Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyšetreniu únosu bránili dlhé roky amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Luxemburg 6. mája 2021 (TASR) - Súdny dvor EÚ uskutočnil vo štvrtok vypočutie k prípadu únosu Michala Kováča ml. z roku 1995 a k rozhodnutiu slovenského parlamentu z marca 2017 o zrušení amnestií osobám podozrivým z tohto trestného činu, o ktorých v júli 1998 rozhodol vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar. Pre TASR túto informáciu potvrdil tlačový hovorca Súdneho dvora EÚ Balázs Lehóczki.
Zo skutku zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia Michala Kováča ml., syna prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, je podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) a s prípadom súvisí aj smrť Róberta Remiáša.
Únos Kováča ml. sa odohral v atmosfére sporov medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, pričom táto kauza poznamenala slovenskú politickú scénu na ďalšie desaťročia.
Vyšetreniu únosu bránili dlhé roky amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie sa poslancom Národnej rady (NR) SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak mu nasadili putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom kufri Mercedesu.
Hainburskú políciu následne anonymný telefonát upozornil, že pred ich budovou je zaparkované auto so slovenskou poznávacou značkou, v ktorom je hľadaný Michal Kováč ml. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml.
Vyšetrovateľ prípadu Jaroslav Šimunič požiadal v súvislosti s únosom vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra z vyšetrovania prípadu odvolalo.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal Oskar Fegyveres o tom, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml. Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z vyšetrovania prípadu odvolaný.
Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul po tom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém. Jeho smrť polícia stále vyšetruje. V minulosti bolo pre uvedený skutok vznesené obvinenie voči trom osobám: bývalému riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi, dnes už mŕtvemu Imrichovi Oláhovi a na doživotie odsúdenému Jozefovi Roháčovi. V septembri 2006 bolo trestné stíhanie voči nim zastavené.
V decembri 1995 prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave obvinil Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s prípadom Technopol. Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za "samoúnos", sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Pri ceste Kováča ml. do Nemecka, kde chcel vypovedať v kauze Technopol, mu na hraničnom priechode do Rakúska odobrali cestovný pas. Prezident Michal Kováč napokon udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť.
V roku 1998 sa skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu a prezidentské právomoci po 3. marci 1998 prešli na predsedu vlády Mečiara. Ten, využijúc svoje ústavné právo, rozhodol o zastavení, respektíve nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré boli údajne spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Dňa 7. júla 1998 vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci Národnej rady SR i premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie amnestií však pri hlasovaní v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Aj ústavný súd 4. februára 1999 rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Kauza Technopol sa pre Kováča ml. skončila 2. februára 2000 po tom, ako Krajinský súd v Mníchove pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida s konečnou platnosťou zastavil šesť rokov trvajúce konanie voči jeho osobe.
Prelomiť Mečiarove amnestie sa poslancom NR SR podarilo až 5. apríla 2017, keď ich svojím uznesením zrušili aj spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia s ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
Udalosťami zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska sa inšpirovali aj tvorcovia slovenského filmu Únos (2017), ktorý režírovala Mariana Čengel Solčanská.
1994
11. novembra - Interpol vydal medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol.
1995
31. augusta - Neznámi páchatelia v dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne zavliekli Michala Kováča ml. do cudziny. Syn slovenského prezidenta sa prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici Michala Kováča ml. zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý naňho vydali v Nemecku.
1. septembra - Michal Kováč ml. bol prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni.
7. septembra - Vyšetrovateľovi zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol prípad odňatý.
2. októbra - Michala Kováča ml. prepustili z vydávacej väzby na kauciu vo výške milión šilingov.
17. októbra - Prípad zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny odňali aj vyšetrovateľovi Petrovi Vačokovi. Vyšetrovaním bol poverený Jozef Číž.
29. novembra - Prezident Michal Kováč udelil milosť príslušníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Oskarovi Fegyveresovi, ktorý vypovedal ako svedok a potvrdil spojenie SIS s týmto činom. Po svojej výpovedi sa skrýval na neznámom mieste.
1996
20. februára - Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Michal Kováč ml. nebude z Rakúska vydaný mníchovskej prokuratúre a môže sa vrátiť na Slovensko.
23. februára - Michal Kováč ml. sa po takmer polroku vrátil z Rakúska na Slovensko.
