeného povstania bol členom štábu povstaleckej armády v Banskej Bystrici, vymenovali ho za veliteľa obrannej oblasti a od 4. septembra 1944 bol náčelníkom operačného oddelenia Veliteľstva 1. československej armády na Slovensku.
Pri ústupe z Donovál bol členom skupiny generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana, ktorá sa v núdzi na začiatku novembra 1944 ubytovala v Pohronskom Bukovci. Do obce vtrhli nemeckí vojaci, ktorí zadržali ukrývajúcich sa generálov. Neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes časť obce Pohronský Bukovec) príslušníci Einsatzkommanda 14 zajali aj Pekníka. Pri pokuse o útek bol 1. novembra za dedinou zastrelený.
Po oslobodení jeho pozostatky exhumovali. Dňa 21. októbra 1945 sa v Pezinku konal slávnostný pohreb. Karol Pekník bol in memoriam v roku 1945 vyznamenaný Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom, Radom SNP 1. triedy, Štefánikovým pamätným odznakom 1. stupňa. V roku 1946 získal in memoriam Československý vojnový kríž 1939 a zároveň bol povýšený do hodnosti brigádneho generála.
V bratislavskej mestskej časti Dúbravka a v Pezinku je po brigádnom generálovi Karolovi Pekníkovi pomenovaná ulica, pamätné tabule s jeho menom sa nachádzajú na budove vojenského veliteľstva štábu 1. čs. armády v Banskej Bystrici, v Pezinku na mieste jeho rodného domu na Moyzesovej ulici a v Pohronskom Bukovci na pamätníku obetiam druhej svetovej vojny.
