Bratislava 12. septembra (TASR) - Katolícki veriaci si po sviatku Narodenia Panny Márie, ktorý pripadá na 8. septembra, dnes pripomínajú deň mena Matky Božej - Márie. Vo štvrtok 15. septembra oslávia tretí mariánsky sviatok v tomto mesiaci - Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť (najvyšší stupeň sviatku). Na Slovensku je aj dňom pracovného pokoja.
Tradičnou súčasťou slávenia tohto sviatku je národná púť k Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, kam veriaci putujú už viac ako 450 rokov. Symbolom, prostredníctvom ktorého slovenskí veriaci vyjadrujú úctu Sedembolestnej Panne Márii, sa stala šaštínska Pieta - postava sediacej Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí.
Počas tohto sviatku si veriaci pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na štyridsiaty deň po narodení Božieho syna, útek Márie a Jozefa s malým Ježiškom do Egypta pred kráľom Herodesom, hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme, stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Matky Božej na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou bolesťou bolo uloženie Ježiša do hrobu.
Národná púť v Šaštíne-Strážach pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie.Foto: TASR/Pavel Neubauer
Všeobecná úcta k bolestiam Panny Márie sa vo svete začala už v stredoveku, kresťania ju však uctievali ako Bolestnú Matku od najstarších čias. Na území Slovenska vznikali kostoly zasvätené Božej Matke po roku 1250 po odchode Tatárov. Prvá zmienka o liturgickom sviatku Sedembolestnej Matky Božej pochádza z roku 1412 z Kolína nad Rýnom. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie bol vyhlásený za celocirkevný sviatok v roku 1722.
Začiatok putovania veriacich do Šaštína na západnom Slovensku je spätý s rokom 1564, kedy Angela Bakičová, manželka grófa Imricha Cobora, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za záchranu manželstva. O pomoc prosila práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá dodnes stojí pri súčasnom šaštínskom chráme.
Chrám Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne sa začal budovať v roku 1736. Dňa 12. augusta 1762 sa uskutočnila jeho slávnostná vysviacka za účasti cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, cirkevných predstaviteľov a tisícov veriacich. O tri dni neskôr, 15. augusta, sochu Sedembolestnej slávnostne umiestnili na hlavný oltár.
Na archívnej snímke zo 14. mája 1951 Národná púť v Šaštíne. Tradičná národná púť v Šaštíne bola v turičnú nedeľu 13. mája 1951. Veriaci z celého okolia prichádzajú do historického chrámu šaštínskeho.Foto: TASR/Koloman Cích
Úcta k Sedembolestnej Panne Márii nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. pri príležitosti 200. výročia ustanovenia tohto sviatku vydal úradný dokument o vyhlásení Sedembolestnej Panny Márie za Patrónku Slovenska, ale aj patrónku všetkých Slovákov na celom svete.
V roku 1964 pápež Pavol VI. vyhlásil slovenskú národnú svätyňu v Šaštíne za baziliku (basilica minor). Šaštínsky chrám sa tak stal prvou bazilikou na Slovensku.
Dnes už sú na Slovensku desiatky kostolov a kaplniek zasvätených Sedembolestnej Panne Márii, kde jej veriaci môžu vzdať úctu.