29. apríla - V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý bol korunným svedkom kauzy a zdržiaval sa v zahraničí.
20. mája - Vyšetrovateľ zavlečenia Michala Kováča ml. major Jozef Číž rozhodol svojím uznesením uložiť tento prípad. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie.
1997
12. decembra - Prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť, na základe ktorej bolo trestné stíhanie voči nemu v SR zastavené.
1998
2. marca - Prezidentovi SR Michalovi Kováčovi sa skončilo funkčné obdobie. Keďže nebol zvolený jeho nástupca, právomoci prezidenta vykonávala vláda a jej predseda Vladimír Mečiar.
3. marca - Premiér SR Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident SR vyhlásil rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny.
7. júla - V Zbierke zákonov č. 214/1998 bolo zverejnené Rozhodnutie predsedu vlády SR o amnestii, ktoré spresňuje predchádzajúce rozhodnutie o amnestiách z 3. marca 1998.
8. decembra - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér a zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.
1999
1. februára - Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej kriminality Ministerstva vnútra SR vzniesol obvinenie voči dvom bývalým vysokým dôstojníkom SIS Jaroslavovi S. a Róbertovi B., ktorých polícia zaistila.
4. februára - Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.
9. apríla - Národná rada (NR) SR hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca HZDS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity.
15. apríla - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.
19. júla – Ivan Lexa bol po 95 dňoch prepustený z väzby.
2000
26. februára - Kauza Technopol sa pre Michala Kováča ml. definitívne skončila. Štvrtá Trestná komora Krajinského súdu Mníchov s konečnou platnosťou 23. zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči Michalovi Kováčovi ml.
27. novembra - Bratislavský krajský prokurátor podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady SR a exriaditeľa SIS Ivana Lexu pre podozrenie z trestného činu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Obžaloba sa spolu s Ivanom Lexom vzťahovala na 13 osôb.
2002
5. júna - Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu a spoločníkov v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.
14. júla - Polícia zadržala v Juhoafrickej republike poslanca a bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu a následne ho previezla na Slovensko.
20. decembra - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
2011
13. júna - Bývalý prezident SR Michal Kováč prehral spor s Ivanom L. Podľa bratislavského okresného súdu sa mal bývalému šéfovi SIS písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zvlečením jeho syna do Rakúska. Exprezident sa voči rozsudku odvolal.
2012
20. júna - Krajský súd v Bratislave rozhodol a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spore medzi Ivanom L. a Michalom Kováčom.
30. októbra - Bývalý prezident SR Michal Kováč podľa Ústavného súdu nesmie Ivana Lexu viniť z únosu svojho syna, ani keby to bola pravda. Podľa právoplatného rozsudku sa musel Michal Kováč písomne Ivanovi Lexovi ospravedlniť a zaplatiť mu 3319 eur.
2017
5. apríla - Poslanci NR SR zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998, ako aj milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov.
31. mája - Ústavný súd SR potvrdil zrušenie amnestií.
2019
21. júna - Trojčlenný senát Okresného súdu Bratislava III. prerušil na svojom neverejnom zasadnutí trestné konanie s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivanom Lexom a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Trestné konanie preloží bratislavský súd Súdnemu dvoru EÚ.
6. augusta – Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave zastavil trestné stíhanie bývalého premiéra Vladimíra Mečiara pre zneužitie právomoci verejného činiteľa v kauze amnestií.
22. októbra - Obvineným v tzv. kauze Technopol nebude možné zrušiť milosti udelené exprezidentom SR Michalom Kováčom. Poslanci Národnej rady SR odmietli v druhom čítaní návrh ústavného zákona, ktorý by to umožnil. Návrh predložili poslanci za opozičné OĽANO.
2020
30. januára - Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave opätovne začal trestné stíhanie bývalého predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara pre zneužitie právomoci verejného činiteľa v kauze amnestií.
28. júla - Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lucia Mihalíková povedala, že polícia stále vyšetruje prípad zneužitia právomoci verejného činiteľa v súvislosti s amnestiami expremiéra Vladimíra Mečiara, ktoré udelil po únose Michala Kováča ml.
