Bratislava 12. júla (TASR) - Návrh Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk na dočasnú uzáveru ťažby dreva sa môže zdať radikálny, ale treba o ňom hovoriť. KDH je pripravené urobiť analýzu tohto opatrenia, ktoré má aj socio-ekonomické dôsledky. Uviedol to v piatok predseda mimoparlamentného KDH Alojz Hlina.

"Chceme to otvoriť ako veľkú diskusiu," uviedol s tým, že takéto témy na Slovensku chýbajú. Konzílium KDH bude v najbližších týždňoch zbierať odborné stanoviská a o výsledkoch analýzy bude informovať počas septembra, dodala členka predsedníctva hnutia pre konzílium Caroline Líšková. Na základe odborných stanovísk je možné posúdiť dĺžku navrhovanej uzávery.

Predseda Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč navrhol vyhlásiť dočasnú uzáveru ťažby v lesoch, aby bol čas na zavedenie systémového poriadku v ťažbe, kontrole a predaji dreva. "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR tvrdí, že všetko je v poriadku, rozloha lesov rastie. Satelity mimo dosahu rezortu uvádzajú, že za posledných desať rokov zmizlo 700 štvorcových kilometrov lesa," uviedol s tým, že ďalej žiadajú inventarizáciu zásob a občiansku kontrolu ťažby dreva.

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) v reakcii uviedla, že nemalé množstvo najmä smrekov nedokáže odolávať veterným smrštiam, suchu či rozmachu škodlivých činiteľov. "Aby sme zabránili ešte väčšej škode a zbytočne neprichádzali o ďalšie lesy, naši lesníci majú zákonnú povinnosť odstrániť kalamitu do šiestich mesiacov, aby nákaza nenapádala aj zdravé stromy," konštatovala. Lenže ak sa podľa nej nebude robiť nič, škody budú omnoho väčšie. "To je v príkrom rozpore s tým, čo navrhuje KDH. Nerobiť nič znamená, že naše lesy budú ubúdať ešte väčším tempom. Potrebujeme sadiť nové stromy, nie sedieť so založenými rukami," dodala.

Ako príklad pripomenul rezort Vysoké Tatry, kde je plocha zničená lykožrútom už taká veľká ako plocha, ktorú zasiahla veterná smršť v roku 2004. Na mieste, kde lesníci vyrúbu stromy, najneskôr na druhý rok zasadia nové stromčeky. Len počas tohtoročnej jari vysadili štátni lesníci 12 miliónov nových stromov. Pozitívnym príkladom, ako možno sanovať následky kalamity, je podľa MPRV SR Osrblie. Veterná kalamita v roku 1996 zasiahla veľkú časť lesov na Horehroní. Za krátky čas došlo k vyvráteniu a poškodeniu takmer 1,5 milióna kubíkov dreva. "Po spracovaní následkov kalamity naši lesníci na holinách vysadili takmer deväť miliónov sadeníc nových stromčekov rôznych druhov drevín. Dnes na týchto plochách nájdeme krásny a zdravý zmiešaný les a holé plochy si pripomíname už len na fotografiách," uzavrela Matečná.