Bratislava/Praha 25. apríla (TASR) - Slovensko môže počas najbližšieho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2030 ukázať, že aj malý štát dokáže veľké veci. V rozhovore pre TASR to vyhlásila Vendula Kazlauskas, projektová manažérka a analytička Asociácie pre medzinárodné otázky pri príležitosti 20. výročia vstupu SR do EÚ.

Z pohľadu členského štátu je predsedníctvo v Rade Európskej únie jednou z najdôležitejších a najnáročnejších úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ. Krajina to môže podľa Kazlauskas využiť vo svoj prospech. "Vďaka úspešnému predsedníctvu získala nedávno Česká republika väčší medzinárodný rešpekt a zlepšila si reputáciu, čo môže využiť na ďalšie presadzovanie svojich priorít," povedala s tým, že podobnou príležitosťou bude predsedníctvo v roku 2030 aj pre Slovensko.

Predsedníctvo v Rade môže podľa Kazlauskas zvýšiť záujem o záležitosti EÚ. "Domáci politici zohrávajú významnú úlohu pri určovaní pozornosti verejnosti o Úniu. Médiá totiž preberajú ich vyjadrenia. Práve predsedníctvo, počas ktorého ministri vlád predsedajú Rade EÚ, na ne môže mať pozitívny vplyv. Môžu na vlastné oči vidieť, ako fungujú európske inštitúcie a predsedníctvo ich môže aj dovzdelávať," konštatovala.

Zdôraznila však, že nie je reálne, aby samotné šesťmesačné predsedníctvo výrazne zmenilo dlhodobo nízku podporu verejnosti o únijný blok. Ide ale podľa nej o jedinečnú príležitosť, kedy by médiá mali sústrediť svoju pozornosť na európske otázky. Domáci politici by zas mali využiť šancu, aby predstavili svoju prácu v Bruseli. "Mali by prestať vykresľovať EÚ ako nejaký vonkajší subjekt, ktorý rozhoduje "o nás bez nás," čo nie je pravda," dodala pre TASR Vendula Kazlauskas.

Podľa analytičky môže byť posledné české predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sa uskutočnilo v druhej polovici roka 2022, pre Slovensko inšpiráciou. Práve menšia predsedajúca krajina môže podľa nej zohrať významnejšiu úlohu pri dosahovaní kompromisov.

"Slovensko i Česko majú priamu skúsenosť s tým, aké dôležité je, aby v konečnom kompromise medzi všetkými členskými štátmi zaznel hlas menších krajín," uviedla s tým, že českí diplomati zvládli veľmi dobre pozíciu krízového manažéra a nestranného vyjednávača. Česko podľa Kazlauskas často počas rokovaní nevyjadrovalo explicitne svoje názory, ale najmä moderovalo diskusiu ostatných a hľadalo kompromisy. "To veľmi ocenili ostatní partneri EÚ," dodala.

Pre Slovensko by mohlo byť inšpiráciou počas šesť mesiacov trvajúceho predsedníctva podľa nej aj potlačenie vnútropolitických konfliktov. "Česku to pomohlo nájsť kompromisy aj v oblastiach, ktoré tradične nepatria medzi silné stránky jeho zahraničnej politiky," uzavrela v rozhovore pre TASR Vendula Kazlauskas.

Druhé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa má uskutočniť od januára do júna 2030. Prvýkrát Slovensko predsedalo Rade v druhej polovici roku 2016. Najvyšší predstavitelia a členské štáty EÚ ho v tom čase hodnotili podľa slov premiéra Roberta Fica ako veľmi úspešné. Za najvýznamnejší výsledok predsedníctva považoval začatie takzvaného bratislavského procesu, riešenie otázky migrácie, rýchle schvaľovanie rozpočtu EÚ na rok 2017 a dosiahnutie konsenzu pri Parížskej dohode o klimatických zmenách.

Predsedníctvo Rady rotuje medzi členskými štátmi EÚ každých šesť mesiacov. Počas tohto polročného obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady, pričom pomáha zabezpečiť kontinuitu práce EÚ v Rade.