Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje na Veľkonočnú nedeľu (tento rok 31. marca), keď sa vo všetkých kostoloch konajú slávnostné sv. omše.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Katolícka cirkev dnes slávi tretí deň Veľkonočného trojdnia, ktoré sa začalo na Zelený štvrtok večer.
Počas dňa sa nekonajú sv. omše, nijaké liturgické obrady, dokonca aj sväté prijímanie sa môže podať len zomierajúcim ako viatikum (pokrm na cestu). Veriaci v tento deň spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov k modlitbám a poklone pri Božom hrobe. Vo večerných hodinách sa však už radujú z jeho zmŕtvychvstania.
Na Bielu sobotu večer, po západe slnka (o 18.00 alebo 19.00 h) sa v katolíckych kostoloch začína sláviť Veľkonočná vigília, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Veľkonočnou vigíliou sa začína oslava Kristovho zmŕtvychvstania.
Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené, slávenie vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohaté. Liturgia sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách "Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" sa od nej zapaľujú ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roka hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista - "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života".
Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova, v rámci ktorej môže zaznieť tri až sedem čítaní zo Starého zákona, vrátane čítania o vyslobodení Židov z Egypta, a dve čítania z Nového zákona. Po čítaniach zaznie chválospev Sláva Bohu na výsostiach, rozozvučia sa zvony a organ, ktoré od štvrtka večera mlčali. Súčasťou obradov je liturgia krstu, prípadne birmovka dospelých. Ak nie sú krstenci, posvätí sa iba krstná voda a obnovia sa krstné sľuby. Nasleduje bohoslužba obety a podľa tradície slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána. Táto procesia sa môže sláviť osobitne v nedeľu.
Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje na Veľkonočnú nedeľu (tento rok 31. marca), keď sa vo všetkých kostoloch konajú slávnostné sv. omše.
Počas dňa sa nekonajú sv. omše, nijaké liturgické obrady, dokonca aj sväté prijímanie sa môže podať len zomierajúcim ako viatikum (pokrm na cestu). Veriaci v tento deň spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov k modlitbám a poklone pri Božom hrobe. Vo večerných hodinách sa však už radujú z jeho zmŕtvychvstania.
Na Bielu sobotu večer, po západe slnka (o 18.00 alebo 19.00 h) sa v katolíckych kostoloch začína sláviť Veľkonočná vigília, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Veľkonočnou vigíliou sa začína oslava Kristovho zmŕtvychvstania.
Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené, slávenie vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohaté. Liturgia sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách "Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" sa od nej zapaľujú ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roka hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista - "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života".
Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova, v rámci ktorej môže zaznieť tri až sedem čítaní zo Starého zákona, vrátane čítania o vyslobodení Židov z Egypta, a dve čítania z Nového zákona. Po čítaniach zaznie chválospev Sláva Bohu na výsostiach, rozozvučia sa zvony a organ, ktoré od štvrtka večera mlčali. Súčasťou obradov je liturgia krstu, prípadne birmovka dospelých. Ak nie sú krstenci, posvätí sa iba krstná voda a obnovia sa krstné sľuby. Nasleduje bohoslužba obety a podľa tradície slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána. Táto procesia sa môže sláviť osobitne v nedeľu.
Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje na Veľkonočnú nedeľu (tento rok 31. marca), keď sa vo všetkých kostoloch konajú slávnostné sv. omše.