2021
29. apríla - "Považujem za hlboko frustrujúce pre SR ako právny štát, že sme sa za 25 rokov nedokázali vyrovnať s tragickým úmrtím Róberta Remiáša ani s únosom Michala Kováča ml. napriek tomu, že boli zrušené Mečiarove amnestie," vyhlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
Zo skutku zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia Michala Kováča ml., syna prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, je podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) a s prípadom súvisí aj smrť Róberta Remiáša.
Únos Kováča ml. sa odohral v atmosfére sporov medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, pričom táto kauza poznamenala slovenskú politickú scénu na ďalšie desaťročia.
Vyšetreniu únosu bránili dlhé roky amnestie, ktoré na skutok vydal v roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie sa poslancom Národnej rady (NR) SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho syna, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak mu nasadili putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom kufri Mercedesu.
Hainburskú políciu následne anonymný telefonát upozornil, že pred ich budovou je zaparkované auto so slovenskou poznávacou značkou, v ktorom je hľadaný Michal Kováč ml. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml.
Vyšetrovateľ prípadu Jaroslav Šimunič požiadal v súvislosti s únosom vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra z vyšetrovania prípadu odvolalo.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal Oskar Fegyveres o tom, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml. Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z vyšetrovania prípadu odvolaný.
Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul po tom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém. Jeho smrť polícia stále vyšetruje. V minulosti bolo pre uvedený skutok vznesené obvinenie voči trom osobám: bývalému riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi, dnes už mŕtvemu Imrichovi Oláhovi a na doživotie odsúdenému Jozefovi Roháčovi. V septembri 2006 bolo trestné stíhanie voči nim zastavené.
V decembri 1995 prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave obvinil Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s prípadom Technopol. Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári 1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za "samoúnos", sa pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Pri ceste Kováča ml. do Nemecka, kde chcel vypovedať v kauze Technopol, mu na hraničnom priechode do Rakúska odobrali cestovný pas. Prezident Michal Kováč napokon udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť.
V roku 1998 sa skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu a prezidentské právomoci po 3. marci 1998 prešli na predsedu vlády Mečiara. Ten, využijúc svoje ústavné právo, rozhodol o zastavení, respektíve nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré boli údajne spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Dňa 7. júla 1998 vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci Národnej rady SR i premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie amnestií však pri hlasovaní v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Aj ústavný súd 4. februára 1999 rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Kauza Technopol sa pre Kováča ml. skončila 2. februára 2000 po tom, ako Krajinský súd v Mníchove pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida s konečnou platnosťou zastavil šesť rokov trvajúce konanie voči jeho osobe.
Prelomiť Mečiarove amnestie sa poslancom NR SR podarilo až 5. apríla 2017, keď ich svojím uznesením zrušili aj spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad schváleného uznesenia s ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
Udalosťami zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska sa inšpirovali aj tvorcovia slovenského filmu Únos (2017), ktorý režírovala Mariana Čengel Solčanská.
Výberová chronológia udalostí v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny
1994
11. novembra - Interpol vydal medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol.
1995
31. augusta - Neznámi páchatelia v dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne zavliekli Michala Kováča ml. do cudziny. Syn slovenského prezidenta sa prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici Michala Kováča ml. zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý naňho vydali v Nemecku.
1. septembra - Michal Kováč ml. bol prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni.
7. septembra - Vyšetrovateľovi zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol prípad odňatý.
2. októbra - Michala Kováča ml. prepustili z vydávacej väzby na kauciu vo výške milión šilingov.
17. októbra - Prípad zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny odňali aj vyšetrovateľovi Petrovi Vačokovi. Vyšetrovaním bol poverený Jozef Číž.
29. novembra - Prezident Michal Kováč udelil milosť príslušníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Oskarovi Fegyveresovi, ktorý vypovedal ako svedok a potvrdil spojenie SIS s týmto činom. Po svojej výpovedi sa skrýval na neznámom mieste.
1996
20. februára - Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Michal Kováč ml. nebude z Rakúska vydaný mníchovskej prokuratúre a môže sa vrátiť na Slovensko.
23. februára - Michal Kováč ml. sa po takmer polroku vrátil z Rakúska na Slovensko.
29. apríla - V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý bol korunným svedkom kauzy a zdržiaval sa v zahraničí.
20. mája - Vyšetrovateľ zavlečenia Michala Kováča ml. major Jozef Číž rozhodol svojím uznesením uložiť tento prípad. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie.
