Bratislava 1. novembra (TASR) - Návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich vyzdobovanie kvetmi, spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, charakterizujú každoročne dni na prelome októbra a novembra. Pre veriacich sú to aj dni modlitieb za duše zosnulých.

Katolícka cirkev už tradične slávi 1. novembra Sviatok všetkých svätých, ktorý je prikázaným sviatkom, a 2. novembra deň Pamiatky všetkých verných zosnulých ľudovo nazývaný Dušičky.

Veriaci spolu s biskupmi a kňazmi si 1. novembra počas sv. omší pripomínajú svätých, ktorí vo svojom pozemskom živote viedli pravý kresťanský život. Cirkev už po stáročia spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. V tento deň sa zvyknú konať omše alebo pobožnosti za zosnulých aj na mnohých cintorínoch, napríklad v Bratislave v Slávičom údolí, na Ružinovskom cintoríne a ďalších. V bratislavskom Krematóriu sa obvykle 1. novembra koná spoločná spomienka na zosnulých s pásmom slova a hudby.

Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. O sto rokov neskôr pápež Gregor IV. rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si tak pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.

Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje 2. novembra deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujú sviečky.