1997
12. decembra - Prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť, na základe ktorej bolo trestné stíhanie voči nemu v SR zastavené.
1998
2. marca - Prezidentovi SR Michalovi Kováčovi sa skončilo funkčné obdobie. Keďže nebol zvolený jeho nástupca, právomoci prezidenta vykonávala vláda a jej predseda Vladimír Mečiar.
3. marca - Premiér SR Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident SR vyhlásil rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny.
7. júla - V Zbierke zákonov č. 214/1998 bolo zverejnené Rozhodnutie predsedu vlády SR o amnestii, ktoré spresňuje predchádzajúce rozhodnutie o amnestiách z 3. marca 1998.
8. decembra - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér a zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.
1999
1. februára - Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej kriminality Ministerstva vnútra SR vzniesol obvinenie voči dvom bývalým vysokým dôstojníkom SIS Jaroslavovi S. a Róbertovi B., ktorých polícia zaistila.
4. februára - Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.
9. apríla - Národná rada (NR) SR hlasovaním rozhodla, že vydáva poslanca HZDS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity.
15. apríla - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa bol na základe návrhu prokurátora vzatý do vyšetrovacej väzby.
19. júla – Ivan Lexa bol po 95 dňoch prepustený z väzby.
2000
26. februára - Kauza Technopol sa pre Michala Kováča ml. definitívne skončila. Štvrtá Trestná komora Krajinského súdu Mníchov s konečnou platnosťou 23. zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči Michalovi Kováčovi ml.
27. novembra - Bratislavský krajský prokurátor podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady SR a exriaditeľa SIS Ivana Lexu pre podozrenie z trestného činu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Obžaloba sa spolu s Ivanom Lexom vzťahovala na 13 osôb.
2002
5. júna - Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu a spoločníkov v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny.
14. júla - Polícia zadržala v Juhoafrickej republike poslanca a bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu a následne ho previezla na Slovensko.
20. decembra - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
2011
13. júna - Bývalý prezident SR Michal Kováč prehral spor s Ivanom L. Podľa bratislavského okresného súdu sa mal bývalému šéfovi SIS písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zvlečením jeho syna do Rakúska. Exprezident sa voči rozsudku odvolal.
2012
20. júna - Krajský súd v Bratislave rozhodol a potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spore medzi Ivanom L. a Michalom Kováčom.
30. októbra - Bývalý prezident SR Michal Kováč podľa Ústavného súdu nesmie Ivana Lexu viniť z únosu svojho syna, ani keby to bola pravda. Podľa právoplatného rozsudku sa musel Michal Kováč písomne Ivanovi Lexovi ospravedlniť a zaplatiť mu 3319 eur.
2017
5. apríla - Poslanci NR SR zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998, ako aj milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Za prijatie uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov.
31. mája - Ústavný súd SR potvrdil zrušenie amnestií.
2019
21. júna - Trojčlenný senát Okresného súdu Bratislava III. prerušil na svojom neverejnom zasadnutí trestné konanie s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivanom Lexom a spol. v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Trestné konanie preloží bratislavský súd Súdnemu dvoru EÚ.
6. augusta – Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave zastavil trestné stíhanie bývalého premiéra Vladimíra Mečiara pre zneužitie právomoci verejného činiteľa v kauze amnestií.
22. októbra - Obvineným v tzv. kauze Technopol nebude možné zrušiť milosti udelené exprezidentom SR Michalom Kováčom. Poslanci Národnej rady SR odmietli v druhom čítaní návrh ústavného zákona, ktorý by to umožnil. Návrh predložili poslanci za opozičné OĽANO.
2020
30. januára - Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave opätovne začal trestné stíhanie bývalého predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara pre zneužitie právomoci verejného činiteľa v kauze amnestií.
28. júla - Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lucia Mihalíková povedala, že polícia stále vyšetruje prípad zneužitia právomoci verejného činiteľa v súvislosti s amnestiami expremiéra Vladimíra Mečiara, ktoré udelil po únose Michala Kováča ml.
2021
29. apríla - "Považujem za hlboko frustrujúce pre SR ako právny štát, že sme sa za 25 rokov nedokázali vyrovnať s tragickým úmrtím Róberta Remiáša ani s únosom Michala Kováča ml. napriek tomu, že boli zrušené Mečiarove amnestie," vyhlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
